Za pomalším chudnutím môže byť aj genetika. Vedci odhalili skrytého hráča v boji s kilami
Gén, ktorý sa doteraz spájal najmä s vývojom mozgu pred narodením, zostáva aktívny aj v dospelosti. Nová štúdia na myšiach naznačuje, že môže ovplyvňovať stresové hormóny, metabolizmus, pocit hladu aj množstvo ukladaného telesného tuku.
Gén Orthopedia, známy pod skratkou Otp, neprestáva pracovať po dokončení vývoja mozgu. Výskumníci z Weizmannovho vedeckého inštitútu v Izraeli zistili, že zostáva aktívny aj v dospelosti a podieľa sa na regulácii viacerých systémov súvisiacich so stresom a metabolizmom.
Výsledky výskumu publikovali v odbornom časopise Endocrinology. Ako informuje portál Newsweek, zistenia by mohli pomôcť lepšie pochopiť aj prepojenie medzi chronickým stresom a priberaním.
Otp patrí medzi takzvané transkripčné faktory, teda proteíny, ktoré pomáhajú regulovať aktivitu génov.
Klinická psychologička Jessica McCarthyová pre Newsweek vysvetlila, že tieto proteíny pomáhajú jednotlivým bunkám odlišovať sa a reagovať na zmeny v organizme či vonkajšom prostredí: „Orthopedia je transkripčný faktor, ktorý je nevyhnutný pre embryonálny vývoj a nachádza sa predovšetkým v hypotalame, ktorý je zodpovedný za reguláciu neuroendokrinných systémov, stresu a metabolickej rovnováhy.“
„Absencia Otp, najmä počas embryonálneho štádia, je smrteľná. Výskumníci boli zvedaví, či má Otp aj nejakú ďalšiu úlohu,“ vysvetlila.
Gén pracuje aj v dospelosti
Vedci sa Otp dlhodobo venujú najmä pre jeho význam pri vývoji hypotalamu. Táto časť mozgu ovplyvňuje viaceré základné telesné funkcie vrátane hladu, spánku, rozmnožovania či stresovej reakcie.
Pred viac ako desiatimi rokmi tím profesora Gila Levkowitza spolu s profesorom Alonom Chenom zistil, že narušenie Otp počas raného vývoja mozgu zebričiek malo následky aj v dospelosti. Ryby následne nedokázali vytvoriť normálnu reakciu na stres.
Vedci preto skúmali, či sa úloha génu končí vývojom mozgu, alebo zostáva dôležitý aj neskôr.
V novej štúdii použili myši a vytvorili genetický nástroj, pomocou ktorého dokázali Otp vypnúť iba vo vybraných mozgových bunkách dospelých zvierat. Ich predchádzajúci vývoj tak zostal nedotknutý.
Viac stresových hormónov aj tuku
Po vypnutí génu sa u myší objavilo viacero zmien. Produkovali nadmerné množstvo stresových hormónov vrátane kortikosterónu a vykazovali správanie pripomínajúce depresívne prejavy. Menej sa púšťali do náročných situácií a rýchlejšie sa vzdávali.
Zmenil sa aj ich metabolizmus. Klesli im hladiny hormónov štítnej žľazy a telesná teplota, zatiaľ čo hladina cholesterolu vzrástla.
Výrazný rozdiel sa ukázal aj pri telesnom tuku. Hoci geneticky upravené myši jedli približne rovnako a vážili podobne ako ostatné, ich organizmus ukladal viac tuku. Zároveň slabšie reagovali na signály súvisiace s hladom.
Vedci preto prirovnávajú Otp k operátorovi ústredne. Gén podľa nich pomáha zachytávať signály prichádzajúce z tela a jeho okolia a následne ovplyvňuje, ktoré hormonálne systémy sa aktivujú.
Výsledky naznačujú, že evolúcia využíva rovnaký genetický systém v rôznych obdobiach života na rozdielne účely.
Počas vývoja mozgu Otp pomáha bunkám špecializovať sa. V dospelosti sa jeho úloha podľa vedcov mení a gén sa podieľa na regulácii stresu a energetickej rovnováhy.
Môže pritom ovplyvňovať aj procesy, ktoré pôsobia na prvý pohľad protichodne – napríklad stimulovať hlad a zároveň podporovať spaľovanie energie, aby si organizmus zachoval rovnováhu.
„Zistili sme, že ten istý genetický program, ktorý formuje prepojenia v mozgu počas embryonálneho vývoja, naďalej zohráva ústrednú úlohu v regulácii stresovej reakcie organizmu a energetickej rovnováhy počas celého jeho života,“ uviedol Levkowitz.
Podľa neho vedci identifikovali doteraz neznámy významný regulátor rovnováhy medzi mozgom a telom.
„Podrobnejšie pochopenie toho, ako funguje, môže jedného dňa viesť k presnejším spôsobom liečby rôznych aspektov stresu a metabolických porúch – nie tým, že systém vypneme, keď niečo nefunguje správne, ale tým, že ho opäť nasmerujeme do rovnováhy,“ dodal.
Stres a metabolizmus
McCarthyová pre Newsweek upozornila, že Otp zrejme nemožno vnímať iba ako gén dôležitý počas vývoja organizmu.
Podľa nej zostáva aktívnym regulátorom hypotalamu aj v dospelosti a môže pomáhať koordinovať reakcie na stres, činnosť štítnej žľazy, telesnú teplotu, zloženie tela či signály hladu.
Výsledky podľa psychologičky zároveň ukazujú, ako úzko sú jednotlivé regulačné systémy tela prepojené.
„To, čo zvonku vnímame ako jedno ‚správanie‘, môže byť v skutočnosti výsledkom oveľa komplexnejšieho výpočtu medzi mozgom a telom,“ povedala.
Výskum bol vykonaný na myšiach, jeho výsledky preto zatiaľ neznamenajú, že Otp rovnakým spôsobom priamo určuje schopnosť človeka schudnúť. Podľa vedcov však môže priniesť nové poznatky o mechanizmoch, ktoré spájajú stres, hormonálnu reguláciu, energetickú rovnováhu a ukladanie telesného tuku.
Trend chudnutia s liekmi na cukrovku silnie. Lekári upozorňujú na zdravotné riziká:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"