Víťazi a porazení vojny s Iránom: Kto z konfliktu najviac ťaží a kto, naopak, stráca? Výsledky môžu prekvapiť
Ropa a plyn prudko zdražujú a menia pravidlá hry vo svetovej ekonomike. Niektoré krajiny z vojny s Iránom profitujú, zatiaľ čo iné zápasia s nákladmi, infláciou a neistotou. Kto môže na konflikte najviac získať a kto, naopak, najviac utrpieť?
Dôsledky konfliktu, ktorý započal americko-izraelský útok na Irán, sú už cítiť po celom svete. Od prudko rastúcich cien vykurovacieho oleja vo Veľkej Británii až po uzatváranie škôl v Pakistane, aby sa ušetrili náklady, je jasné, že energetická nestabilita neprináša rovnaké dopady pre všetkých.
Je čoraz jasnejšie, že dopad odvetných opatrení Teheránu, ktorých cieľom je vyvolať hospodárske narušenie a škody, nemusí byť len dočasný, navyše je veľmi nerovnomerný, píše BBC. Zatiaľ čo niektorí čelia výrazným stratám a pocítia tvrdé dôsledky, iní dokážu z konfliktu profitovať. Analýza BBC odhalila „víťazov“ a „porazených“.
Víťazi na trhu s energiami
Aj napriek rastúcemu využívaniu obnoviteľných zdrojov zostávame stále výrazne závislí od ropy a plynu. Krajiny s bohatými zásobami týchto surovín majú často obrovský zisk, preto sa ropa často nazýva „čierne zlato“. Keď jej ceny stúpnu, producenti profitujú, zatiaľ čo spotrebitelia pociťujú finančné straty.
Aktuálna situácia však nie je obyčajným cenovým výkyvom. Blízky východ stále predstavuje hlavný zdroj dodávok, pričom Hormuzský prieliv je kľúčovým tranzitným bodom.
Útoky na infraštruktúru a praktická blokáda výrazne poškodili dodávateľov z Perzského zálivu, ako sú Saudská Arábia či Katar, keďže Teherán cieli predovšetkým na amerických spojencov.
V dôsledku toho hľadajú krajiny nové zdroje, čo otvára príležitosť pre producentov ako Nórsko alebo Kanada.
Po ruskej invázii na Ukrajinu v roku 2022 a následnom znižovaní európskej závislosti od ruského plynu Nórsko dokázalo zvýšiť ťažbu a získať ekonomickú výhodu. Kanada sa snaží pozicionovať ako spoľahlivý a stabilný dodávateľ energie, čo deklaroval aj minister energetiky Tim Hodgson, hoci stále existujú otázky, či dokáže produkciu dostatočne navýšiť.
Najväčším víťazom by sa však mohlo stať Rusko. Uvoľnenie pravidiel USA, ktoré má zmierniť globálny nedostatok energie, umožnilo zvýšiť predaj ruskej ropy do Indie o polovicu. Niektoré odhady naznačujú, že Moskva by mohla do konca marca získať až o päť miliárd dolárov viac a smerovať tak k rekordným ročným príjmom z predaja palív od roku 2022. USA riskujú, že prinesú Rusku nemalý zisk na úkor krajín Perzského zálivu.
Príležitosť profitovať sa zároveň otvára aj ďalším hráčom. S rastúcou spotrebou uhlia v niektorých krajinách vzniká pre veľkých producentov, ako je Indonézia, lákavá príležitosť, keďže cena tohto paliva tiež stúpa.
Kto najviac trpí?
A čo situácia v samotných Spojených štátoch? Prezident Donald Trump tvrdí, že rast cien ropy prinesie krajine „veľké zisky“. Americkí producenti by naozaj mohli tento rok zaznamenať dodatočné miliardy dolárov, ak sa súčasná cenová hladina udrží. To však ešte neznamená, že USA sú úplnými víťazmi.
Niektoré spoločnosti totiž čelia značnému riziku z narušenia dodávok na Blízkom východe. Napríklad spoločnosť ExxonMobil má prevádzky v priemyselnom centre Ras Laffan v Katare, kde výroba od začiatku marca stojí a teraz bola poškodená iránskymi raketovými útokmi.
Ďalším problémom je, že po rokoch obmedzovania kapacity mnohí producenti bridlicovej ropy nemajú schopnosť rýchlo zvýšiť produkciu. Najdôležitejšie však je, že Američania sú na jedného obyvateľa najväčší spotrebitelia ropy a plynu na svete. Od vykurovania domácností počas mrazivých zimných mesiacov na Stredozápade až po časté tankovanie počas dovolenkovej sezóny čelia výraznému riziku výkyvov cien palív.
Ekonómovia z Oxford Economics varujú, že ak by cena ropy vyskočila na 140 dolárov a zotrvala na tejto úrovni, mohlo by to ohroziť celý hospodársky rast a viesť až k recesii.
Voči prudkým výkyvom cien energie však nie sú zraniteľné len USA. Európski spotrebitelia, najmä vo Veľkej Británii, sú silne závislí od dovážaného plynu, čo môže ohroziť hospodársky rast. Nárast cien sa totiž postupne prenáša do inflácie – od hnojív po dopravu – a ak bude trend pokračovať, tento rok môže inflácia vzrásť približne o pol percenta.
Dobrým signálom je, že Západ je dnes vďaka zlepšenej energetickej efektívnosti odolnejší voči cenovým šokom než v minulosti. Napriek tomu však stále platí, že energia, predovšetkým ropa a plyn, tvorí významnú časť spotreby energie (vo Veľkej Británii až polovicu), a tak sú vodiči, domácnosti či priemysel vystavení riziku – podobne ako v mnohých iných krajinách sveta.
Energetická neistota zasahuje celý svet
Do veľkej miery bude záležať nielen na vývoji cien, ale aj na reakcii vlád, ktoré sa často zdráhajú spustiť rozsiahle záchranné balíky. Reakcia dlhopisových trhov na rastúcu infláciu navyše hrozí, že náklady už aj tak zadlžených štátov vzrastú o miliardy. Najbezprostrednejšie ohrození sú tradiční spotrebitelia ropy a skvapalneného plynu – napríklad Ázia, kde 59 % ropy prúdi z Blízkeho východu, či Južná Kórea, kam cez Hormuzský prieliv prúdi až 70 %.
Kolísavé dodávky sa už prejavili aj na akciových trhoch a upozorňujú na riziká pre strategické odvetvia, ako je výroba čipov v Južnej Kórei, ktorá dodáva viac ako polovicu svetovej pamäťovej kapacity. V iných častiach sveta reagujú krajiny ako Srí Lanka, Bangladéš či Filipíny prídelovým systémom paliva, skracovaním pracovného týždňa a uzatváraním škôl.
Niektoré ázijské štáty však dokázali čiastočne ochrániť svoje zásoby. Čína má dostatočné rezervy na niekoľko mesiacov a zvýšila nákupy ropy z Iránu, podobne aj India sa v tejto záležitosti obrátila na Rusko.
Budúcnosť však zostáva neistá a presný vývoj závisí od ďalšieho priebehu konfliktu. USA pravdepodobne nepredvídali všetky ekonomické dôsledky svojho útoku na Irán. Čím dlhšie konflikt potrvá, tým väčšie budú škody pre krajiny a riziká pre globálnu ekonomiku a stabilitu energetických trhov.
Napätie na Blízkom východe a jeho dôsledky cíti aj Európa. Trump vyzýva štáty vyslať lode k Hormuzu.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"