Čo ukázalo šesť rokov pandémie COVID-19? Vedci objasnili fakty o vakcínach, rúškach aj lockdownoch
Od vyhlásenia pandémie COVID-19 uplynulo viac než šesť rokov, no hodnotenie prijatých opatrení zostáva stále politicky citlivou témou. Doterajšie výskumy ukázali účinnosť vakcín proti ťažkému priebehu ochorenia, ale aj limity kolektívnej imunity či vážne spoločenské dôsledky lockdownov.
Americký minister zdravotníctva Robert F. Kennedy Jr. v nedávnom rozhovore pre CNN vyhlásil, že lockdowny spôsobili Spojeným štátom počas pandémie najväčšie škody. Jeho slová vyvolali ostrú reakciu odborníkov, ktorí viaceré tvrdenia z rozhovoru označili za nepravdivé alebo zavádzajúce, lekár infekčných chorôb zo Stanfordskej univerzity v USA Jake Scott uviedol, že rozhovor bol plný dezinformácií.
CNN preto v článku zhrnula, ako sa vedecké poznanie o koronavíruse od začiatku pandémie vyvíjalo a čo sa o ňom odborníci naučili.
Vakcíny zmiernili vážne priebehy
Prvé klinické skúšky vakcín od spoločností Pfizer/BioNTech a Moderna ukázali viac než 90-percentnú účinnosť pri predchádzaní symptomatickému ochoreniu. Neskôr sa však objavili nové varianty vírusu a pribúdali prípady nákazy aj medzi zaočkovanými.
Postupne sa ukázalo, že hlavnou výhodou vakcín nie je úplné zastavenie prenosu, ale výrazné zníženie rizika hospitalizácie, závažného priebehu a smrti.
Údaje štúdie amerických Centier pre kontrolu a prevenciu chorôb ukázali, že dve dávky vakcíny Moderna boli v roku 2021 pri zdravých dospelých 93-percentne účinné proti hospitalizácii. Pri vakcíne Pfizer/BioNTech dosiahla účinnosť 88 percent.
Ďalšia štúdia z roku 2022 zistila, že neočkovaní dospelí čelili dvanásťnásobne vyššiemu riziku hospitalizácie než ľudia, ktorí absolvovali základné očkovanie aj posilňovaciu dávku.
Ochrana však časom slabne a vírus sa vyvíja. Zloženie vakcín sa preto podobne ako pri chrípke pravidelne aktualizuje. Novšie výskumy podľa CNN naďalej ukazujú, že aktualizované vakcíny znižujú pravdepodobnosť návštevy pohotovosti alebo hospitalizácie.
Závažné reakcie zostali zriedkavé
V Spojených štátoch podali od konca roka 2020 viac než 700 miliónov dávok vakcín proti covidu. Bežné boli najmä mierne reakcie, ako bolesť v mieste vpichu, únava či bolesť hlavy.
Závažné nežiaduce účinky sa vyskytovali zriedkavo. Bezpečnostné systémy sledovali napríklad anafylaxiu, zápal srdcového svalu či zriedkavé autoimunitné ochorenie Guillainov-Barrého syndróm.
Myokarditídu zaznamenávali najmä u dospievajúcich a mladých mužov krátko po druhej dávke mRNA vakcíny. Väčšina pacientov však podľa Centra pre kontrolu a prevenciu chorôb (CDC) dobre reagovala na liečbu a odpočinok.
Priebežné sledovanie zároveň odhalilo zriedkavé prípady nebezpečných krvných zrazenín po vakcíne Johnson & Johnson. Americký Úrad pre kontrolu potravín a liečiv preto jej používanie výrazne obmedzil a neskôr sa prestala v USA podávať.
Deti mali nižšie, nie nulové riziko
Najvážnejšie následky covidu postihovali predovšetkým seniorov. Viac než polovicu amerických obetí medzi rokmi 2020 a 2023 tvorili ľudia vo veku najmenej 75 rokov.
Ochorenie však zasiahlo aj deti. Podľa údajov CDC zomrelo v Spojených štátoch v rokoch 2020 až 2023 takmer 1 700 detí. Najvyššie riziko hospitalizácie mali najmenšie deti.
Aktualizované vakcíny v sezóne 2024 až 2025 znížili riziko návštevy pohotovosti alebo urgentnej starostlivosti približne o 76 percent pri deťoch vo veku od deviatich mesiacov do štyroch rokov. Pri deťoch od päť do 17 rokov dosahovala účinnosť približne 56 percent.
Rúška pomáhali obmedzovať prenos
Poznanie spôsobu šírenia koronavírusu sa počas pandémie menilo. Spočiatku úrady kládli dôraz najmä na odstup a dezinfekciu povrchov. Neskôr sa potvrdilo, že vírus sa môže šíriť vzduchom, najmä v zle vetraných vnútorných priestoroch.
Rúška podľa CDC vytvárajú bariéru proti infekčným časticiam. Ich účinok je najvyšší, keď ich používajú chorí ľudia aj osoby v ich okolí.
