Najprv si mysleli, že sa odtrhol ľadovec. Vedci teraz odhaľujú, čo v skutočnosti spustilo ničivú vlnu v Nepále
Obrovská vlna, ktorá zasiahla pohraničie Nepálu a Tibetu, nevznikla pravdepodobne iba odlomením ľadovca. Nové analýzy ukazujú, že k pohybu sa dala aj časť hory, ktorá so sebou strhla milióny kubických metrov horniny a ľadu. Vedci teraz zisťujú, či išlo o ojedinelú katastrofu, alebo varovanie pred ďalším rizikom v Himalájach.
Zábery, ktoré obleteli svet, ukazovali vodu valiacu sa cez údolia, ničiacu mosty, cesty aj celé časti obcí. Za katastrofou v Nepále však podľa nových zistení pravdepodobne nebol iba obrovský kus ľadu, ktorý sa odtrhol z hory. Vedci sa čoraz viac prikláňajú k názoru, že spúšťačom bol rozsiahly zosuv pôdy, ktorý do riečneho systému priniesol aj obrovské množstvo horniny a sedimentov.
Ako informoval český portál Seznam Zprávy, prvé hypotézy hovorili najmä o odlomenom ľadovci. Satelitné snímky však neskôr ukázali, že v pohybe nebol iba ľad, ale aj rozsiahla časť horského svahu. Materiál sa po páde do údolia začal miešať s vodou a cestou naberal ďalší sediment, čím vytvoril extrémne ničivú povodňovú vlnu.
Vlna mala rýchlosť ako diaľničné auto
Podľa predbežnej analýzy nepálskych vedcov sa katastrofa začala rozsiahlym zosuvom horniny a ľadu vo vysokohorskom teréne. Materiál následne vtrhol do riečneho koryta a vytvoril prúd, ktorý sa šíril údolím obrovskou rýchlosťou.
Prvých približne 22 kilometrov smerom k hranici s Čínou mala vlna prekonať v priebehu niekoľkých minút. Priemerná rýchlosť prúdu v tomto úseku mala podľa odhadov dosahovať približne 167 kilometrov za hodinu. Neskôr sa vlna dostala aj do ďalších oblastí, pričom ešte približne 44 kilometrov od pôvodného miesta dosahovala rýchlosť okolo 73 kilometrov za hodinu.
Rozsah katastrofy naznačuje aj množstvo materiálu, ktoré sa dalo do pohybu. Vedci zatiaľ odhadujú, že zosuv mohol mať objem približne 100 až 200 miliónov kubických metrov. Ide však stále iba o predbežné čísla, ktoré bude potrebné potvrdiť ďalším výskumom.
To, čo predchádzalo katastrofe v Nepále, je ešte desivejšie. Vedci rozpletajú smrtiacu reťaz udalostí
Himaláje pod tlakom meniacej sa klímy
Vedci upozorňujú, že presný mechanizmus katastrofy zatiaľ nie je úplne objasnený. Nie je jasné, koľko horniny a ľadu sa presne uvoľnilo ani akým spôsobom sa materiál premenil na takú ničivú vlnu.
Isté však podľa odborníkov je, že pri podobných udalostiach môže zohrávať úlohu nestabilita horského prostredia. Topenie ľadovcov a zmeny v zamrznutej pôde môžu oslabiť svahy, ktoré následne ľahšie podľahnú zosuvom. Vedci však zatiaľ nedokážu presne určiť, aký veľký podiel mala pri tejto konkrétnej udalosti klimatická zmena.
Himaláje patria medzi oblasti s najväčšou koncentráciou veľkých stavebných projektov v extrémne citlivom prostredí. Krajiny v regióne investujú miliardy do priehrad, vodných elektrární, ciest a tunelov, no odborníci upozorňujú, že práve tieto oblasti patria zároveň medzi najzraniteľnejšie voči prírodným rizikám.
Vedci hľadajú odpoveď, či išlo o výnimku
Experti zatiaľ nechcú tvrdiť, že podobné katastrofy budú v Himalájach častejšie. Na definitívne závery podľa nich chýba viac údajov a detailnejšia analýza oblasti pred katastrofou aj po nej.
Udalosť však podľa vedcov ukázala, aké nebezpečné môže byť spojenie topiacich sa ľadovcov, nestabilných horských svahov a rýchlej výstavby v oblastiach, kde príroda dokáže v priebehu niekoľkých minút zmeniť celé údolie.
Ako upozorňuje analýza citovaná českým portálom, Himaláje budú v období klimatických zmien potrebovať lepší monitoring a systém včasného varovania, ktorý by mohol podobným katastrofám v budúcnosti pomôcť predchádzať.