Blízky východ horí. 20 kľúčových otázok a odpovedí o vojne v Iráne. Experti odhaľujú, čo môže prísť ďalej
Spojené štáty a Izrael už tretí týždeň intenzívne útočia na Irán. Teherán odpovedá údermi prostredníctvom svojich síl a spojencov naprieč Blízkym východom. Svetové finančné aj energetické trhy reagujú prudkými zmenami a pribúda otázok o ďalšom vývoji konfliktu aj jeho širších dôsledkoch. Experti z Atlantic Council sa pokúšajú preniknúť cez „hmlu vojny“ a prinášajú odpovede na dvadsať najzásadnejších otázok, ktoré sa v súvislosti s rýchlo sa vyvíjajúcou situáciou objavujú.
1. Dosahujú USA svoje ciele?
Oficiálne ciele Washingtonu zahŕňajú oslabenie iránskeho jadrového programu, balistických rakiet, námorných síl, dronov aj siete spriaznených militantných skupín. Podľa expertov z Atlantic Council sa Spojené štáty k naplneniu týchto cieľov výrazne približujú.
Tieto kapacity Iránu boli výrazne poškodené, napríklad viac než päťdesiat iránskych plavidiel skončilo na dne mora. Likvidácia zvyšných výrobných kapacít rakiet a dronov môže trvať ešte niekoľko týždňov. Následne by americký prezident Donald Trump mohol konflikt vyhlásiť za úspešne ukončený.
Dlhodobejším cieľom je aj vznik kooperatívnejšej iránskej vlády rešpektujúcej ľudské práva. O tom však rozhodnú najmä samotní Iránci.
Bez ohľadu na budúci politický vývoj bude Irán v najbližších rokoch oslabený a menej schopný ohrozovať Spojené štáty.
2. Napĺňa Izrael svoje ciele?
Izrael si podľa všetkého stanovil ako strategický cieľ pád iránskeho režimu. Ide o posun oproti cieľom po tzv. dvanásťdňovej vojne v júni 2025, keď spoločné údery USA a Izraela výrazne oslabili iránsky jadrový program.
Irán však zároveň dokázal čiastočne prelomiť protivzdušnú obranu a zasiahnuť izraelské územie. Pri obmedzených zásobách obranných rakiet a ambíciách Iránu výrazne zvýšiť produkciu balistických striel sa Izrael pripravoval na ďalší úder už skôr.
Zlom prišiel po januárových protestoch v Iráne, ktoré odhalili vnútornú slabosť režimu. Izraelské útoky sa preto zamerali nielen na vojenské ciele, ale aj na vedenie režimu, bezpečnostné zložky a strategickú infraštruktúru, vrátane ropných zásob.
Pre Izrael je snaha o pád režimu pochopiteľná – Irán dlhodobo otvorene deklaruje cieľ zničiť židovský štát a podporuje ozbrojené skupiny, ktoré útočia na jeho územie.
Otázne však zostáva, do akej miery sa tento cieľ zhoduje so stratégiou Spojených štátov. Washington vysiela nejednoznačné signály – od požiadaviek bezpodmienečnej kapitulácie až po možnosť skoršieho ukončenia konfliktu.
Ak sa rozdiel medzi cieľmi USA a Izraela prehĺbi, rozhodujúce slovo bude mať americký prezident, ktorý môže konflikt ukončiť aj bez dosiahnutia zmeny režimu.
3. Pošlú USA pozemné jednotky?
Spojené štáty aktuálne nemobilizujú klasické pozemné sily ani doma, ani v regióne. Irán je rozsiahla krajina s náročným terénom a jeho okupácia by si vyžadovala státisíce vojakov.
Ak by k nasadeniu došlo, pravdepodobne by išlo len o špeciálne jednotky určené na konkrétne operácie.
Trumpova administratíva sa snaží dosiahnuť vojenské ciele prostredníctvom letectva a námorných síl bez potreby invázie. Poučenie z vojny v Iraku, kde rozsiahle nasadenie pozemných síl viedlo k dlhej a nákladnej okupácii, je v tomto prípade kľúčové.
4. Aký koniec vojny by bol prijateľný pre iránsky režim?
Časť amerických predstaviteľov predpokladá, že Irán ukončí konflikt v momente, keď si to budú priať Spojené štáty a Izrael. Tento predpoklad sa však už v minulosti ukázal ako chybný.
Irán vníma súčasný konflikt ako existenčný boj a nejaví záujem o rýchle ukončenie. Z pohľadu Teheránu by prímerie znamenalo len dočasnú pauzu pred ďalším kolom bojov.
Najpravdepodobnejším scenárom je preto dlhodobá opotrebovávacia vojna. Irán kalkuluje s tým, že je ochotný znášať väčšie straty než jeho protivníci a dokáže udržiavať tlak napríklad prostredníctvom útokov na región Perzského zálivu či rast cien energií.