Odporúčania sa však v priebehu pandémie menili podľa nových dôkazov, úrovne šírenia vírusu a zaťaženia nemocníc. Jedna zo štúdií zo začiatku pandémie ukázala, že počet hospitalizácií klesal v oblastiach, kde miestne úrady zaviedli povinné nosenie rúšok.
Kolektívna imunita bola zložitejšia
Pri ochoreniach, ako sú osýpky, môže vysoká zaočkovanosť výrazne obmedziť šírenie vírusu. Pri covide bol tento cieľ oveľa ťažšie dosiahnuteľný.
Koronavírus sa rýchlo menil a ochrana získaná očkovaním alebo prekonaním infekcie postupne slabla. To komplikovalo predstavu, že by sa spoločnosť mohla k trvalej kolektívnej imunite dopracovať iba premorením.
Časť vedcov počas pandémie presadzovala takzvanú cielenú ochranu. Najzraniteľnejší ľudia mali podľa tohto konceptu zostať izolovaní, zatiaľ čo zvyšok populácie by sa vrátil k bežnému životu a získal imunitu prirodzeným prekonaním infekcie.
Svetová zdravotnícka organizácia tento prístup kritizovala ako neetický. Nechať nový a nebezpečný vírus voľne sa šíriť by podľa nej znamenalo vystaviť nechránených ľudí neprimeranému riziku.
Lockdowny priniesli aj škody
Lockdowny, zatváranie škôl a obmedzovanie kontaktov spomaľovali šírenie vírusu, no priniesli aj vážne vedľajšie dôsledky. Výskumy ich spájajú so zhoršením duševného zdravia, nárastom obezity, problémami vo vzdelávaní detí, stratou zamestnania či horším prístupom k potravinám.
Odborníci sa preto dodnes sporia o to, ako dlho mali lockdowny trvať a či boli v jednotlivých fázach pandémie primerané.
Niektoré analýzy naznačili, že pri znižovaní úmrtnosti mohli byť menej dôležité než cielené opatrenia, napríklad obmedzovanie blízkych kontaktov, ochrana rizikových skupín či kvalitné vetranie.
Dostupné údaje však nepodporujú jednoduché tvrdenie, že lockdowny predstavovali jediný alebo najväčší zdroj škôd spôsobených pandémiou.
Nemocnice čelili veľkému náporu
Kennedy v rozhovore pre CNN tvrdil, že niektoré jednotky intenzívnej starostlivosti zostávali prázdne aj počas vrcholného obdobia pandémie. Federálne údaje však ukazujú, že stovky nemocníc sa dostali na hranicu kapacít.
Na konci roka 2020 bolo v tretine amerických nemocníc obsadených viac než 90 percent lôžok intenzívnej starostlivosti. Začiatkom roka 2022 zostávalo v 19 štátoch voľných menej než 15 percent kapacít JIS.
Mimoriadne vážna bola situácia v New Yorku na jar 2020. Nemocnice museli výrazne zvýšiť počet lôžok, no aj napriek tomu nedokázali zvládnuť počet pacientov a úmrtí bez rozsiahleho preťaženia.
USA zasiahla pandémia mimoriadne tvrdo
V Spojených štátoch zomrelo podľa údajov Svetovej zdravotníckej organizácie na COVID-19 najmenej 1,2 milióna ľudí. Krajina patrila medzi štáty s najvyššou mierou úmrtnosti.
Odborníci za jednu z hlavných príčin označujú nedostatočnú federálnu koordináciu. Jednotlivé štáty zavádzali rozdielne pravidlá pre rúška, očkovanie či obmedzovanie pohybu.
Protichodná komunikácia politikov a zdravotníckych predstaviteľov zároveň prispela k zmätku, nedôvere a neistote verejnosti. Situáciu komplikovali aj rozdiely v prístupe k zdravotnej starostlivosti, politizácia očkovania a propagácia neoverených liečebných postupov.
Dlhdodobým covidom trpia milióny pacientov
COVID-19 bol v roku 2020 treťou najčastejšou príčinou úmrtí v Spojených štátoch a medzi desiatimi najčastejšími príčinami zostal až do roku 2024.
Pre väčšinu ľudí má dnes ochorenie miernejší priebeh pripomínajúci chrípku alebo prechladnutie. Každý mesiac však v USA stále zomierajú stovky pacientov.
Milióny ľudí zároveň žijú s dlhodobým covidom, chronickým ochorením so širokým spektrom príznakov – ťažkosti môžu zahŕňať únavu, problémy s dýchaním, tráviace poruchy aj neurologické príznaky, ktoré pretrvávajú mesiace alebo roky po infekcii. Odhady sa líšia, ale nedávno publikovaná štúdia naznačuje, že u 1 zo 6 ľudí infikovaných covidom sa môže toto ochorenie vyvinúť.
V marci 2026 dostala zelenú nová vakcína proti chrípke aj covidu. Pozrite si archívnu reportáž.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"