Žijú len z ryže a cukru, nemajú dosť pitnej vody. Z Hormuzského prielivu sa stala pasca pre námorníkov
Napätie v Hormuzskom prielive uväznilo na mori desaťtisíce námorníkov. Posádky zostávajú na lodiach bez istoty návratu, pod neustálou hrozbou útokov a s ubúdajúcimi zásobami.
Hormuzský prieliv, jeden z najdôležitejších dopravných uzlov svetového obchodu, sa po nedávnej eskalácii konfliktu v regióne zmenil na nebezpečnú zónu. Podľa odhadov agentúry Bloomberg sa v oblasti Perzského zálivu a jeho okolí nachádza približne 40-tisíc námorníkov, ktorí nemôžu opustiť svoje lode a čakajú na ďalší vývoj situácie.
„V takýchto momentoch si uvedomujeme, akí sú námorníci nenahraditeľní pre svetový obchod,“ hovorí Jesper Kristensen, generálny riaditeľ spoločnosti Synergy Marine Group, ktorý má na starosti flotilu viac ako 700 lodí, z ktorých niektoré sa nachádzajú v zálive.
Dlhé čakanie na mori
Svedectvá členov posádok vykresľujú každodennú realitu plnú napätia a pocitov bezmocnosti. Nad ich hlavami prelietavajú drony, v diaľke počuť výbuchy a vojenské lietadlá. Mnohí z nich už celé týždne čelia neistote, či budú môcť odplávať, vymeniť posádky alebo sa bezpečne dostať domov.
Kapitán tankera s miliónmi barelov ropy trávi so svojou posádkou dlhé dni čakaním na mori a strach sa snaží zmierňovať bežnými činnosťami. Na inej lodi zase dôstojníci z paluby pozorovali horiaci terminál vo Fudžajre, pričom ich plavidlo pri pokuse opustiť oblasť stratilo v dôsledku rušenia spoľahlivú GPS navigáciu a muselo sa spoliehať na radar.
Práve elektronická vojna zmenila pohyb v jednom z kľúčových svetových námorných koridorov na vysoko rizikovú činnosť. Rušenie satelitných systémov spôsobuje, že navigácia lodí je nespoľahlivá a ich poloha sa môže na mapách zobrazovať úplne nesprávne – aj stovky kilometrov od skutočného miesta, niekedy dokonca „na súši“ alebo pri nereálnych rýchlostiach. Niektoré plavidlá preto zámerne vypínajú identifikačné systémy, aby znížili riziko útoku, čím sa však orientácia na mori ešte viac sťažuje.
Čakanie na príležitosť opustiť loď
Problémy sa netýkajú len bezpečnosti, ale aj základných životných podmienok. Najťažšie to prežívajú ľudia pod palubou a na kotviacich lodiach, kde sa z krízy stáva osobná tragédia, píše portál iDnes.cz. Na viacerých lodiach sa míňajú zásoby potravín, pitnej vody aj paliva.
„Žijeme prakticky len z ryže a cukru a trpíme nedostatkom pitnej vody,“ opísal situáciu indický námorník. Iní upozorňujú, že zásoby paliva pre generátory im vystačia už len sotva na dvadsať dní.
Psychickú záťaž zvyšuje aj neustála hrozba útokov, ktoré často prichádzajú v noci. Mnohí námorníci tak trávia hodiny bez spánku – buď hliadkujú, alebo im neustále výbuchy bránia v tom, aby dokázali zaspať.
„Máme zbalené tašky a čakáme na akúkoľvek príležitosť opustiť loď,“ priznal jeden z námorníkov.
Nebezpečenstvo hrozí aj v prístavoch
Ani pobyt v prístavoch však pre posádku neznamená bezpečie.
„Nad hlavou som napočítal viac než dvadsať dronov,“ uviedol jeden z námorníkov počas nakladania v prístave. Podľa jeho slov prístavné úrady z bezpečnostných dôvodov odporúčali zostať pod palubou, napriek tomu však posádka musela pracovať ďalej – bez zapnutých palubných svetiel a pod tlakom zamestnávateľa, aby neprestávala vo svojej činnosti.
Hoci majú námorníci formálne nárok na vyššie príplatky za prácu v nebezpečných oblastiach či možnosť odmietnuť plavbu do vojnovej zóny, realita je podľa nich odlišná. V oblasti je nedostatok náhradných posádok ochotných riskovať, zároveň je obmedzená aj letecká doprava, čo mnohým námorníkom znemožňuje dostať sa na pevninu.
Časť lodí nemôže zakotviť v prístavoch, iní zas narážajú na administratívne prekážky pri vylodení. Podľa svedectiev navyše finančná odmena často nezodpovedá podstupovanému riziku, keďže ide len o desiatky dolárov denne navyše.
V pasci sa však neocitli len skúsení námorníci. V Hormuzskom prielive uviazli aj juhokórejskí študenti námorných škôl, ktorí boli na lodiach v rámci praxe. Ich situácia poukazuje na to, ako rozsiahlo kríza zasiahla aj ľudí, ktorí nemajú s vojenským konfliktom nič spoločné.
Dopady situácie tak presahujú samotné hranice regiónu. Hormuzským prielivom prechádza významná časť svetových dodávok ropy, a obmedzenia dopravy sa tak premietajú do rastu cien energií, nákladov na prepravu aj vyšších cien pohonných hmôt. Pre samotných námorníkov však zostáva najväčším problémom neistota, strach a čakanie na návrat domov.
„Slabší než kedykoľvek predtým.“ Irán už nedokáže obohacovať urán ani vyrábať rakety, vyhlásil Netanjahu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"