K ukončeniu bojov by mohol pristúpiť len vtedy, ak by mal istotu, že konflikt sa v krátkom čase neobnoví.
5. Aký výsledok by bol prijateľný pre USA?
Spojené štáty môžu z konfliktu vyjsť relatívne posilnené takmer pri každom realistickom scenári. Podarilo sa im výrazne oslabiť iránske raketové kapacity, zasiahnuť jadrové zariadenia a eliminovať časť vedenia režimu.
Irán prišiel o časť svojich kľúčových nástrojov – jadrový program, rakety aj regionálne proxy skupiny.
Neprijateľným výsledkom by však bolo, ak by sa v Iráne rozvinulo masové opozičné hnutie, ktoré by režim brutálne potlačil, alebo ak by konflikt prerástol do veľkého teroristického útoku priamo proti Spojeným štátom.
Takýto vývoj by si vyžadoval oveľa razantnejšiu reakciu Washingtonu.
6. Čo vieme o novom najvyššom vodcovi Iránu?
Novým najvyšším vodcom sa stal 56-ročný Modžtaba Chameneí, syn zosnulého lídra Alího Chameneího.
Analytici očakávajú kontinuitu, prípadne ešte tvrdšiu líniu. Modžtaba Chameneí vystupuje na verejnosti zriedkavo, no je známe, že bol formovaný radikálnymi duchovnými, podieľal sa na potláčaní protestov a figuroval aj v korupčných kauzách.
Má väzby na Revolučné gardy, ktoré ho podľa viacerých zdrojov podporili. Jeho nástup je však kontroverzný aj vnútri režimu a vníma sa skôr ako snaha stabilizovať systém v čase krízy.
V krátkodobom horizonte sa očakáva dôraz na bezpečnosť, vnútornú kontrolu a vojenskú silu.
7. Čo by nasledovalo po páde režimu?
Pád režimu nemusí automaticky znamenať demokratizáciu. Jedným z pravdepodobných scenárov je vznik systému označovaného ako „IRGCistan“ – štátu ovládaného Revolučnými gardami.
Takýto vývoj môže viesť tromi smermi:
- ešte tvrdší režim snažiaci sa upevniť moc,
- pragmatickejší prístup a snaha o dohodu so Západom výmenou za ekonomické úľavy,
- alebo obdobie chaosu a bojov o moc.
Pre Západ by išlo o mimoriadne citlivú situáciu s otázkou, do akej miery zasahovať do vnútorného vývoja krajiny.
8. Ako reaguje iránska opozícia?
Časť opozície spočiatku vítala útoky na režim ako jedinú šancu na jeho pád. Zabitie najvyššieho vodcu a ďalších predstaviteľov vyvolalo v krajine nádej na zmenu.
S pokračujúcimi útokmi však nálada kolíše. Bombardovanie infraštruktúry a kultúrnych objektov vyvoláva otázky, akú cenu sú ľudia ochotní zaplatiť.
Napriek tomu mnohí tvrdia, že návrat k pôvodnému stavu už nie je možný. Objavujú sa snahy organizovať protesty a vytvárať politické alternatívy.
V exile aj vnútri krajiny vznikajú nové opozičné platformy, ktoré sa snažia pripraviť na prípadné prechodné obdobie.
9. Predstavujú jadrové zásoby Iránu hrozbu?
Nie je jasné, aká časť iránskych jadrových zásob je po útokoch stále dostupná. Pred vojnou mal Irán približne 440 kilogramov uránu obohateného na 60 percent.
Časť zásob môže byť zničená alebo ukrytá hlboko pod zemou. Ak by však zostali prístupné, ich osud bude závisieť od politického vývoja v krajine. Izraelský premiér tvrdí, Irán už nedokáže obohacovať urán ani vyrábať balistické strely.
Stabilnejší režim by mohol pristúpiť na medzinárodnú kontrolu. Naopak, v prípade ďalšej eskalácie alebo chaosu hrozí, že materiál skončí v nesprávnych rukách.
10. Aké riziko predstavuje Irán pre územie USA?
Irán má dlhoročné skúsenosti s asymetrickým vedením konfliktov – vrátane podpory terorizmu a kybernetických útokov.
Aj keď zatiaľ neboli identifikované konkrétne hrozby, americké bezpečnostné zložky sú v stave zvýšenej pohotovosti. Rizikom sú najmä tzv. „osamelí útočníci“, ktorých je ťažké odhaliť vopred.
Teherán má navyše rozsiahlu sieť spojeneckých skupín na Blízkom východe aj mimo neho, ktoré môže využiť na nepriame útoky.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"