Nebezpečný môže byť aj obyčajný obed. Uhryznutie kliešťom dokáže vyvolať smrteľnú alergiu na mäso
Väčšina ľudí si kliešte spája s lymskou boreliózou či encefalitídou. Ich uhryznutie však dokáže v ojedinelých prípadoch spustiť aj alergiu na mäso, ktorá môže vyústiť až do život ohrozujúceho anafylaktického šoku.
Keď sa Myfanwy Webbová vracia k oslave svojich narodenín spred piatich rokov, premýšľa nad tým, či mohla zabrániť smrti svojho syna. Niekoľko hodín po spoločnom obede v reštaurácii začal vtedy 15-ročný Jeremy ťažko dýchať a vracať.
Lekári v nemocnici vyslovili podozrenie na alergiu na mäso, napokon však jeho stav pripísali astme, ktorou trpel od detstva. Na druhý deň ho poslali domov.
„Urobila som zlé rozhodnutie,“ povedala jeho matka pre BBC. Dnes ľutuje, že nežiadala ďalšie vyšetrenia, ktoré mohli odhaliť, že chlapec prekonal anafylaktickú reakciu.
O niečo viac než rok neskôr, v júni 2022, Jeremy zomrel po tom, ako počas kempovania s priateľmi na pláži severne od Sydney zjedol hovädziu klobásu.
Alergiu odhalili až po smrti
Za príčinu jeho smrti pôvodne označili astmu. Až neskoršie vyšetrovanie, o ktoré sa zasadila rodina, dospelo k záveru, že astmatický záchvat a následnú smrteľnú anafylaxiu vyvolala alergia na mäso cicavcov spôsobená kliešťom.
Podľa BBC ide o prvé známe úmrtie na túto diagnózu, označovanú aj ako alfa-gal syndróm.
Jeremyho matka už dlhšie tušila, že synovi mäso spôsobuje zdravotné ťažkosti, formálne mu však diagnózu nikdy nepotvrdili. Rodina zároveň nevedela, že reakcia môže byť život ohrozujúca.
Chlapec približne od desiatich rokov pociťoval nevoľnosť po konzumácii mäsa, niekedy dokonca aj po vdýchnutí výparov z jeho prípravy. V minulosti skončil v nemocnici aj po zjedení penových cukríkov, ktoré často obsahujú želatínu živočíšneho pôvodu.
Príznaky alfa-gal syndrómu môžu mať rôznu intenzitu. Patria medzi ne vyrážky, opuchy, bolesti brucha, vracanie, problémy s dýchaním aj anafylaktický šok – život ohrozujúci stav, keď ľudský organizmus reaguje na pôsobenie silného alergénu.
Alergia, ktorú odštartuje kliešť
Súvislosť medzi uhryznutím kliešťom a alergiou na mäso objavila pred približne 20 rokmi austrálska alergologička Sheryl van Nunenová. Na svojej klinike v Sydney si všimla, že mnohí pacienti s rovnakými ťažkosťami predtým utrpeli uhryznutie kliešťom.
V Austrálii sa ochorenie spája najmä s kliešťom Ixodes holocyclus, ktorý sa vyskytuje na východnom pobreží. Jeho sliny obsahujú cukrovú molekulu alfa-gal, proti ktorej si ľudský organizmus môže vytvoriť protilátky.
Po opakovanom uhryznutí si podľa van Nunenovej vytvorí protilátky približne polovica ľudí. U 15 až 20 percent z nich sa následne rozvinie alergia na mäso cicavcov.
„Keby len ľudia vedeli, čo dokáže kliešť,“ upozornila odborníčka.
Prípady sa od roku 2007, keď bola súvislosť prvýkrát popísaná, postupne zvyšujú. Okrem Austrálie patria medzi hlavné ohniská Spojené štáty, alergiu však zaznamenali na všetkých kontinentoch, kde žijú kliešte.
Najviac postihnuté sú oblasti severne od Sydney. V niektorých lokalitách tam evidujú viac než 700 prípadov na 100-tisíc obyvateľov.
Odborník na kliešte Alex Gofton upozornil, že počet diagnostikovaných prípadov v Austrálii od roku 2020 rastie približne o 22 percent ročne. Na základe laboratórnych údajov odhaduje viac než 5-tisíc podozrení, skutočný počet však môže byť vyšší.
