Svet môže od ďalšej pandémie deliť len náhoda, no raz určite príde, varuje expert. Spustiť ju vie jediný človek

Najväčší potenciál majú choroby prenášané zo zvierat, ktoré tvoria 75 percent novovznikajúcich infekcií. Za pravdepodobného kandidáta považuje chrípku alebo iný koronavírus. Štáty by sa preto podľa neho mali na pandémie aktívne pripravovať.

„Z viacerých dôvodov je dnes riziko vzniku pandémie väčšie ako v minulosti. Kedysi vírus putoval medzi kontinentmi celé mesiace. Dnes môže byť počas jediného dňa prakticky kdekoľvek na svete. Každý deň cestujú milióny ľudí. Človek sa môže nakaziť na opačnom konci sveta a ešte pred objavením prvých príznakov priletieť domov,“ opísal. Najhoršie sú preto podľa neho nákazy, pri ktorých môže byť človek infekčný bez toho, aby o tom vedel.

Hrozba príde najskôr od zvierat

Najväčší potenciál spôsobiť budúcu pandémiu má podľa Maďara chrípka alebo nový koronavírus. „Príčinou bude zrejme novo zmutovaný chrípkový vírus, ktorý z vtáčej ríše, kde sa vyskytuje mnoho jeho druhov, prejde na človeka, pravdepodobne opäť cez prasatá,“ doplnil.

To sa stalo v prípade mexickej, teda prasacej chrípky v roku 2009, ktorej podľahli státisíce ľudí. V Česku sa nakazilo takmer 2500 ľudí a 102 z nich zomrelo. Najprv sa vtáčím vírusom nakazí prasa, v ktorom vírus získa schopnosť šíriť sa z človeka na človeka.

Čítajte viac

Svet zabúda na lekciu z covidu a škrtá tam, kde to bolí najviac. Experti varujú, že nová pandémia by nás zastihla slabších

Od prasaťa sa potom môže nakaziť napríklad jeho ošetrovateľ. O vzniku epidémie môže podľa Maďara opäť rozhodnúť náhoda, napríklad to, s koľkými ďalšími ľuďmi sa prvý pacient stretne. Zo zvierat pochádzajú aj ebola, vírus nipah či HIV.

Pozornosť odborníkov podľa Maďara v súčasnosti vzbudzujú prípady vtáčej chrípky H9N2 v Číne alebo nové mutácie kmeňa H5N1 v Spojených štátoch. Zásadným predpokladom vysokého pandemického potenciálu je jednoduchý prenos medzi ľuďmi. Chrípka aj ochorenie Covid-19 sa prenášajú vzduchom.

Rozhodnúť môže jediný človek

Ako príklad situácie, keď náhoda alebo rozhodnutie jednotlivca môže ovplyvniť vznik epidémie, Maďar spomenul šírenie ochorenia SARS v rokoch 2002 a 2003. Viac ako 80 percent prípadov bolo podľa neho spojených s lekárom, ktorý ošetroval chorých v Číne a potom cestoval autobusom na svadbu svojho synovca.

„S už zjavnými príznakmi odcestoval do Hongkongu, kde nakazil ďalšie osoby, ktoré následne rozšírili infekciu do viacerých krajín na dvoch kontinentoch,“ povedal s tým, že sa nakazilo viac ako 8000 ľudí a vyše 740 zomrelo. „Nebola to pandémia z jediného dôvodu – človek so SARS začína byť infekčný až vtedy, keď má príznaky,“ dodal.

Len vďaka menšiemu potenciálu sa hantavírus z výletnej lode nerozšíril po celom svete. Nikto totiž nezastavil cestujúcich, ktorí vystúpili na ostrove Svätá Helena a nastúpili do lietadiel smerujúcich domov. „Keby bol na tej lodi iný vírus než hantavírus, už teraz sme mohli čeliť ďalšej pandémii,“ dodal.

Písali sme

Norovírus, hantavírus či legionela. Prečo sa nákazy na výletných lodiach šíria tak ľahko?

Napríklad ebola má podľa neho nízky pandemický potenciál, pretože sa prenáša medziľudským kontaktom alebo telesnými tekutinami. Pacient je navyše podľa Maďara infekčný až po objavení prvých príznakov, ktoré sú také vážne, že ho väčšinou rýchlo pripútajú na lôžko. Nie je pri nej bežné, aby človek bez príznakov nákazu šíril.

Klíma posúva prenášače severnejšie

Vplyv má podľa Maďara aj zmena klímy, pretože hmyz alebo iné zvieratá prenášajúce nákazy sa z južných oblastí posúvajú čoraz severnejšie.

„V Európe sa stále severnejšie objavujú komáre rodu Aedes, ktoré môžu prenášať horúčku dengue a chikungunyu,“ uviedol. V južných častiach Európy sa už usadili natrvalo. Na vznik ohniska je potrebné, aby sa komár napil krvi nakazeného človeka. Hoci ide o málo pravdepodobnú situáciu, napríklad v roku 2007 vzniklo v talianskom Janove ohnisko s viac ako 300 nakazenými.

Pre horúčavy sa mení aj správanie kliešťov. V Česku im horúce a suché letné počasie nevyhovuje, najaktívnejšie sú na jar a na jeseň. Presunuli sa do severnejších oblastí, kde sa v minulosti nevyskytovali, napríklad do Škandinávie alebo Pobaltia.