Časovaná bomba vo vesmíre? Vedci objavili drobnú časticu, ktorá môže kedykoľvek vymazať všetko, čo poznáme
Vedci už desaťročia hľadajú odpoveď na otázku, ako sa vesmír skončí. Jedna z teórií naznačuje, že príčina by mohla súvisieť s takzvanou „Božou časticou“.
Podľa doterajších poznatkov vieme, že Zem – pokiaľ ju dovtedy nezničíme my sami alebo ju nezasiahne blúdiaci asteroid – pravdepodobne zanikne, keď sa Slnko v budúcnosti premení na červeného obra a pohltí jej okolie. Dobrou správou je, že k tomu s najväčšou pravdepodobnosťou nedôjde skôr než o približne päť miliárd rokov.
Najnovšie poznatky však podľa BBC Science Focus naznačujú, že vedci objavili „malú časticu, ktorá by mohla kedykoľvek vymazať vesmír“.
Tri scenáre konca vesmíru
Vedci uvažujú o viacerých možnostiach konca vesmíru.
V jednom prípade by sa vesmír stále rozpínal, postupne by chladol a stal by sa tmavým a prázdnym miestom.
V inom prípade by sa rozpínanie mohlo zastaviť a vesmír by sa začal zmršťovať späť do jedného bodu.
Tretia možnosť hovorí, že rozpínanie sa bude zrýchľovať tak, že dôjde k „Veľkému roztrhnutiu“ - všetka hmota a samotný časopriestor budú roztrhané a zničené. Odhady hovoria, že tento scenár by mohol nastať približne o 22 miliárd rokov.
Higgsovo pole a „falošné vákuum“
Existuje však aj iný, temnejší scenár zániku vesmíru. Jeho pravdepodobnosť nesúvisí s veľkosťou vesmíru, ale s jednou z jeho najmenších častí – Higgsovým bozónom.
Higgsov bozón, nazývaný „Božia častica“, je častica spojená s Higgsovým poľom, ktoré „určuje veľkosť atómov“. Takmer všetky elementárne častice sú obdarené hmotnosťou vďaka svojim interakciám s Higgsovým poľom. Pevné objekty, vrátane nás, ľudí, sú pevnými objektmi iba vďaka tomu.
Higgsovo pole má hodnotu aj vtedy, keď v ňom nie sú žiadne častice – existuje teda akési pozadie alebo „energia vákua“. Problém je, že toto pozadie nemusí byť v najnižšom možnom energetickom stave, ale môže byť „uviaznuté“ v dočasne stabilnej polohe. Takýto stav sa nazýva metastabilný a hovorí sa mu aj „falošné vákuum“.
Hoci Higgsovo pole podlieha pravidlám kvantovej fyziky, môže sa stať, že spontánne preskočí do iného energetického stavu. Ak by sa náhle zmenilo, mohlo by to spôsobiť zánik vesmíru.
Rozpad vesmíru vo vákuu by bol podľa vedcov zlou správou, nakoľko by došlo k úplnej zmene fyzikálnych zákonov.
„Existovali by úplne iné prírodné konštanty, kde by fyzika, chémia a biológia fungovali úplne odlišným spôsobom, ak vôbec. Vesmír by sa zrútil do úplne nového stavu, zničil by sa a znovu vytvoril v záblesku energie,“ píše BBC Science Focus.
„Fyzika a kozmológia by boli úplne iné, čo by život znemožnilo. Vesmír by sa zrútil sám do seba. Všetky objekty vo vesmíre by prestali existovať,“ varuje profesor John Ellis z King's College London
Bublina, ktorá prepíše vesmír
Ako by tento nový vesmír mohol vyzerať, však nie je možné povedať. Rozpad vo vákuu by sa však mohol spustiť veľkým množstvom energie koncentrovanej v malom objeme.
„Rýchlosť rozpadu mohla byť v ranom vesmíre oveľa rýchlejšia,“ hovorí Ellis. Podľa neho je preto záhadou, že sa vákuum nerozpadlo už dávno.
Teória však naznačuje, že by mohla vzniknúť bublina, v ktorej by sa pôvodné prírodné zákony rozpadli a nahradili by ich nové. Hmota aj energia by sa buď premenili, alebo úplne zanikli, pričom základné fyzikálne sily by sa zmenili alebo prestali existovať. Táto bublina by sa následne rozširovala rýchlosťou svetla naprieč vesmírom a pohlcovala všetko, čo by sa jej postavilo do cesty.
Hoci sa posledný scenár ukazuje ako extrémne nepravdepodobný, nie je teoreticky vylúčený.
Podľa Ellisa by však „k spontánnemu rozpadu vákua malo dôjsť v ďalekej budúcnosti, dlho po tom, čo umierajúce Slnko pohltí Zem.“
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"