Irán krváca, no aj oslabený hrá o čas. Predlžovanie vojny môže byť stratégia
Irán napriek ťažkým stratám signalizuje ochotu predlžovať konflikt so Spojenými štátmi a Izraelom. Podľa analytikov sa nesnaží o víťazstvo, ale o prežitie režimu a presadenie nového usporiadania v regióne. Informuje CNN.
Aj keď Irán čelí zatiaľ najvážnejšej hrozbe pre svoj režim, naznačuje ochotu predĺžiť konflikt so Spojenými štátmi a Izraelom v snahe definitívne pretvoriť región vo svoj prospech, informuje o tom CNN.
Iránsky režim utrpel v posledných týždňoch ničivé straty, keď takmer každodenné americko-izraelské útoky eliminovali celé úrovne jeho vedenia a vojenskej štruktúry. Iránske obyvateľstvo, ktoré je už roky vyčerpané ekonomickými problémami, sankciami a zlým riadením, teraz čelí aj dôsledkom vojny, vrátane nedostatku, poškodenia infraštruktúry a čoraz militarizovanejšieho domáceho prostredia.
Napriek reálnemu riziku kolapsu režimu preživší lídri Islamskej republiky pokračujú v eskalačnej rétorike.
Opakovane zdôrazňujú schopnosť Iránu znášať bolesť, nezáujem o ďalšie straty vo vedení a otvorený zámer predlžovať vojnu, a to aj za cenu destabilizácie regiónu aj globálneho prostredia.
Napriek požiadavkám amerického prezidenta Donalda Trumpa na „úplnú kapituláciu“ sa iránske vedenie prezentuje ako víťaz a predkladá maximalistické podmienky mieru. Požaduje nový regionálny „status quo“, vojnové reparácie a zmenu desaťročia trvajúcich spojenectiev medzi arabskými štátmi Perzského zálivu a USA.
„Prímerie má zmysel len vtedy, ak zaručí, že vojna sa neobnoví, nie ak poskytne nepriateľovi čas na riešenie jeho problémov, napríklad opravu zničených radarov alebo doplnenie zásob rakiet, aby nás mohol opäť napadnúť,“ povedal predseda parlamentu Mohammad Bagher Ghalibaf.
„Budeme pokračovať v boji, kým nepriateľ skutočne neoľutuje svoju agresiu a kým sa nevytvoria vhodné politické a bezpečnostné podmienky vo svete a v regióne,“ dodal pre portál Al Araby Al-Jadeed.
Irán tiež požaduje, aby po vojne vznikol „nový protokol“ pre Hormuzský prieliv, ktorý by zohľadňoval jeho záujmy. Bezpečný prechod lodí by sa mal uskutočňovať za „špecifických podmienok“, uviedol minister zahraničných vecí Abbas Araghchi pre Al Jazeeru.
Podľa analytikov by Teherán mohol žiadať aj odblokovanie zmrazených aktív v zahraničí alebo zavedenie poplatkov za využívanie tejto strategickej námornej trasy.
„Situácia v Hormuzskom prielive sa už nevráti do predvojnového stavu,“ uviedol Ghalibaf na sociálnej sieti X.
Tlak na „deň po“
Po viac ako dvoch desaťročiach rokovaní medzi Západom a Islamskou republikou Spojené štáty a Izrael koncom minulého mesiaca zaútočili na Irán. Pri útoku zahynul najvyšší vodca ajatolláh Alí Chameneí a krajina utrpela vážne oslabenie vojenského aj civilného velenia.
Teherán reagoval rýchlo a tvrdo. Opakovane vyslal stovky rakiet a dronov proti spojencom USA v regióne, čím zhoršil vzťahy so susednými arabskými krajinami. Zároveň narušil globálne energetické trhy útokmi na lodnú dopravu v Hormuzskom prielive.
„Cieľom je pretaviť tento tlak do výsledku pre ‚deň po‘,“ uviedol Sina Toossi z Centra pre medzinárodnú politiku.
„Irán sa snaží dosiahnuť situáciu, v ktorej už nebude izolovaný ani vystavený snahám o jeho kolaps, ale bude súčasťou novej regionálnej rovnováhy, kde jeho stabilita bude spojená so stabilitou Perzského zálivu a globálnej ekonomiky,“ povedal pre CNN.
Americký minister obrany Pete Hegseth opakovane tvrdí, že Irán vojnu prehráva. Donald Trump uviedol, že iránska armáda je „zdecimovaná“ a jej vedenie prakticky neexistuje.
„Nikdy viac neohrozí nás, našich spojencov na Blízkom východe ani svet,“ napísal. O niekoľko hodín neskôr Irán spustil ďalšiu vlnu útokov, pri ktorej zahynuli dvaja ľudia v Izraeli.
„Z pohľadu klasickej vojny Irán nevyhráva, ale ani nemusí,“ uviedla Narges Bajoghli z Johns Hopkins University. Podľa nej je stratégia Iránu založená na asymetrickej vojne, ktorá má konflikt čo najviac predražiť, a USA ani arabské štáty nemôžu donekonečna tolerovať narušený obchod s ropou a rast cien.
Pripravený scenár
Irán sa na možný útok pripravoval roky. Revolučné gardy vytvorili plány na aktiváciu decentralizovaných jednotiek v prípade konfliktu.
„Pripravili sme sa na dlhú vojnu, pretože sme vedeli, že budeme napadnutí,“ uviedol Ghalibaf.
Napriek vyhláseniam, že útočia len na americké ciele, zasiahli iránske jednotky aj civilnú a ekonomickú infraštruktúru v krajinách ako Omán, SAE, Bahrajn, Kuvajt, Katar, Irak či Saudská Arábia.
Podľa analytikov tým Irán vysiela signál, že chce nanovo definovať regionálnu rovnováhu síl.
Kolaps amerického poriadku?
Hovorca iránskej armády Amir Akraminia vyhlásil, že päťdesiat rokov trvajúci poriadok vedený USA na Blízkom východe sa „dnes (19. marca - pozn. red.) zrútil“.
Nie je však jasné, či sa iránska stratégia podarí. Väčšina arabských krajín sa do konfliktu nezapojila, hoci čelila útokom.
Niektoré štáty Perzského zálivu naopak signalizujú, že posilnia spoluprácu s USA aj Izraelom. „V krajinách Perzského zálivu je Irán vnímaný ako hlavná hrozba a to sa tak skoro nezmení,“ povedal Anwar Gargash.
Ministerka Reem Al-Hashimy zdôraznila, že partnerstvo s USA je dlhodobé a stabilné. „Naše partnerstvo so Spojenými štátmi je strategické a stojí na desaťročiach dôvery a vzájomného rešpektu,“ uviedla.
Cieľom nie je víťazstvo, ale prežitie
Konečným cieľom Iránu podľa analytikov nie je vojenské víťazstvo, ale prežitie režimu, obnovenie odstrašujúcej sily a získanie vplyvu na povojnové usporiadanie.
„Cieľom nie je eskalácia sama o sebe. Ide o využitie eskalácie ako nástroja na vynútenie kompromisu,“ uviedol Toossi.
„Irán nemusí túto vojnu vyhrať vojensky. Stačí, aby jej pokračovanie bolo pre ostatných príliš nákladné.“
Pozrite si reportáž o Iráne, ktorý sa chce mstiť za útok na Južný Pars:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"