Zábery ničivej povodne na hranici Nepálu a Tibetu obleteli svet, no v Číne ich ľudia takmer nevideli. Prečo Peking mlčí?
Zábery ničivej prívalovej povodne na hranici Nepálu a Tibetu obleteli svet, v samotnej Číne ich však verejnosť takmer nevidela. Kým na zahraničných sociálnych sieťach sa šírili videá masy vody ničiacej budovy a ľudí utekajúcich o život, čínske štátne médiá odvysielali iba minimum záberov.
Portál BBC upozorňuje, že katastrofa opäť ukázala rozsah informačnej kontroly Pekingu nad Tibetom.
Dramatické zábery zachytili príval vody, ktorý sa prehnal cez Gyirong, jeden z hlavných hraničných priechodov medzi Nepálom a Tibetom. Voda brala všetko, čo jej stálo v ceste, zatiaľ čo stovky ľudí sa snažili dostať do bezpečia.
Videá z bezpečnostných kamier sa rýchlo rozšírili na sociálnych sieťach a objavili sa v médiách po celom svete.
V Číne sa však prakticky neobjavili.
Hlavná spravodajská relácia štátnej televízie odvysielala iba jeden statický záber. Nájsť pôvodné video na čínskom internete je mimoriadne ťažké a podobne vzácne sú aj príspevky miestnych ľudí o obetiach, nezvestných či rozsahu škôd.
Chýbajú výpovede z Tibetu
Čínske úrady zverejňujú priebežné informácie o mŕtvych a nezvestných. Informujú tiež o záchranných prácach a nebezpečenstve spojenom s prehradeným jazerom, ktoré môže pretiecť.
Štátne médiá ukázali zábery tímov prehľadávajúcich oblasti pokryté bahnom a skalami. Na ďalších záberoch špecialisti prekonávajú horské svahy, útesy či rozvodnené rieky, aby sa dostali do najviac postihnutých lokalít.
Čo však podľa BBC takmer úplne chýba, sú samotní obyvatelia Tibetu.
Nie sú dostupné výpovede ľudí, ktorí povodeň prežili, ani množstvo amatérskych videí, aké pri podobných katastrofách bežne zapĺňajú sociálne siete. Verejnosť takmer nepočuje ani rodiny nezvestných, ktoré čakajú na informácie o svojich blízkych.
Kontaktovať ľudí v Tibete býva mimoriadne komplikované aj za bežných okolností. Zahraniční novinári navyše nemôžu do oblasti cestovať bez povolenia čínskej vlády.
Keď sa svetové médiá venovali katastrofe v Himalájach, hlavné večerné správy čínskej štátnej televízie vo štvrtok otvorili vydaním novej knihy Si Ťin-pchinga, ktorá obsahuje výber jeho „najdôležitejších a najzásadnejších diel“.
Prioritou má byť stabilita
Obmedzené informovanie podľa BBC neznamená, že by Peking katastrofe neprikladal význam. Čínsky premiér Li Čchiang bol krátko po nešťastí vyslaný priamo do regiónu, kde kontroloval odstraňovanie trosiek. Návšteva druhého najvyššie postaveného predstaviteľa krajiny tak skoro po katastrofe je podľa britského média nezvyčajná.
Čínske vedenie sa ale zároveň snaží chrániť jednu zo svojich kľúčových priorít – stabilitu.
Komunistická strana môže mať obavy, že katastrofa vyvolá kritiku reakcie úradov alebo otázky, či štát urobil dosť pre jej predchádzanie. V Tibete ide navyše o politicky mimoriadne citlivú záležitosť.
Čína región anektovala v 50. rokoch minulého storočia. Tibet dlhodobo vzdoroval vláde Komunistickej strany Číny a Peking v minulosti potláčal protesty, pričom čelil obvineniam zo závažného porušovania ľudských práv. Dalajlámu, ktorý žije v exile, čínske vedenie označuje za separatistu.
Komunisti pomáhajú. Musia
Len niekoľko hodín po katastrofe vydala miestna organizácia komunistickej strany pokyny svojim členom, aby sa zapojili do pomoci obyvateľom a poskytovali im emocionálnu a psychologickú podporu.
Súčasťou výzvy bolo aj nariadenie „vynaložiť všetko úsilie na udržanie spoločenského poriadku a zabezpečenie stability a dôvery verejnosti v oblastiach zasiahnutých katastrofou“. Úspešní funkcionári mali byť odmenení, zatiaľ čo tí, ktorí svoje úlohy nezvládnu, „budú braní na zodpovednosť“.
Podľa ľudskoprávnych aktivistov nejde o varovanie, ktoré by mohli miestni obyvatelia ignorovať. Tibeťanom podľa nich hrozí zadržanie či zatknutie, ak komunikujú so zahraničnými novinármi alebo zverejnia na internete obsah, ktorý odporuje oficiálnemu výkladu udalostí.
To komplikuje aj situáciu Tibeťanov žijúcich mimo regiónu, ktorí sa snažia zistiť, čo sa stalo s ich príbuznými.
Informácie sa z internetu strácajú
Organizácia International Campaign for Tibet ocenila prácu miestnych záchranárov, zároveň však tvrdí, že čínske úrady zo sociálnych sietí odstraňujú videá a ďalšie informácie z prvej ruky. Peking vyzvala, aby úrady „zverejnili úplné a overiteľné informácie o škodách a počte obetí“.
„Nám Tibeťanom sú odopierané základné ľudské práva,“ povedal v minulosti BBC jeden z mníchov. Obyvatelia tvrdili, že žijú pod neustálym dohľadom a čínska vláda Tibeťanov utláča a prenasleduje.
Peking obvinenia z porušovania práv Tibeťanov odmieta a poukazuje na rozsiahle investície do regiónu, ktoré majú podporiť cestovný ruch a jeho prepojenie so zvyškom krajiny.
Aj niekoľko dní po katastrofe však podľa BBC zostáva obraz udalostí v Tibete pre čínsku verejnosť značne neúplný.
Na hraniciach Nepálu a Tibetu hrozí ďalšia povodeň. Jazero po zosuve časti ľadovca začalo pretekať.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"