Vesmírne dobrodružstvo nekončí pri Artemis II. Toto je šesť misií, ktoré prepíšu dejiny už v tomto roku
Bezpečný návrat posádky misie Artemis II bol historickým míľnikom. Ľudia sa priblížili k Mesiacu prvýkrát od roku 1972, čím pripravili pôdu pre pristátie prvej ženy na lunárnom povrchu v rámci misie Artemis III. Hoci si na ďalší krok programu NASA počkáme do roku 2027, rok 2026 prinesie sériu ambicióznych projektov – od hľadania vody na Mesiaci až po historicky prvý odber vzoriek z marsovského mesiaca.
Čína v tieni kráterov a nový superteleskop
Program Artemis nie je jedinou silou smerujúcou k nášmu najbližšiemu susedovi. Čínska národná vesmírna agentúra (CNSA) plánuje na august 2026 misiu Chang’e 7. Jej cieľom je južný pól Mesiaca, konkrétne okraj krátera Shackleton. Čína tu chce pátrať po vodnom ľade v trvalo zatienených oblastiach, ktoré nevideli slnečné svetlo miliardy rokov. Najodvážnejšou časťou misie bude malá lietajúca sonda, ktorá pomocou raketových motorov vletí priamo do tieňov krátera, aby tam „vyňuchala“ stopy vody.
Okrem Mesiaca sa pozornosť upriami aj na hlboký vesmír. NASA plánuje po septembri 2026 vypustiť Vesmírny ďalekohľad Nancy Grace Romanovej. Svojím 2,4-metrovým zrkadlom pripomína legendárny Hubblov ďalekohľad, no má jednu zásadnú výhodu – jeho zorné pole je až stokrát širšie. Vďaka tomu dokáže snímať obrovské časti oblohy rekordnou rýchlosťou, čím pomôže astronómom pátrať po čiernych dierach, vzdialených planétach a objasňovať záhadu rozpínania vesmíru.
VIDEO: Misia Artemis II úspešne pristála. Astronauti prežili ohnivú guľu a po oblete Mesiaca sú v bezpečí na Zemi
Pátranie po druhej Zemi a tajomstvá Marsu
Európska vesmírna agentúra (ESA) sa koncom roka 2026 zapojí do hry s projektom PLATO. Doteraz sme objavili viac ako 6 000 exoplanét, no žiadna z nich nie je identická s našou Zemou. PLATO by to mal zmeniť. Pomocou 26 kamier bude hľadať malé, skalnaté planéty obiehajúce hviezdy podobné nášmu Slnku, a to priamo v obývateľnej zóne, kde sa môže nachádzať tekutá voda.
V novembri 2026 sa k slovu dostane Japonsko s misiou Martian Moons Exploration (MMX). JAXA plánuje niečo, o čo sa ešte nikto nepokúsil – pristáť na mesiaci Phobos, odobrať z neho vzorky a v roku 2031 ich dopraviť na Zem. Vedci si od toho sľubujú odpoveď na otázku, či sú mesiace Marsu len zachytené asteroidy, alebo úlomky samotnej planéty po dopade obrovského telesa.
Odborník Farkas o pristátí Artemis II: Bolo to ako vystúpiť z najšialenejšieho kolotoča, aký si viete predstaviť
Obrana planéty a najbližší sused Slnka
V novembri 2026 dorazí k asteroidu Dimorphos európska sonda Hera. Tá nadväzuje na úspešnú misiu NASA DART z roku 2022, ktorá do telesa narazila, aby zmenila jeho dráhu. Hera má za úlohu detailne preskúmať „miesto činu“ a následky nárazu. Dáta z tejto misie budú kľúčové pre budovanie systému planetárnej obrany, aby sme v budúcnosti dokázali odkloniť akékoľvek teleso, ktoré by ohrozovalo život na Zemi.
Zoznam uzatvára misia BepiColombo, ktorá 21. novembra 2026 dorazí k Merkúru po osemročnej ceste. Ide o spoločnú misiu ESA a JAXA, ktorá sa po prílete rozdelí na dve samostatné družice. Jedna bude mapovať povrch a vnútro planéty, zatiaľ čo druhá preskúma magnetické pole Merkúra a jeho interakciu so solárnym vetrom. Podľa portálu BBC Science Focus Magazine nám štúdium tejto „Slnkom ošľahanej“ planéty pomôže lepšie pochopiť aj tisíce exoplanét, ktoré obiehajú v tesnej blízkosti svojich materských hviezd.