Svedectvá preživších katastrofy nahrádza obraz silného štátu. Čína ukazuje z Himalájí len to, čo chce
Himalájske záplavy zasiahli Nepál aj Tibet, no obraz katastrofy sa na oboch stranách hranice výrazne líši. Kým v Nepále dostávajú priestor preživší a rodiny nezvestných, čínske médiá v Tibete stavajú do centra záchranárov, vojakov a úspešnú reakciu štátu.
Jedna katastrofa, dva príbehy
Čínska kontrola informácií bráni odhadu škôd spôsobených povodňami v Tibete a verejnosti komplikuje pochopenie toho, čo sa stalo, píše The Guardian.
Kolaps ľadovca a následné záplavy z 26. augusta zasiahli oblasti na oboch stranách čínsko-nepálskej hranice. O tom, čo sa stalo, však čínske médiá informujú rozdielne – a niekedy dokonca inak v závislosti od toho, na ktorej strane hranice sa ich reportéri nachádzajú.
Rozdiel v spôsobe informovania čínskych médií o katastrofe v Nepále a Tibete je podľa českého portálu Seznam Zprávy viditeľný napríklad v reportážach štátnej agentúry Sin-chua. Kým v Nepále sa novinári sústreďujú na zážitky ľudí, ktorí katastrofu prežili, v Tibete sa viac zameriavajú na pomoc štátu a do popredia stavajú záchranárov, vojakov a predstaviteľov úradov.
Reportáž Sin-chua z 30. augusta z nepálskej oblasti zasiahnutej záplavami prináša výpovede miestnych obyvateľov. Santosh Thapa v nej opisuje, ako jeho strýko s tetou po mohutnom rachote unikli na motorke, zatiaľ čo jeho priatelia zostali nezvestní. Ďalšia obyvateľka hovorí o vlastnom úteku a príbuzných, ktorí podobné šťastie nemali.
Novinári opisujú aj bahno v domoch, rozhádzané osobné veci a ľudí, ktorí sa vracajú k tomu, čo z ich domovov zostalo.
Len deň predtým pritom tá istá agentúra zverejnila reportáž z tibetského Gyirongu. Aj tam vystupujú ľudia, ich úloha je však odlišná. Čitateľ sa dozvedá o manželoch, ktorí 30 hodín privážali bager z provincie Kan-su, vodičovi s desiatkami ton zeleniny či dobrovoľníkoch rozdávajúcich zásoby a pripravujúcich jedlo pre záchranárov. Na konci dostáva priestor miestny káder.
Nikto z nich však nerozpráva o priebehu samotnej katastrofy.
Podobný rozdiel možno nájsť aj v reportážach China News Service. Reportérka Cui Nan v Nepále vyhľadala piatich zachránených Číňanov, ktorí opísali noc strávenú v horskom prístrešku pre dobytok a následnú záchranu vrtuľníkom.
Reportáž z tibetskej strany sa naopak sústredila na evakuáciu, zásobovanie potravinami, prikrývkami, liekmi a zabezpečenie prístreškov. People's Daily napríklad nechal obyvateľa hovoriť o tom, ako ho úrady premiestnili do bezpečia a zabezpečili mu teplé jedlo. Jeho výpoveď sa končí poďakovaním strane a vláde.
Výber respondentov pritom výrazne mení samotný charakter reportáže. Očití svedkovia môžu hovoriť o tom, kedy dostali varovanie, ako rýchlo prišla pomoc alebo čo úrady urobili. Takéto výpovede môžu zároveň otvárať otázky o fungovaní štátu a jeho pripravenosti.
Nepálska strana
Čínske štátne médiá od prvých hodín opakovali aj informáciu o pôvode katastrofy. V článkoch sa pravidelne objavovala formulácia „v dôsledku zosuvu na nepálskej strane“. Medzi 26. a 30. augustom sa podľa dostupnej analýzy objavila v najmenej desiatich výstupoch agentúry Sin-chua, CCTV a China News Service. Používala sa pri informáciách o nezvestných, záchranároch, dodávkach materiálu aj evakuáciách.
Sin-chua 27. augusta dokonca zverejnila správu s titulkom, ktorý príčinu zosuvu priamo pripisoval kolapsu ľadovca na území Nepálu.
