Mysleli si, že je blázon. Muž sa v turistickom raji potápa so žralokmi, upozornil na veľký problém

Mysleli si, že je blázon. Muž sa v turistickom raji potápa so žralokmi, upozornil na veľký problém
Zdroj foto: TASR/AP (ilustračné)
"Ľudia si o mne najskôr mysleli, že som blázon," hovorí Lonu Ahmed, potápač zo súostrovia Maldivy. "Dokonca i moja mama si myslela, že som blázon. A rybári ma prosili, aby som sa nepotápal so žralokmi."

Ahmad žije na ostrove Fuvammulah na Maldivách obklopenom žralokmi tigrími, píše The Guardian. Obyvateľov ostrova tieto tvory tradične desia a rybári boli zvyknutí ich pravidelne zabíjať. Ahmad bol ale presvedčený, že týmto zvieratám nikto správne nerozumie. A tak pred desiatimi rokmi, k všeobecnému zdeseniu prizerajúcich sa, skočil do vody medzi žraloky.

Mladá generácia žraloky miluje

"Rybári každý deň hádzali do prístavu tony tuniakov," povedal Ahmad. "Všimol som si, že žraloky tigrie sa priplávali nakŕmiť, ale nelovili živé ryby, iba tie mŕtve. Nikdy som sa žralokov nebál, a vedel som, že ich úlohou je čistiť oceán. Chcel som byť žralokom nablízku, vidieť ich tvárou v tvár."

Keď ľudia na ostrove videli Ahmada, ako pláva so žralokmi a vždy sa vracia bez ujmy, zmenilo to ich vnímanie. "Hovoril som im, aby sa nebáli, že žraloky na ľudí neútočia," vysvetľuje Ahmad. "Mám žraloky rád. So žralokmi sa cítim uvoľnene a pokojne."

"Teraz už rybári vedia, že žraloky nie sú nebezpečné. Dnes sa ma jeden 12-ročný chlapec spýtal, či sa môžeme ísť potápať so žralokmi tigrími. Najmä mladá generácia žraloky miluje. Hovorím rybárom, aby na žraloky neútočili, pretože udržujú zdravú populáciu rýb," dodáva Ahmed. "Rybári začínajú rozumieť, že žraloky nie sú nebezpečné."

Rozbehol výlety za žralokmi

Jeho iniciatíva pomohla k rozmachu cestovného ruchu na ostrove a on sám mohol prestať prať a upratovať pre turistické letoviská. Teraz ho živia iba výpravy s turistami na potápanie sa so žralokmi. V roku 2020 vyhlásilo UNESCO Fuvammulah za biosférickú rezerváciu.

Potápanie tiež zmenilo život obyvateľov ostrova z obchodného hľadiska aj pokiaľ ide o ich vzťah k žralokom. Kým ich Ahmad nevzal pod hladinu za žralokmi, mnohí z nich ani nevedeli plávať.

"Vždy som mal príšerný strach," hovorí Maldivčan Saíd. "Ale keď ma Lonu vzal, aby som sa stretol so žralokmi tvárou v tvár, a videl som, ako sa pohybujú a ako sa správajú, uvedomil som si, že hollywoodské filmy ako Čeľuste sú vlastne hlúposť."

"Lonu má dobrý vplyv na miestnu komunitu. Prístup ľudí k žralokom sa mení. Na tomto ostrove sa skôr žraloky lovili, ale teraz si väčšina ľudí cení našich žralokov skôr živých ako mŕtvych. Keby sa tu Lonu nezačal potápať, mnoho miestnych ľudí by nepochopilo, aký krásny je tunajší morský život a žraloky," dodal. 

Plasty po turistoch končia v mori

Nový vzťah k žralokom však ostrov premenil aj iným, omnoho nebezpečnejším spôsobom. S rastúcou obľubou ostrova rastie aj jeho neschopnosť vysporiadať sa s množstvom plastov, ktoré sem privážajú turisti i miestni obyvatelia.

Maldivy sú odľahlé súostrovie ležiace v Indickom oceáne. Majú jednu z najvyšších hustôt osídlenia na svete a malú kapacitu na spracovanie plastového odpadu. Plasty sa teraz hromadia na plážach, uliciach, cestách, záhradkách i v palmových hájoch.

"To je na Maldivách veľký problém," hovorí Ahmad. "Na ostrove máme veľkú horu plastov a nefunguje tu recyklácia. Plastové vrecká, fľaše, rybárske vlasce... To všetko tu je a tá hora stále rastie."

Veľká časť plastov končí v oceáne, kde sa do nej môžu zamotať morské tvory žijúce na koralových útesoch. "Videl som mnoho živočíchov, ktoré sa zachytili do plastov, raje Manty obrovské, žraloky tigrie, žraloky bielocípe," hovorí. "Plasty končia v útrobách rýb, ktorými sa potom kŕmia miestni ľudia. Pláž je pokrytá plastovými fľašami a igelitovými vreckami. Ľudia to jednoducho hádžu na zem."

Zaviedli znovupoužiteľné tašky a fľaše

Aby zmiernil dopady plastového odpadu, založil Ahmad spolu s podmorským fotografom Jonom Allenom organizáciu na ochranu prírody Morská nadácia Fuvammulahu. Ich prvým cieľom je v spolupráci s miestnou radou zaviesť triedenie odpadu z domácností, triedenie plastov, kovov, papiera, potravín a bioodpadu tak, aby mohol byť na ostrove ručne spracovaný.

Na celom ostrove boli zavedené ekologické, znovupoužiteľné tašky a fľaše na vodu, slamky z ryže alebo papiera a kartónové nádoby na potraviny pre miestnych obyvateľov a turistov.

Kľúčovým problémom je zníženie množstva dovážaných plastov. Všetka pitná voda na ostrove pochádza z plastových fliaš - každý týždeň sa ich vyhodí viac ako 120-tisíc. Nadácia preto nabáda turistov, aby si so sebou brali vlastné opakovane využiteľné fľaše a ubytovali sa v hoteli s vodným filtrom, čím každý turista zníži svoju plastovú stopu v priemere o 21 fliaš týždenne. 

Pre Ahmada sú ochrana žralokov a obmedzovanie plastov súčasťou rovnakého boja. "Keď som so žralokmi, pripadám si ako v inom svete, ako by som bol vo vesmíre alebo také niečo." A plasty toto všetko ohrozujú. "Chcem, aby sa prestali dovážať plasty, najmä igelitové tašky a plastové fľaše," hovorí. "Chcem, aby tu ešte za môjho života bola budúcnosť bez plastov."

Mohlo by vás zaujímať

TOP videá