Svet sa chystá na hrozby, ktoré ešte nepoznáme. Umelá inteligencia vytvorila vakcínu na boj proti budúcim pandémiám
Výskumníci po prvý raz otestovali na ľuďoch vakcínu, ktorej kľúčovú zložku navrhla umelá inteligencia. Technológia by podľa nich mohla pomôcť vytvárať univerzálne vakcíny proti celým skupinám vírusov.
Tím vedcov z Cambridgeskej univerzity predstavil vakcínu, ktorej základný antigén navrhla umelá inteligencia. Cieľom je vytvoriť ochranu nielen proti súčasným variantom koronavírusov, ale aj proti budúcim vírusom, ktoré by mohli v budúcnosti vyvolať nové epidémie alebo ochorenia. Hoci je výskum zatiaľ v počiatočnej fáze, odborníci hovoria o významnom posune vo vývoji vakcín.
AI ako tvorca vakcín
Vedci z Cambridgeskej univerzity tvrdia, že dosiahli svetové prvenstvo. Po prvý raz bola na ľuďoch testovaná vakcína, ktorej kľúčový antigén – teda časť, na ktorú sa učí reagovať imunitný systém – navrhla výlučne umelá inteligencia.
Nová vakcína bola vyvinutá s ambíciou poskytovať ochranu proti celej skupine koronavírusov. To zahŕňa nielen známe varianty vírusu SARS-CoV-2 spôsobujúceho ochorenie Covid-19, ale aj koronavírusy kolujúce medzi zvieratami, ktoré by sa v budúcnosti mohli preniesť na človeka.
Profesor Jonathan Heeney z Cambridgeskej univerzity pre BBC uviedol, že cieľom výskumu je pripraviť sa na vírusy, ktoré ešte ani nepoznáme. Podľa neho ide o zásadný posun v pripravenosti na pandémie.
„Technológia nás všetkých prekvapuje a je úžasné, čo s ňou dokážeme urobiť pre dobro ľudstva,“ zdôraznil Heeney.
Ako vznikol „superantigén“
Vývojári využili rozsiahlu databázu genetických sekvencií rôznych koronavírusov získaných z monitorovacích programov po celom svete. Umelá inteligencia následne analyzovala ich spoločné znaky a navrhla takzvaný „superantigén“ – molekulu schopnú vyvolať širšiu imunitnú odpoveď proti viacerým príbuzným vírusom naraz.
Tradičné vakcíny sú zvyčajne navrhované podľa konkrétneho aktuálne cirkulujúceho kmeňa vírusu. Pri rýchlo mutujúcich patogénoch, akými sú koronavírusy alebo chrípkové vírusy, to znamená potrebu pravidelných aktualizácií vakcín. Nový prístup sa snaží tento problém obísť vytvorením ochrany proti širšiemu spektru vírusov.
Podrobnosti o výskume zverejnil odborný časopis Journal of Infection.
Prvé testy na ľuďoch
Úvodná klinická štúdia zahŕňala 39 dobrovoľníkov a bola zameraná predovšetkým na bezpečnosť vakcíny. Druhá fáza výskumu s približne 200 účastníkmi má priniesť viac údajov o tom, ako efektívne dokáže vakcína stimulovať imunitný systém.
Doterajšie výsledky naznačujú, že imunitná odpoveď bola síce relatívne mierna, no odborníci ich napriek tomu hodnotia pozitívne.
Profesor Saul Faust z University of Southampton, ktorý sa podieľal na testovaní, označil technológiu za veľmi perspektívnu najmä pri príprave vakcín proti budúcim pandémiám.
Vývoj pokračuje aj pri chrípke a ebole
Cambridgeský tím už pracuje na ďalších projektoch založených na rovnakom princípe. Vedci okrem iného vyvíjajú univerzálnu vakcínu proti sezónnej chrípke, ktorú by nebolo potrebné každoročne upravovať podľa aktuálnych kmeňov.
Súčasne realizujú výskum zameraný na vakcínu proti vtáčej chrípke H5N1, aby boli pripravení na scenár, v ktorom by sa tento vírus, dnes ohrozujúci najmä vtáčie populácie, začal šíriť medzi ľuďmi a vyvolal pandémiu.
Ďalšou oblasťou výskumu sú vírusové hemoragické horúčky vrátane niektorých druhov eboly.
Profesor Andy Pollard, riaditeľ Oxfordskej vakcinačnej skupiny, ktorý sa na štúdii nepodieľal, označil získané údaje za mimoriadne zaujímavé. Upozornil však, že rozhodujúce budú až rozsiahlejšie klinické testy, keďže ľudský imunitný systém reaguje odlišne než laboratórne modely používané vo výskume.
Umelá inteligencia môže urýchliť vývoj liekov
Odborníci sa zhodujú, že využitie umelej inteligencie môže výrazne zmeniť spôsob vývoja vakcín. Algoritmy dokážu analyzovať obrovské množstvo biologických dát a predpovedať, aké reakcie môže vyvolať konkrétny vakcinačný dizajn. To by mohlo skrátiť čas potrebný na vývoj nových očkovacích látok a pomôcť rýchlejšie reagovať na vznikajúce zdravotné hrozby.
Profesorka Marian Knight z britského Národného inštitútu pre výskum zdravia a starostlivosti označila výsledky za „kľúčový krok vpred v našej schopnosti poskytovať širokú a trvalú ochranu pred vírusmi“.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"