Výbuch po minúte letu, požiar aj kabína bez vzduchu. Toto je 6 tragédií, ktoré odhalili, aké krehké sú cesty do vesmíru
V čase, keď sa pozornosť sveta upiera na misiu Artemis II a jej návrat k Zemi, sa do popredia opäť dostáva stará pravda o astronautike - technologický pokrok sa vo vesmíre nikdy neoddeľuje od rizika. História dobývania vesmíru nie je len o prvých krokoch na Mesiaci či technologických triumfoch. Je to aj príbeh tragédií, ktoré zásadne zmenili spôsob, akým sa lieta. Práve tie často rozhodli o tom, že dnešné misie sú bezpečnejšie. Opisujeme šesť prípadov, ktoré patria medzi najtemnejšie momenty histórie výprav do vesmíru.
Apollo 1
Prvou veľkou katastrofou amerického programu Apollo sa nestal výbuch vo vesmíre, ale požiar na štartovacej rampe. Oficiálna stránka Národného úradu pre letectvo a vesmír (NASA) uvádza, že 27. januára 1967 zahynuli počas predletovej skúšky misie Apollo 204 astronauti Virgil Grissom, Edward White a Roger Chaffee.
Loď mala o necelý mesiac absolvovať prvý pilotovaný let programu Apollo, no kabínu zachvátil požiar ešte na Zemi.
Tragédia otriasla celým americkým lunárnym programom. NASA následne pozastavila pilotované lety a pristúpila k rozsiahlej prestavbe veliteľských modulov. Práve po tejto katastrofe dostala plánovaná misia posmrtne oficiálne meno Apollo 1.
Sojuz 1
O tri mesiace neskôr zasiahla podobná tragédia aj sovietsky vesmírny program. Kozmonaut Vladimir Komarov letel na palube modulu Sojuz 1, hoci, ako pripomína magazín Space Safety Magazine, všetci zainteresovaní vedeli, že ide o nespoľahlivý stroj s vyše 200 konštrukčnými problémami. Politické vedenie však potrebovalo Komarova dostať do vesmíru čo najskôr.
Misia sa od začiatku vyvíjala katastrofálne. Solárny panel sa nerozvinul a záložné systémy zlyhávali jeden po druhom. Misia bola predčasne ukončená a kozmonaut dostal nakázané vrátiť sa na Zem. Keď sa o to však Komarov pokúsil, prišiel ďalší, tentokrát fatálny problém. Zlyhal padákový systém – záložný padák sa zamotal s brzdiacim a kapsulu pri pristávaní nič nespomalilo. Dopadla plnou rýchlosťou a explodovala.
Komarov sa stal vôbec prvým človekom, ktorý zahynul počas vesmírnej misie. Podľa niektorých zdrojov a príbehov vedel pred štartom o nízkej pravdepodobnosti svojho prežitia, no letel, aby ochránil svojho záložníka, národného hrdinu a prvého muža vo vesmíre Jurija Gagarina.
Sojuz 11
Len niekoľko rokov po prvej tragédii programu Sojuz sovietski kozmonauti Georgij Dobrovoľskij, Vladislav Volkov a Viktor Pacajev zapísali do histórie prelomový úspech. Viac ako tri týždne strávili na prvej vesmírnej stanici Saľut a prekonali rekord v čase pobytu vo vesmíre. Napokon sa však mimoriadne úspešná misia zmenila na tragédiu, a to 30. júna 1971, tesne pred pristátím.
Ako pripomína NASA, pri oddelení zostupového modulu sa tlaková vyrovnávacia chlopňa otvorila do vákua vesmíru. Vzduch z kapsuly unikol za menej ako minútu. Kozmonauti, ktorí nemali oblečené tlakové skafandre, nemali žiadnu šancu prežiť. Záchranné tímy našli modul po bezpečnom pristátí bez známok poškodenia a v ňom mŕtvu posádku, ešte pripútanú v sedačkách. Neskoršie vyšetrovanie odhalilo, že po zlyhaní časti modulu ostali niektorí z kozmonautov chvíľu pri vedomí a pokúsili sa chybu opraviť, no bezúspešne.
Sovietsky zväz v dôsledku toho dočasne zastavil ľudské vesmírne lety a odvtedy všetci kozmonauti nosia skafandre počas štartu aj pristátia.
Challenger
Challenger, jeden z raketoplánov amerického programu Space Shuttle, bol historicky výnimočnou misiou. NASA v snahe znovu zaujať verejnosť vybrala z vyše 11 000 uchádzačov učiteľku Christu McAuliffovú, ktorá sa mala stať prvým civilistom vo vesmíre.
No v zákulisí vládol strach. Inžinieri spoločnosti Morton Thiokol, ktorí vyrábali a dodávali časti raketoplánov, varovali že kruhové gumené tesnenia spájajúce sekcie pomocných rakiet môžu v extrémnom chlade zlyhať. Podľa austrálskej stanice ABC jeden z inžinierov, Bob Ebeling, v deň štartu cestou do práce búchal päsťou o volant a kričal: „Oni zomrú!"
