Top udalosti týždňa: Referendum stopol Ústavný súd, Makó vypovedal aj o Ficovi

Protiústavné referendum

Referendum o predčasných voľbách nebude, rozhodol v úvode uplynulého týždňa Ústavný súd. Vyvolalo to rôzne reakcie verejnosti i politickej scény. Súd totiž rozhodol, že je v protiklade s ústavou a jeho výsledky by tak boli neplatné. Predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan uviedol, že išlo o veľmi náročné rozhodovanie, keďže Ústavný súd sa musel vyrovnať „s nie celkom dokonalou úpravou referenda v ústave SR a nie celkom konzistentnou doterajšou judikatúrou Ústavného súdu v tejto problematike“.

Reakcie boli rôzne. Líder koaličného hnutia OĽANO a minister financií Igor Matovič odsúdil konanie prezidentky Zuzany Čaputovej a nazval ho "zlomyseľným". Z úst iných politických strán padli aj slová o "čiernom dni demokracie". Strany SaS a Za ľudí naopak rozhodnutie súdu rešpektovali.

Aj premiér Eduard Heger bol rád, že sa vyriešila otázka ústavnosti referendovej otázky. Na rozhodnutie súdu reagoval s tým, že ho rešpektuje. Ambíciu opozície o zmenu Ústavy SR označil za znak strachu z očisty Slovenska.

Po búrlivých reakciách a názoroch zo strán politikov sa napokon osobitne k celej veci vyjadrila aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá referendum podala na Ústavný súd. Prezidentka pripomenula, že poslanci môžu kedykoľvek rozhodnúť o konaní predčasných volieb. "Ale keď už chcú dopriať ľuďom referendum, nič im nebráni, aby prijali zmenu ústavy a následne prijali uznesenie, ktorým požiadajú o vypísanie referenda a ja ho obratom vypíšem, pretože by bolo v súlade s ústavou," vysvetlila.

Príde zmena ústavy?

Napokon prišli v otázke referenda viaceré návrhy, Boris Kollár by chcel meniť legislatívu, s podobným návrhom prišiel aj Robert Fico, ktorý sa obrátil na vládu a na premiéra Eduarda Hegera.

Zatiaľ čo Boris Kollár chce o zmenách rokovať ešte v júli, strane SaS sa chaotické a rýchle konanie nepáči. Podobne sa vyjadril aj Juraj Šeliga zo strany Za ľudí. Boris Kollár však prešiel do tvrdého protiútoku a vyhlásil, že liberálov vždy zaujímajú len záujmy podnikateľov a na ľudí kašlú. Aj tieto vyjadrenia spôsobovali ďalšie napätie v koalícii. Otázka referenda je tak stále na stole a o ďalšom postupe má rokovať aj koaličná rada.

Makó o peniazoch pre Kováčika i úlohách od Fica

Popri búrlivom dianí na politickej scéne sa v Pezinku konal súdny proces s bývalým špeciálnym prokurátorom Dušanom Kováčikom. Svedkami boli bývalá prokurátorka Úradu špeciálnej prokuratúry Blanka Godžová  i kajúcnik a bývalý šéf Kriminálneho úradu finančnej správy Ľudovít Makó. Tí hovorili najmä o prípade väzby šéfa takáčovcov Ľubomíra Kudličku, v ktorom figuroval aj Kováčik.

Makó okrem toho pred médiami spomenul aj to, ako sa stretával s Robertom Ficom a ako mu mal zadávať úlohy. „Povedal som si, že nikdy sa nebudem vyjadrovať k tejto osobe, ale vyjadrím sa nasledovne,“ povedal Makó k osobe Roberta Fica a pokračoval: „Ak som nedôveryhodný svedok alebo nedôveryhodný človek, tak za otázku stojí, prečo sa so mnou stretával ešte minulý rok v lete a zadával mi rôzne úlohy.“ 

Fico to odmietol a cez hovorcu Smeru Jána Mažgúta vydal stanovisko, že na stretnuia nemal žiadny dôvod. "Robert Fico ako predseda vlády nemal žiaden dôvod stretávať sa a ani sa nestretával s Ľudovítom Makóom. Skúste si sami položiť otázku, aké úlohy mohol od Ľudovíta Makóa ako súkromnej osoby chcieť Robert Fico z pozície opozičného politika," skonštatoval Mažgút.

Nové pravidlá pri vstupe na Slovensko

Začali platiť aj nové pravidlá pri vstupe na Slovensko. Po novom už musia ísť do karantény všetci nezaočkovaní. Do platnosti vstúpili aj výnimky pre tých, ktorí sa z určitých dôvodov nemôžu dať očkovať. Po niekoľkých protestoch napokon otvorili aj hraničné priechody tretej kategórie, kontroly polície však naďalej pokračujú.

Stúpol aj počet potvrdených pripadov delta variantu koronavírusu na Slovensku. Delta variant identifikovali aj u osoby, ktorá v zahraničí nebola. Jedenásť osôb bolo nezaočkovaných a tri zaočkované.

Hegerových 100 dní

Premiér Eduard Heger má za sebou 100 dní vo vláde, tie zhodnotil s veľkou nádejou na ďalšie kroky aj v boji s pandémiou. "Keď sa pozriem na náš spoločný boj s pandémiou z nadhľadu, vidím Slovensko, ktoré nie je na kolenách, ale bojuje," povedal s tým, že krízu sme zvládli omnoho lepšie ako v roku 2009. Včasný zásah vlády v apríli 2020 podľa Hegera spôsobil, že výkonnosť našej ekonomiky klesla výrazne menej, ako je priemer Európskej únie.

Zavraždený prezident

Na zahraničnej scéne šokovala vražda haitského prezidenta Jovenela Moisa. Usmrtilo ho ozbrojené komando. Krajina podľa dočasného premiéra zostáva pod kontrolou polície a ozbrojených síl a "prijímajú sa všetky opatrenia na zabezpečenie kontinuity chodu štátu a ochrany národa“.

Moise (53) bol obchodníkom a podnikateľom v poľnohospodárstve. V poradí 42. prezidentom Haiti sa oficiálne stal 7. februára 2017 po tom, čo zvíťazil vo voľbách v novembri 2016. Hlasovanie vtedy poznačila nízka účasť. Od roku 2018 čelil výzvam na rezignáciu v súvislosti s protestmi proti vysokým cenám pohonných látok.

Cyprus dostal požiare pod kontrolu

Cyprus bojoval s rozsiahlymi požiarmi. Lesný požiar zasiahol desiatky štvorcových kilometrov a vyžiadal si aj obete. Podarilo sa ho však dostať pod kontrolu. Prezident Nikos Anastasiadis, ktorý oblasť navštívil, označil požiare za najväčšiu tragédiu ostrova od tureckej invázie v roku 1974.

Na Cypre v letných mesiacoch zaznamenávajú vysoké teploty, ktoré prekročili aj 40 stupňov Celzia. Cyperský minister vnútra Nikos Nuris uviedol, že republika zažila "ten najničivejší požiar od svojho založenia – a to ako z hľadiska materiálnych škôd, tak, bohužiaľ, aj v súvislosti s ľudskými životmi."

Dôvod požiaru nebol bezprostredne známy. Polícia uviedla, že v súvislosti s podozrením z podpaľačstva zatkla jedného 67-ročného roľníka, ktorý však obvinenia, že by bol požiar založil on, odmieta.