Namiesto autentických záberov sa zároveň objavujú kontrolovanejšie obrazové materiály. Organizácia Human Rights Watch upozornila, že čínske štátne médiá pri vysvetľovaní katastrofy využívajú aj obsah vytvorený umelou inteligenciou.
China Daily napríklad zverejnila video s popisom „AI simulácia príčiny: Prečo nepálsky bahnotok spôsobil Číne také vážne škody?“. Grafika rekonštruuje cestu masy od kolapsu ľadovca na nepálskej strane až k hraničnému priechodu Gyirong. Ďalšie materiály sú priamo označené ako vytvorené pomocou generatívnej umelej inteligencie.
Problém podľa kritikov nespočíva v samotnom použití AI. Dôležité je, že takéto materiály v čínskom spravodajstve nahrádzajú autentické zábery a výpovede ľudí, ktorí boli pri udalosti.
Chýbajúce dáta a otázky
Z čínskeho spravodajstva zároveň do veľkej miery mizne otázka, ako pred katastrofou fungovalo zdieľanie informácií medzi oboma krajinami.
Na konci mája sa v Káthmandu stretli nepálski a čínski odborníci, aby rokovali o povodniach, počasí, ľadovcoch a systémoch včasného varovania. Dvaja nepálski predstavitelia neskôr povedali agentúre Reuters, že z Číny nedostávali dostatok údajov o pohybe ľadovcov a hladinách vody.
„Keď sa ľadovce začnú pohybovať, chceme o tom vedieť o niečo skôr,“ povedal hydrológ Sauhardra Joshi z nepálskej služby pre predpoveď povodní.
Podobný problém Nepál riešil už po ničivej povodni v oblasti Rasuwagadhi v júli 2025. Nepálski hydrológovia vtedy upozorňovali, že nemajú systém na získavanie údajov o zrážkach a stave riek z čínskej strany v reálnom čase.
Obe krajiny následne deklarovali snahu o lepšie zdieľanie dát. Do mája však stále neexistoval formálny mechanizmus porovnateľný so systémom, ktorý má Nepál s Indiou.
Peking kritiku odmieta. Podľa čínskeho ministerstva zahraničia obe krajiny po katastrofe udržiavajú „plynulú komunikáciu“, pričom Čína poskytuje Nepálu meteorologické a hydrologické dáta a upozorňuje ho na ďalšie riziká.
Zábery, ktoré zmizli
Rozdiel v informovaní súvisí aj s tým, že tibetská časť katastrofy sa odohrala v jednej z najprísnejšie kontrolovaných oblastí Číny. Zahraniční novinári sa tam bez špeciálneho povolenia a organizovanej cesty bežne nedostanú. Nezávislé overovanie informácií je preto výrazne náročnejšie než v Nepále.
Kontrola informácií sa prejavila aj na sociálnych sieťach. Miestny bloger Ma-tchou Čching-nian zverejnil na platforme WeChat zábery ľudí utekajúcich pred masou bahna pri hraničnom priechode Gyirong. Príspevok aj video však v priebehu niekoľkých hodín zmizli.
China Digital Times následne zdokumentoval, že jeden z výrazných záberov – prúd vody ničiaci hraničnú „Národnú bránu“ – nebolo možné cez WeChat ďalej zdieľať ani v súkromných správach.
Čínske úrady podľa China Daily zároveň potrestali najmenej desať ľudí za šírenie údajne nepravdivých informácií o katastrofe. Väčšina z nich zverejňovala vyššie odhady počtu obetí a nezvestných, než uvádzali úrady.
Polícia zásahy odôvodňuje bojom proti fámam, ktoré podľa nej zavádzajú verejnosť a narúšajú záchranné práce.
Prázdne miesto po odstránených záberoch následne vypĺňajú fotografie, videá, mapy a reportáže o pátraní, obnove infraštruktúry či distribúcii pomoci, upozorňuje stanica Deutsche Welle.
Výsledkom je obraz katastrofy, v ktorom v čínskej časti Himalájí dominujú najmä záchranári a štát. Ľudia, ktorí katastrofu prežili, v ňom dostávajú podstatne menší priestor.
V Nepále po deviatich dňoch zachránili zo zaplavených tunelov prvých ľudí:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"