To, čo predchádzalo katastrofe v Nepále, je ešte desivejšie. Vedci rozpletajú smrtiacu reťaz udalostí
Ničivé bleskové povodne a zosuvy pôdy na hranici Nepálu a Tibetu si vyžiadali stovky obetí a po tisícoch ľudí sa stále pátra. Vedci skúmajú, čo presne spustilo katastrofu, zatiaľ čo záchranári bojujú s nepriaznivým počasím a hrozbou ďalších záplav.
Katastrofa, ktorá zasiahla horskú oblasť medzi Nepálom a Tibetom, patrí k najtragickejším prírodným nešťastiam v regióne za posledné obdobie.
Povodňová vlna, ktorá sa prehnala cez pohraničnú oblasť, strhávala domy, cesty aj vozidlá. Záchranári upozorňujú, že najbližšie obdobie bude rozhodujúce pri pátraní po preživších. Situáciu zároveň komplikuje riziko ďalších povodní.
Britská verejnoprávna stanica BBC zhrnula doterajšie poznatky o príčinách katastrofy, počte obetí aj priebehu záchranných operácií.
Čo katastrofu spôsobilo?
Bezprostredne po nešťastí sa objavili informácie o zemetrasení v pohraničnej oblasti. Spočiatku preto vzniklo podozrenie, že otrasy mohli vyvolať zosuv pôdy a následné záplavy.
Americká geologická služba USGS však neskôr uviedla, že prvotnou príčinou bolo zrútenie ľadovca, teda náhle odtrhnutie a zrútenie veľkého množstva ľadu.
Náraz masy ľadu na dno údolia bol podľa USGS taký silný, že vytvoril seizmický otras s magnitúdou 5,2. Nasledovala séria udalostí, ktoré mali katastrofálne dôsledky pre oblasti nižšie po prúde.
Voda, bahno a trosky sa následne pohybovali približne 100 kilometrov pozdĺž riek Trishuli a Bhote Koshi. Povodňová vlna zasiahla viaceré mestá na severe Nepálu, ktoré sú vyhľadávané horolezcami aj pútnikmi.
Zábery z regiónu Nuwakot zachytili mohutnú masu bahna a skál, ktorá ničila budovy, cesty i autá, zatiaľ čo obyvatelia utekali do bezpečia.
Obrovská vlna vody a bahna sa tiež valila roklinou pozdĺž rieky Trishuli a zaplavila hraničný priechod Rasuwagadhi vrátane viacpodlažnej budovy na nepálskej strane.
Katastrofa zasiahla aj prístav Gyirong na tibetskej strane hranice. V okolitých dedinách hlásili viacero obetí.
Ako vznikla ničivá povodňová vlna?
Presný sled udalostí odborníci stále skúmajú. Profesor geovied z Oxfordskej univerzity Mike Searle pre BBC uviedol, že k zrúteniu ľadovca mohlo dôjsť už niekoľko hodín alebo dokonca dní pred samotnými povodňami.
Jedným z možných scenárov je, že zosunutý materiál dočasne prehradil rieku. Za prirodzenou bariérou sa nahromadila voda, ktorá ju neskôr prerazila a vytvorila ničivú povodňovú vlnu.
„Myslím si, že samotná vlna trosiek naznačuje, že najskôr došlo k zosuvu pôdy, voda sa nahromadila, čím sa rieka prehradila, a potom sa to pretrhlo v podobe jednej mohutnej záplavy,“ vysvetlil Searle.
Hrozia ďalšie záplavy?
Medzinárodné centrum pre integrovaný rozvoj horských oblastí ICIMOD upozornilo, že nebezpečenstvo ešte nemuselo pominúť.
Odborníci preverujú, či trosky v úzkych úsekoch dočasne nezablokovali rieku Trishuli. Ak by sa vytvorila takzvaná zosuvová hrádza, po jej pretrhnutí by mohla prísť ďalšia povodeň.
Riziko zostáva vysoké aj na tibetskej strane hranice. Čínske úrady upozornili na jazero, ktoré sa vytvorilo po zosuve pôdy a mohlo by pretekať alebo sa náhle vyprázdniť. Podľa čínskej štátnej televízie CCTV sa v ňom do piatku 28. augusta nahromadilo približne 2,5 milióna kubických metrov vody.
Záchranné práce museli v piatok na krátky čas prerušiť po tom, čo sa jazero vytvorené na sútoku riek Chhochen Khola a Purepu Tsangpo prelialo. Hladina vody neskôr mierne klesla.
Situáciu môže ešte zhoršiť predpoveď silných dažďov na najbližšie dni. Odborníci oslovení BBC však pripúšťajú aj možnosť, že sa jazero postupne a prirodzene vyprázdni bez ďalšej veľkej povodne.
Čínske štátne médiá v nedeľu 30. augusta informovali aj o vzniku druhého jazera v Tibete. Vytvorilo sa po ďalšom zosuve pôdy nižšie po prúde od už existujúceho bariérového jazera. Aj túto vodnú plochu odborníci analyzujú.
Koľko ľudí zahynulo a koľko ich je nezvestných?
Počet obetí sa stále mení. Údaje z pondelkového (31. august) rána hovoria o 903 obetiach a 4 247 nezvestných.
Nepálska vláda zároveň zverejnila zoznam cudzincov, s ktorými sa po katastrofe nepodarilo nadviazať kontakt.
