Čo ak astronauta postihne infarkt? Takto je vesmírna stanica pripravená na najhoršie scenáre
Pobyt na Medzinárodnej vesmírnej stanici znamená pre ľudské telo dlhodobú záťaž, ktorú vedci detailne sledujú. Astronauti síce prechádzajú dôkladnou prípravou a majú k dispozícii špecializované vybavenie aj podporu zo Zeme, no aj tak čelia zdravotným rizikám a fyziologickým zmenám. Ako sa s nimi vyrovnávajú?
Pobyt vo vesmíre predstavuje pre ľudský organizmus extrémnu záťaž, ktorú si vyžaduje dôslednú zdravotnú kontrolu a prípravu. Astronauti na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS) preto podliehajú prísnemu monitoringu fyzického aj psychického stavu, no aj napriek tomu sa musia vyrovnávať so špecifickými zdravotnými problémami typickými pre uzavreté prostredie mimo Zeme.
Lekárnička obsahuje aj defibrilátor
Zdravie astronautov na ISS, vrátane fyzickej aj psychickej kondície, stravy a pohybu, sa priebežne sleduje pred, počas aj po misiách, napriek tomu sa u astronautov častejšie objavujú problémy ako kinetóza, bolesť chrbta, kožné ťažkosti či infekcie.
Server Science Focus uvádza, že astronauti sú zároveň náchylnejší na vírusové a bakteriálne ochorenia. Ide o dôsledok uzavretého, sterilného a „vysoko kontaktného“ prostredia, v ktorom sa nachádzajú. Majú preto základné zdravotnícke školenie, aby dokázali tieto problémy riešiť.
Palubná lekárnička napríklad obsahuje rôzne lieky a zdravotnícke pomôcky, ako aj defibrilátor, prenosný ultrazvukový prístroj a oftalmoskop na kontrolu očí členov posádky. Sú tak pripravení na väčšinu problémov, od bolestí hlavy až po infarkt.
Vážne situácie sú skôr zriedkavé
Skutočné núdzové zdravotné situácie, ktoré si vyžadujú chirurgický zákrok, komplexnú liečbu alebo izoláciu, by mali byť zriedkavé. Odhaduje sa, že riziko akútneho zápalu slepého čreva na ISS predstavuje jeden až dva prípady na 100-tisíc človekodní. Pri šesťčlennej posádke to vychádza približne na jeden výskyt každých 45 rokov. V takýchto kritických prípadoch by jedinou možnosťou zostávala okamžitá evakuácia späť na Zem.
Doteraz boli vykonané tri takéto evakuácie. Uskutočnili sa z vesmírnych staníc Saľut a Mir v 70. a 80. rokoch, a to z dôvodu podozrenia na zápal slepého čreva, prostatitídu a poruchu srdcového rytmu.
Súčasťou výskumu vo vesmíre je aj zdravie
Národný úrad pre letectvo a vesmír (NASA) vo svojom článku dopĺňa, že súčasťou výskumu na ISS je nielen vesmír, ale aj ľudia, ktorí sa tam nachádzajú v rámci misií. Pomáhajú totiž riešiť zložité otázky ľudského zdravia na Zemi a pripravujú ľudstvo na cesty ďalej než kedykoľvek predtým, vrátane misií na Mesiac a Mars.
NASA má na Zemi tím lekárov, psychológov a ďalších odborníkov, ktorí sa starajú o zdravie a pohodu astronautov pred, počas aj po každej vesmírnej misii. Každej posádke je po jej zostavení pridelený lekár so špecializáciou na vesmírnu medicínu, tzv. letový chirurg. Ten dohliada na zdravotnú starostlivosť a medicínsku prípravu astronautov a sleduje ich zdravotný stav pred misiou, počas nej aj po návrate zo stanice.
Individuálna psychická podpora
NASA zabezpečuje astronautom aj ich rodinám individuálnu psychologickú podporu počas celej misie, pričom ich schopnosť zvládať extrémne podmienky preveruje už pri výbere. Hodnotí sa napríklad ich adaptabilita, ale aj odolnosť.
Súčasťou prípravy je aj tréning zvládania psychickej záťaže, tímovej spolupráce či komunikácie. Morálku a motiváciu na ISS pomáha udržiavať kontakt s blízkymi prostredníctvom e-mailov, balíčky zo Zeme a možnosť konzultácie s psychológom na diaľku.
Čo sa deje s telom vo vesmíre?
V podmienkach bez neustáleho pôsobenia zemskej gravitácie dochádza k viacerým zmenám v ľudskom tele - mení sa hustota kostí, svalov, menia sa senzoricko-motorické funkcie či kardiovaskulárne zdravie. Priebeh týchto zmien je individuálny, preto zdravotný stav astronautov lekári priebežne sledujú a prispôsobujú im režim.
Na udržanie kondície a sily cvičia astronauti približne dve a pol hodiny denne s využitím špeciálnych zariadení, ktoré simulujú pohyb na Zemi. Na stanici majú k dispozícii napríklad zariadenia simulujúce vzpieranie, bežiaci pás a bicyklový ergometer CEVIS určený na kardio tréning.
Strava je kľúčová pre ich výkon aj zdravie a zároveň má aj psychologický význam, preto je navrhovaná tak, aby bola nielen výživná, ale aj chutná, pričom ju môžu doplniť o vlastné obľúbené jedlá.
Odborníci NASA určujú potrebný príjem živín a priebežne sledujú stravu astronautov cez digitálne záznamy. Ich stav zároveň hodnotia aj na základe analýz krvi a moču pred misiou, počas nej aj po nej, čo pomáha sledovať, ako sa telo prispôsobuje podmienkam vo vesmíre.
Pozrite si reportáž k pristátiu misie Artemis II:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"