Trump sa chváli víťazstvom v Iráne, ale stále žiada spojencov o pomoc. Prečo Amerike nestačia vlastné sily?
Napriek Trumpovým vyhláseniam o víťazstve vojny s Iránom konflikt stále prebieha. Prezident USA sa najnovšie obracia na spojencov, aby mu krízu v Hormuzskom prielive pomohli vyriešiť.
Pred týždňom prezident Donald Trump vyhlásil, že Británia nemusí posielať ďalšie lode na Blízky východ, lebo Spojené štáty už vojnu v Iráne vyhrali. Najnovšie však vyzýva spojencov vrátane členských štátov NATO a dokonca aj Čínu, aby vyslali lode na otvorenie Hormuzského prielivu, kľúčového námorného uzla, ktorý Irán uzavrel.
Trump, ktorý hovoril o víťazstve, tak teraz hľadá podporu v zahraničí, pričom naznačuje, že bez pomoci by mohli byť ohrozené americké bezpečnostné záujmy v Európe a jeho plánovaný samit s čínskym prezidentom.
Počiatočné úspechy nezaručujú víťazstvo
Trumpove výzvy sa stretávajú s pochybnosťami, keďže vojna v Iráne trvá iba dva týždne, no stále nie je jasné, ako rýchlo sa skončí.
Aj keď americkí predstavitelia chvália „dominantné víťazstvo, aké v modernej americkej vojenskej histórii ešte nevideli“ a optimistické predpovede tvrdia, že vojna by sa mala skončiť čoskoro, reálny dopad tejto vojny bude mať dlhodobé následky.
Je ešte príliš skoro na to, aby sme posúdili celkový vplyv vojny, píše CNN. Je však pravdepodobné, že nálety USA a Izraela spôsobili Iránu značné škody, čo by Trumpovi poskytlo silný argument, že urobil svet bezpečnejším.
Moderná história však ukazuje, že vojna často nie je definovaná v prvých týždňoch, keď je vojenská prevaha USA najvýraznejšia. Preto aj napriek počiatočným úspechom stále existujú dôvody na pochybnosti, či sa konflikt skončí tak skoro.
Trump len ťažko pripravil krajinu na vojnu a zmätok neustále zvyšuje svojimi protichodnými vyjadreniami. Trvá na tom, že vojna je už vyhraná, ale zároveň tvrdí, že sa skončí až keď to bude cítiť „v kostiach“.
Súčasne Trump čelí dilemám, ktoré by mohli podkopať jeho vyhlásenie o víťazstve, ak sa nebudú riešiť, a ich odstránenie bude trvať viac ako týždne.
Uzavretie Hormuzského prielivu
Irán uzavrel Hormuzský prieliv, čo spôsobilo globálnu energetickú krízu a dramatický nárast cien ropy, čo môže oslabiť jeho domácu ekonomiku. Zničenie iránskych raketových batérií, námorných dronov a ťažobných operácií by mohlo byť náročné a časovo zdĺhavé. Možno by to tiež vyžadovalo nasadenie pozemných jednotiek, čo by znamenalo riskantné rozšírenie amerických vojenských operácií.
Trump teraz požaduje, aby zahraničné námorníctva pomohli otvoriť tento strategický prieliv, ale zatiaľ neprišla jasná odpoveď. Podľa jeho vyjadrení pre Financial Times sú Európa a Čína viac závislé od ropy z Perzského zálivu než USA, aj keď amerických spotrebiteľov zasiahli vyššie ceny. Jeho slová môžu byť v zahraničí vnímané ako žiadosť o pomoc pri riešení chaosu, ktorý vyvolala jeho vojna proti Iránu.
Prezident sa však zameriava na slabé miesto európskych spojencov, ktorí sa v prípade obrany spoliehajú na USA. „Ak nedôjde k žiadnej alebo negatívnej reakcii, myslím si, že to bude veľmi zlé pre budúcnosť NATO,“ varoval.
Zásoby uránu
Irán stále disponuje zásobami vysoko obohateného uránu, ktoré by mohol využiť na porušenie Trumpovho sľubu, že krajina nikdy nezíska jadrovú zbraň. A to aj napriek prezidentovmu tvrdeniu, že iránsky jadrový program bol minulý rok „zničený“.
USA majú špeciálne jednotky vycvičené na získavanie rádioaktívneho materiálu, no takáto misia v iránskych jadrových zariadeniach by si mohla vyžiadať stovky vojakov a viesť k nebezpečným pozemným stretom s iránskymi silami na nepriateľskom území.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"