V Tibete podľa čínskych štátnych médií zahynulo najmenej 16 ľudí a 546 ďalších je nezvestných.
Nie je však jasné, či sa niektorí ľudia nevyskytujú súčasne v nepálskych aj čínskych štatistikách nezvestných.
Získavanie informácií z Tibetu je mimoriadne komplikované. Región, ktorý Čína anektovala v 50. rokoch minulého storočia, patrí medzi najprísnejšie kontrolované oblasti krajiny. Zahraničné médiá tam majú veľmi obmedzený prístup a nadviazať kontakt s miestnymi obyvateľmi je náročné.
Hovorca nepálskej armády, brigádny generál Rajaram Basnet, pre BBC uviedol, že záchranné práce čoraz viac komplikuje dážď a nepredvídateľné počasie.
Z ktorých krajín pochádzajú nezvestní cudzinci?
Nepál každoročne navštevujú turisti z celého sveta, najmä pre Himaláje, horolezectvo a významné náboženské miesta. Medzi nezvestnými sú preto občania viacerých štátov.
Najväčší počet nezvestných hlási India. Podľa tamojšieho ministerstva zahraničných vecí sa nevie o osude najmenej 320 indických občanov.
Čínske ministerstvo zahraničných vecí uvádza, že v Nepále je nezvestných takmer 100 Číňanov. Spojené štáty pátrajú po 90 Američanoch.
Nepálska polícia eviduje aj 62 nezvestných občanov Ukrajiny. Medzi nezvestnými je podľa úradných zdrojov aj 51 Malajzijčanov, ktorí cestovali s cestovnou kanceláriou Fishtail Tours and Travels.
Úrady ďalej uvádzajú 41 nezvestných Austrálčanov, 33 Britov a 30 Kanaďanov.
CCTV zároveň informovala, že ďalších 15 britských občanov je nezvestných v Tibete. Nie je však jasné, či sú už zahrnutí aj v nepálskych údajoch.
Menšie počty nezvestných pochádzajú aj z Južnej Kórey, Južnej Afriky, Portugalska, Holandska či Nového Zélandu.
Ako postupujú záchranné práce?
Podľa nepálskej agentúry pre katastrofy sa do nedele podarilo zachrániť 8 730 ľudí. Minister zahraničných vecí Shisir Khanal v sobotu 29. augusta uviedol, že hlavnou prioritou zostáva vypátrať nezvestných a dostať k nim čo najrýchlejšie pomoc.
Úrady zároveň spolupracujú s rodinami pri identifikácii nezvestných a diplomati pomáhajú zabezpečiť komunikáciu s príbuznými zahraničných občanov.
Nepál podľa Khanala pozorne sleduje aj hrozbu sekundárnych záplav a príslušné zložky zostávajú v „najvyššej pohotovosti“.
Kancelária premiéra Balendru Shaha uviedla, že v piatok 28. augusta nasadili ďalší personál, aby záchranné operácie urýchlili.
Na čínskej strane sa koordináciou záchranných prác zaoberali najvyšší predstavitelia krajiny. Podľa štátnej agentúry Xinhua predsedal čínsky prezident Si Ťin-pching v piatok mimoriadnemu zasadnutiu venovanému reakcii na katastrofu.
Osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN pre znižovanie rizika katastrof Kamal Kishore zároveň vyzval medzinárodné spoločenstvo, aby záchranné operácie podporilo.
Spojené štáty prisľúbili komunitám postihnutým povodňami pomoc vo výške 500-tisíc dolárov (približne 431-tisíc eur), Spojené kráľovstvo ponúklo päť miliónov libier (približne 5 840 000 eur)
Indické vzdušné sily oznámili, že do Nepálu vyslali vojenské nákladné lietadlá s takmer 50 tonami humanitárnej pomoci.
Zohrala úlohu klimatická zmena?
Odborníci upozorňujú, že klimatická zmena urýchľuje ústup a topenie ľadovcov v oblasti Hindúkuš-Himaláje. Zatiaľ však nie je možné jednoznačne tvrdiť, že práve ona spôsobila túto konkrétnu katastrofu.
Geológ Daniel Shugar, jeden z prvých odborníkov, ktorí poukázali na možnú súvislosť povodní s ľadovcovou činnosťou, pre BBC povedal, že stenčovanie ľadovcov v dôsledku globálneho otepľovania môže zvyšovať riziko zosuvov.
Na priame spojenie tejto konkrétnej udalosti s klimatickou zmenou je však podľa neho zatiaľ príliš skoro.
Geovedec Simon Cook z Univerzity v Dundee uviedol, že klimatická zmena „mohla mať vplyv“. Jeho tím sa domnieva, že sa mu podarilo lokalizovať miesto zrútenia ľadovca. Podľa Cooka sa odtrhla jeho spodná časť pri nepálskom vrchole Langtang Lirung, približne 15 kilometrov západne od oblasti, ktorú následne zasiahli povodne. Odhaduje, že masa ľadu sa najskôr zrútila severozápadným smerom a následne pokračovala smerom na západ.
Cook pre BBC upozornil aj na ďalšie riziko spojené s otepľovaním horských oblastí.
„Permafrost čiastočne drží niektoré horské svahy pohromade, tento permafrost sa otepľuje, topí a rozpadá, takže bude dochádzať k väčšiemu počtu zosuvov pôdy,“ uviedol.
Pozrite si prvú reportáž o katastrofe v Nepále z 26. augusta.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"