Telekonferencia deň pred štartom skončila pre technikov porážkou – manažment pod tlakom projektového manažéra NASA Larryho Mulloya prehlasoval ich odporúčanie počkať na teplejšie počasie. Misia bola už niekoľkokrát odložená a vedenie vesmírneho úradu malo pocit, že už si nemôže dovoliť čakať dlhšie.
Challenger sa odlepil od zeme 28. januára 1986 o 11:38 hod. pri nezvyčajne nízkej teplote niečo nad 2 °C. Presne 73 sekúnd po štarte sa raketoplán rozpadol vo výške 14 kilometrov. Všetkých sedem členov posádky pri nehode zahynulo. Zaujímavosťou je, že podobná technológia gumových tesnení je používaná dodnes a to aj v rámci misií programu Artemis.
Columbia
Columbia mala za sebou bohatú históriu – bol to prvý raketoplán, ktorý odletel do vesmíru v rámci spomínaného programu Space Shuttle, a to ešte v apríli 1981. Do osudného dňa úspešne absolvovala 27 misií. Počas 28. letu sa posádka siedmich astronautov venovala čisto vedeckému výskumu – za 16 dní zvládli asi 80 experimentov z oblasti biológie či fyziky. Vyše dvojtýždňový pobyt vo vesmíre prebehol bez problémov.
Ako však píše portál Space.com, osud Columbie bol spečatený už pri štarte. Asi 82 sekúnd po ňom odpadol z vonkajšej nádrže kus izolačnej peny a zasiahol ľavé krídlo stroja. NASA o tom vedela a počas misie problém interne vyšetrovala. Viacerí pracovníci žiadali, aby ministerstvo obrany nafotilo poškodenie svojimi orbitálnymi satelitmi. To bolo ochotné pomôcť, no manažéri NASA zodpovední za misiu ponuku odmietli. Pristátie pokračovalo bez ďalšej kontroly.
Ráno 1. februára 2003 Columbia začala zvyčajný zostup smerom na Kennedy Space Center. Krátko pred 9:00 hod. miestneho času sa v riadiacom stredisku začali množiť varovné signály – najprv zmizli údaje z teplotných senzorov v ľavom krídle, potom prišiel výpadok tlakových senzorov pneumatík na ľavej strane. Pozemné riadenie misie sa pokúšalo spojiť s posádkou. O 8:59:32 veliteľ Rick Husband ešte stihol odvetiť slovom „rozumiem“, no potom sa prenos uprostred vety prerušil.
Columbia sa v tom momente nachádzala nad Dallasom, letela 18-násobnou rýchlosťou zvuku vo výške vyše 61 000 metrov. O dvanásť minút neskôr, keď mal raketoplán už absolvovať finálne priblíženie sa k pristávacej dráhe, zavolal jeden z riadiacich letovej prevádzky a nahlásil, že televízne kanály vysielajú záber rozpadajúceho sa raketoplánu na oblohe.
Vyšetrovacia komisia opäť odhalila známy vzorec. Varovania boli ignorované a v NASA prevládala kultúra, v ktorej sa zlé správy nevynášali nahor. Komisia skonštatovala, že NASA sa „spolieha na minulé úspechy ako náhradu za solídne inžinierske postupy“. Space Shuttle program bol definitívne ukončený v roku 2011. Spolu s Challengerom si vyžiadal životy 14 astronautov.
ISS
Nie všetky najdesivejšie vesmírne nehody sa skončili pohrebom. Ako informovala britská stanica BBC, v júli 2013 sa pri misii na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) odohral incident, pri ktorom sa talianskemu astronautovi Lucovi Parmitanovi počas výstupu do otvoreného vesmíru začala prilba plniť vodou. Výstup museli predčasne ukončiť a astronaut sa v dramatických chvíľach vracal k prechodovej komore takmer naslepo.
Parmitano neskôr opísal, že voda mu zalievala oči, uši aj nos a nemohol si byť istý, či pri ďalšom nádychu vdýchne vzduch alebo tekutinu. „V tej chvíli bola už horná časť prilby plná vody,“ opísal incident neskôr.
Prežil len preto, že nepanikáril a po istiacej šnúre sa naslepo dostal späť k prechodovej komore. NASA po incidente pozastavila výstupy v amerických skafandroch, kým neodhalila príčinu problému.
Čo za sebou zanechali?
Každá z týchto udalostí však zanechala stopu. Apollo 1 prinieslo bezpečnejšie kabíny, Sojuz 11 zaviedol skafandre, Challenger a Columbia ukázali, že ignorovanie varovaní môže byť fatálne. Aj Parmitanov incident viedol k zmenám.
Dnešná misia Artemis II a všetky, ktoré prídu po nej, stoja práve na týchto skúsenostiach. Technológie sú pokročilejšie, postupy prísnejšie a komunikácia medzi inžiniermi a vedením otvorenejšia. No základná realita sa nemení. Vesmír je stále extrémne nebezpečné miesto.
A preto návrat posádky na Zem nie je samozrejmosť. Je to výsledok desaťročí poučení a chýb, za ktoré odvážni astronauti a kozmonauti často zaplatili tou najvyššou cenou.
Misia Artemis II našťastie doposiaľ prebehla bez väčších komplikácií. Na Zem poslala dychvyrážajúce fotografie Mesiaca a jeho povrchu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"