„O desať minút neskôr by sme tu neboli.“ Riaditeľ v Nepále zachránil pred povodňou 900 žiakov, škola im zmizla pred očami
Stačilo desať minút a tragédia mohla mať ďalšie stovky obetí. Riaditeľ školy v Nepále po sérii varovných telefonátov okamžite prikázal evakuovať približne 900 žiakov do vyššie položenej oblasti. Krátko nato sa cez miesto prehnala ničivá povodňová vlna, ktorá školský areál zasypala bahnom a troskami.
Rajendra Dawadi vedie strednú školu Tribhuvan Trishuli v okrese Nuwakot v centrálnej časti Nepálu. V stredu ráno dostal v priebehu niekoľkých minút štyri telefonáty s varovaním, že sa smerom k škole rúti veľká povodeň.
Ako informovala britská verejnoprávna stanica BBC, prvé hovory prišli približne o 9:10 h miestneho času. Dawadi sa rozhodol nečakať na ďalšie potvrdenie a okamžite nariadil evakuáciu.
Deťom prikázal utekať do vyššie položených miest. Autobusy, ktoré viezli ďalších žiakov smerom k škole, dostali pokyn otočiť sa a z oblasti odísť. O približne desať minút neskôr voda dorazila.
„Keby sme sa nerozhodli rýchlo, keby to bolo o desať minút neskôr, dnes by sme sa s vami nemohli rozprávať ani ja, ani žiaci,“ povedal Dawadi pre BBC.
Jeden rodič ho presvedčil, že nie je čas čakať
Varovania prichádzali z viacerých strán a riaditeľ si postupne uvedomil, že nejde o planý poplach. Do školy prišiel aj jeden z rodičov, ktorý chcel okamžite odviesť svoju dcéru.
Pozrite si aj fotografie, ktoré zobrazujú škody spôsobené ničivou povodňou na hranici Nepálu a Tibetu. Článok pokračuje pod galériou.
„Rodičia sa neponáhľajú bez vážneho dôvodu, takže bolo jasné, že nesmiem stratiť ani sekundu,“ opísal Dawadi. Rozhodol sa preto riskovať prerušenie vyučovania aj v prípade, že by sa varovanie napokon nepotvrdilo.
„Povedal som si, že už nesmiem čakať. Aj keby povodeň neprišla, išlo by iba o jeden deň vyučovania,“ uviedol.
Jeho rozhodnutie sa ukázalo ako kľúčové. Povodeň, ktorá v Nepále pripravila o život už najmenej 794 ľudí, školský areál vážne zničila. Budovy zostali zavalené bahnom a nánosmi. Podľa Dawadiho voda postupovala mimoriadne rýchlo. Ubytovňu vzdialenú približne 100 metrov od rieky zaplavila prakticky okamžite.
Niektorým deťom zostávali iba sekundy
Šestnásťročná žiačka Yunisha Amatya patrila medzi deti, ktoré sa dostali do bezpečia doslova na poslednú chvíľu. „Ja a moji priatelia sme prežili možno len vďaka desiatim sekundám,“ povedala pre BBC.
Ešte krátko predtým sedeli v triede a učili sa. Mnohí žiaci spočiatku netušili, aké vážne nebezpečenstvo sa k nim blíži. Keď učitelia nariadili odchod, časť detí ešte čakala na spolužiakov, ktorí boli na hodine matematiky. Jedna žiačka po správe o blížiacej sa povodni dokonca odpadla.
Yunisha sa napokon spolu s kamarátmi vydala úzkou únikovou cestou za školou smerom do kopca. „Nemohla som ísť rýchlo a kamaráti mi pomáhali stúpať hore. Snažili sme sa dostať čo najvyššie. Ušli sme po úzkom rebríku zo zadnej časti školy. O chvíľu som pred očami videla, ako voda odnáša celý bazár,“ opísala.
Počas úteku sa ľudia tlačili jeden cez druhého, aby sa dostali do bezpečia. Yunisha tvrdí, že tí, ktorí sa pokúsili uniknúť inou trasou, boli podľa všetkého strhnutí vodou.
Rodičia netušili, či ich deti žijú
Žiaci a učitelia sa najskôr presunuli niekoľko stoviek metrov vyššie a neskôr pokračovali do susednej dediny. Odrezané cesty a prerušená doprava však znamenali, že mnohí zostali mimo domova dve noci. V tom čase ich rodiny nevedeli, čo sa s nimi stalo.
Yunishina matka Sabina Kumari Shrestha sa opakovane pokúšala dovolať dcére aj manželovi. Ani jeden telefón však nefungoval. Jej otec Yubaraj Amatya sa po správach o záplavách okamžite vydal smerom ku škole.
„Keď som sa dozvedel o povodni, skúšal som jej volať, ale nebola dostupná. Vtedy som dostal strach,“ povedal.
Keď dorazil k mestučku Trishuli Bazar, videl, že ho voda prakticky zmietla. „Vtedy som si myslel, že moja dcéra už nežije,“ opísal. Takmer hodinu netušil, či je v bezpečí. Potom sa mu konečne podarilo dovolať.
„Napokon moja dcéra zdvihla telefón a ja som to nevydržal. Rozplakal som sa. Dvaja príbuzní, ktorí boli so mnou, plakali tiež a objali ma,“ povedal.
Yunisha si spomína, že po úniku na vrchol kopca jej zavolal otec. „Plakal a ja som vtedy nedokázala povedať ani slovo,“ uviedla. Domov sa dostala až o tri dni neskôr.
Zo školy zostalo bahno a trosky
Pre deti sa však príbeh nekončí samotnou záchranou života. Yunisha teraz nevie, kde bude pokračovať v štúdiu. Budova školy je po záplavách vážne poškodená a celý areál pokrývajú nánosy bahna a trosiek.
„Teraz mám obavy z ďalšieho štúdia. Ak budem musieť zmeniť školu, budú mi chýbať starí priatelia a bude pre mňa ťažké nájsť si nových,“ povedala.
Dawadi upozorňuje, že obyvateľom regiónu by v budúcnosti mohli pomôcť lepšie varovné systémy, napríklad sirény či automatické evakuačné upozornenia. Tentoraz však o osude stoviek detí rozhodli telefonáty a niekoľkominútové rozhodovanie.
„Keby som sa rozhodol zavrieť školu až po skončení vyučovacej hodiny, možno by tam už nezostalo nič. O 9.30 by zvonil iba školský zvonček,“ uzavrel riaditeľ.
O aktuálnej situácii aj bilancii obetí v Nepále sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"