K nárastu mohli prispieť daždivé roky spojené s javom La Niña, počas ktorých sa kliešťom darí, aj sťahovanie ľudí z miest bližšie k prírode počas pandémie.
Spúšťačom nemusí byť len mäso
Diagnostika býva komplikovaná najmä preto, že reakcia sa často objaví až niekoľko hodín po jedle. Ťažkosti tak môžu prísť uprostred noci a u ľudí s astmou ich lekári môžu zameniť za astmatický záchvat.
Van Nunenová preto ochorenie opisuje ako alergiu, ktorá sa môže prejaviť kedykoľvek, ale nie po každej konzumácii rizikovej potraviny.
Intenzitu reakcie môže ovplyvniť druh mäsa, spôsob prípravy, korenisté jedlo, alkohol, fyzická aktivita po jedle aj nedostatok spánku.
Pri silnej precitlivenosti nemusia byť spúšťačom iba hovädzie, bravčové či jahňacie mäso. Reakciu môžu vyvolať aj mliečne výrobky, želatína a ďalšie látky živočíšneho pôvodu používané v liekoch, kozmetike, avivážach či plastových výrobkoch.
Niektorým pacientom prekážajú aj výpary z grilovania alebo kontakt so psom či mačkou.
Keď alergia ovplyvňuje každodenný život
Elizabeth Rowleyová z Nového Južného Walesu navštevovala lekárov celé roky, kým sa podarilo vysvetliť jej zdravotné problémy. Trpela výpadkami pamäti, bolesťami na hrudníku, necitlivosťou končatín, dýchacími ťažkosťami aj mdlobami.
Tvrdí, že jej ťažkosti spočiatku mnohí odborníci zľahčovali. Neskôr založila internetovú skupinu, v ktorej poskytuje podporu ďalším ľuďom s rovnakou diagnózou.
Alergia ovplyvnila aj jej pracovný a spoločenský život. Nemohla pracovať v blízkosti reštaurácií a problémy jej spôsobovali dokonca aj jedlá, ktoré si do kancelárie nosili kolegovia.
Podobnú skúsenosť má tiež 23-ročná študentka psychológie Remy Williamsová. Neustále sledovanie jedla u nej podľa vlastných slov prispelo k poruche príjmu potravy. Jej matka, ktorá trpí rovnakou alergiou, prekonala dva vážne anafylaktické záchvaty počas letu lietadlom.
Riziko predstavujú aj niektoré lieky
Odborníkov znepokojujú najmä ľudia, ktorí si po uhryznutí kliešťom vytvorili protilátky proti alfa-gal, ale po mäse zatiaľ nemali žiadnu reakciu. Nemusia tušiť, že alergiu majú, no závažná reakcia sa u nich môže objaviť napríklad po podaní lieku obsahujúceho zložky živočíšneho pôvodu.
V minulosti boli zaznamenané úmrtia po podaní lieku na liečbu rakoviny hrubého čreva aj po transfúzii krvi. Zdokumentovaný bol tiež prípad amerického pilota, ktorý v roku 2024 zomrel niekoľko hodín po zjedení hamburgera.
Van Nunenová upozorňuje, že väčšina úmrtí na anafylaxiu vyvolanú potravinovou alergiou súvisí s tým, že reakcia spustí mimoriadne vážny astmatický záchvat. Bez rýchleho zabezpečenia dýchacích ciest môže pacient prestať dýchať.
Ako znížiť riziko uhryznutia kliešťom
Pri pobyte v oblastiach s výskytom kliešťov odborníci odporúčajú:
- zakryť si pokožku,
- nosiť svetlé oblečenie,
- zastrčiť si nohavice do ponožiek,
- nesedieť ani neležať priamo v tráve či na zemi,
- používať repelenty s obsahom dietyltoluamidu (DEET) alebo pikaridínu,
- po návrate z prírody skontrolovať telo aj domáce zvieratá.
Pri prisatí kliešťa je potrebné postupovať podľa zásady „freeze, don't squeeze“ (v preklade „zmraziť, nestláčať“). Kliešť sa má usmrtiť vhodným sprejom a nechať samovoľne odpadnúť. Stláčanie alebo neodborné vyťahovanie (napríklad pomocou pinzety) môže spôsobiť uvoľnenie toxínov do krvného obehu. Keď vhodný prípravok nie je k dispozícii, človek by mal vyhľadať lekársku pomoc.
Počet pacientov stále rastie. Neliečená alergia môže prerásť do astmy, varuje odborník:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"