„Prajem si, aby sa vrátil domov.“ Rodiny v Nepále čakajú na zázrak, v zatopených tuneloch môžu byť živí ľudia
Pod vrstvami bahna a trosiek môžu byť stále živí ľudia. V Nepále pokračuje dramatická záchranná operácia, pri ktorej sa tímy snažia dostať k stovkám pracovníkov uväzneným v zatopených a zablokovaných tuneloch vodných elektrární. Rodiny nezvestných sa odmietajú vzdať nádeje, hoci každá hodina znižuje šancu na ich záchranu.
Každá hodina môže rozhodovať. Záchranári v Nepále používajú výbušniny, aby sa prebojovali cez horský masív k pracovníkom, ktorí mohli zostať uväznení v rozsiahlej sieti tunelov zaplavených bahnom po ničivých povodniach. O život svojich blízkych sa obávajú stovky rodín, ktoré čakajú na akúkoľvek správu.
Podľa nepálskeho úradu pre riadenie katastrof dosiahol počet obetí povodní na hranici Nepálu a Tibetu 939 ľudí. Počet nezvestných úrad aktualizoval na 3 925 osôb, medzi ktorými má byť 592 cudzincov. Približne každý siedmy nezvestný má byť pracovníkom vodných elektrární. Informovali o tom BBC aj CNN.
Záchranári bojujú s bahnom aj časom
Najväčšia operácia prebieha pri projektoch pozdĺž rieky Trishuli, kde sa nachádza viacero vodných elektrární. Podľa nepálskeho premiéra Balendru Shaha sa podarilo zachrániť 279 ľudí, ďalší však zostávajú uväznení.
Záchranné práce vedie medzinárodný tím nepálskych a čínskych vojakov, pričom pomáhajú aj odborníci z Indie, Južnej Kórey a Austrálie. Tímy využívajú drony s termokamerami, vŕtajú otvory do tunelov a snažia sa do nich dostať vzduch, jedlo a základné vybavenie.
V prípade elektrárne Trishuli-3A sa záchranárom podarilo vytvoriť otvor, cez ktorý mohli zostúpiť do podzemia. Po zavolaní však podľa CNN nedostali žiadnu odpoveď.
Austrálsky geológ Arnold Dix, ktorý záchranárom radí na diaľku, označil už samotné lokalizovanie tunelov pod masou bahna a skál za „zázrak“. Zároveň upozornil, že záchranári netušia, aká veľká časť podzemných priestorov je zaplavená.
„Možno budeme musieť vykopať desať metrov, možno sto metrov,“ povedal podľa CNN.
Situáciu komplikuje aj zničená infraštruktúra. K niektorým miestam sa nedá dostať ťažkou technikou, pretože povodne zničili cesty a mosty.
Rodiny stále veria, že ich blízki prežili
Medzi ľuďmi, ktorí čakajú na správy, je aj Anushila Bhandariová. Jej manžel Aurus, 33-ročný inžinier, zmizol počas práce na jednom z projektov.
„Prajem si, aby sme ho našli. Prajem si, aby sa vrátil domov,“ povedala pre BBC Nepali.
Nádej rodín podporuje aj fakt, že niektoré tunely majú vlastné priestory, zásoby a technické zázemie, ktoré by teoreticky mohli umožniť prežitie aj niekoľko týždňov. Neznámou však zostáva dostupnosť kyslíka.
„Stále mám 50-percentnú nádej, že je nažive, pretože vo vnútri je systém na prívod kyslíka,“ povedala pre nepálsky denník Kantipur Sita Pandeyová, ktorej manžel pracoval v jednej z elektrární.
Zúfalstvo rodín však rastie s každým dňom. „Čím dlhšie to trvá, tým viac naša nádej mizne. Táto operácia sa musí výrazne zrýchliť, pretože každá sekunda je pre nás dôležitá,“ povedal pre Kantipur Jiban Khadka, ktorého príbuzný zostal v tuneli.
To, čo predchádzalo katastrofe v Nepále, je ešte desivejšie. Vedci rozpletajú smrtiacu reťaz udalostí
Tí, ktorí unikli, opisujú peklo
Medzi zachránenými sú ľudia s desivými príbehmi. Jeden z pracovníkov, Bhakti Ram Bohara, uviedol pre CNN, že z jeho a okolitých projektov sa z približne tisícky pracovníkov dostalo von iba okolo sto ľudí.
Medzi nezvestnými je aj jeho švagor. Spolu pracovali v rovnakom tíme a týždne trávili bez svojich rodín, aby im mohli domov poslať zarobené peniaze.
„Jeho manželka je moja sestra a je tehotná,“ povedal Bohara so slzami v očiach.
Ďalší preživší Ram Chandra opísal, ako sa snažil uniknúť z tunela držaním sa kovových tyčí na strope, zatiaľ čo okolo neho prúdila voda, betón a trosky. Cesta von mu s kolegami trvala približne šesť hodín.
Povodne zasiahli rozmach vodnej energie v Himalájach
Tragédia zároveň otvorila otázky o bezpečnosti rozsiahlych stavebných projektov v Himalájach. Nepál, India aj Čína v posledných rokoch masívne investujú do vodných elektrární, ciest a tunelov v regióne, ktorý patrí medzi najcitlivejšie oblasti sveta z hľadiska zosuvov, zemetrasení a klimatických zmien.
Podľa odborníkov môže byť katastrofa varovaním, že pri ďalšom rozvoji infraštruktúry bude potrebné lepšie zohľadniť riziká, ktoré prináša život v jednej z najnebezpečnejších horských oblastí planéty.
Zatiaľ však pre rodiny nezvestných zostáva najdôležitejšia jediná otázka: či sa záchranárom podarí preraziť cez horu bahna včas.