Žiadny zázračný tréning ani extrémna diéta. Vedci ukázali jednoduché číslo, ktoré môže pomôcť po chudnutí

Vedci v novej analýze sledovali, čo môže v tejto fáze pomôcť a či má význam aj obyčajný každodenný pohyb.

Výsledky naznačujú, že dôležitá nemusí byť iba diéta alebo krátkodobé zvýšenie aktivity. Rozdiel sa ukázal najmä u ľudí, ktorí zostali aktívni aj po skončení fázy chudnutia.

Najcitlivejšie obdobie prichádza po schudnutí

Pri liečbe obezity sa často hovorí o tom, ako znížiť hmotnosť. Podľa odborníkov je však rovnako dôležité to, čo nasleduje potom. Návrat kíl je častý a môže prísť aj po počiatočnom úspechu, píše Science Alert.

„Najdôležitejšou – a najväčšou – výzvou pri liečbe obezity je zabrániť opätovnému priberaniu,“ hovorí biomedicínsky vedec Marwan El Goch z Univerzity v Modene a v Taliansku.

Problém podľa neho nie je výnimočný. „Približne 80 percent ľudí s nadváhou alebo obezitou, ktorí spočiatku schudnú, má tendenciu do troch až piatich rokov pribrať časť alebo všetku váhu späť. Identifikácia stratégie, ktorá by tento problém vyriešila a pomohla ľuďom udržať si novú váhu, by mala obrovskú klinickú hodnotu.“

Vedci nehľadali zázračný tréning

Nová práca sa nezamerala na náročné športové programy. Tím vedcov z Talianska a Libanonu sa pozrel na jednoduchý ukazovateľ, ktorý vie dnes sledovať veľa ľudí cez hodinky alebo telefón. Denný počet krokov.

Autori prešli 18 kontrolovaných štúdií s ľuďmi s nadváhou alebo obezitou. Do metaanalýzy zaradili údaje zo 14 z nich. Spolu išlo o 3 758 dospelých účastníkov s priemerným vekom 53 rokov. Sledovanie trvalo v priemere 18 mesiacov.

Čítajte viac

Ozempic pobláznil Slovensko, doktori ale varujú: Nie je to magický gombík na všetko, následky môžu byť fatálne

V jednotlivých štúdiách boli účastníci rozdelení na dve skupiny. Jedna dostala odborný program zmeny životného štýlu, ktorý zahŕňal úpravu stravy a viac pohybu. Druhá skupina pokračovala v bežnom režime.

Výskumníci si údaje nerozdelili iba podľa toho, kto schudol viac. Pozreli sa osobitne na fázu chudnutia a na fázu udržiavania hmotnosti.

Počas chudnutia dosiahla skupina so zmenou životného štýlu priemerný úbytok 4,4 percenta celkovej telesnej hmotnosti. V ďalšej fáze, keď už cieľom nebolo ďalej výrazne chudnúť, si stále držala približne o 3,3 percenta nižšiu hmotnosť než na začiatku.

Kontrolná skupina významný pokles hmotnosti počas sledovaného obdobia neukázala.

Rozdiel nebol veľký, ale bol stabilný

Na začiatku boli obe skupiny v pohybe veľmi podobne. Ľudia v programe zmeny životného štýlu mali priemerne 7 280 krokov denne. Kontrolná skupina mala 7 180 krokov denne.

Neskôr sa však ich denná aktivita začala líšiť. Skupina s odborným vedením sa na konci chudnutia dostala v priemere na 8 454 krokov denne. Ani po prechode do fázy udržiavania výrazne neklesla a dosahovala 8 241 krokov denne.

Kontrolná skupina zostala bližšie k pôvodnej úrovni. Na konci fázy udržiavania mala priemer 7 486 krokov denne.

Z porovnania údajov vyplynulo, že hranica okolo 8 500 krokov denne môže byť praktickým cieľom pre ľudí, ktorí sa snažia po schudnutí nepribrať späť. Vedci ju však nepredstavujú ako univerzálne pravidlo.

„Účastníkov treba vždy povzbudzovať, aby počas fázy chudnutia zvýšili počet krokov približne na 8 500 denne a túto úroveň fyzickej aktivity si udržali aj počas fázy udržiavania, aby sa im pomohlo zabrániť opätovnému priberaniu,“ hovorí El Ghoch.

Čítajte viac

Pevná vôľa nestačí, boj s kilami nie je len v hlave. Prečo niektorí ľudia chudnú ťažšie než iní?

Dôležité je najmä slovo „udržali“. Podľa analýzy sa totiž vzťah medzi krokmi a hmotnosťou ukázal silnejšie v období po schudnutí než počas samotného zhadzovania kíl.

Chôdza ako dostupné riešenie

Autori upozorňujú, že zvýšenie denného počtu krokov môže byť pre mnohých ľudí jednoduchšie než zložité tréningové plány.

Chôdza sa dá zapojiť do bežného dňa, napríklad cestou do práce, pri vybavovaní povinností alebo počas krátkych prechádzok.

„Zvýšiť počet prejdených krokov na 8 500 denne je jednoduchá a cenovo dostupná stratégia na prevenciu opätovného priberania,“ uviedol El Ghoch.

To však neznamená, že samotné kroky vysvetľujú celý rozdiel medzi skupinami. Účastníci v programe menili aj stravu a mali odborné vedenie. Počet krokov preto treba vnímať ako jednu z častí širšej zmeny životného štýlu.

Autori štúdie sami zdôrazňujú, že číslo 8 500 nemá byť brané ako presná hranica platná pre každého človeka.

„Navrhovaná hranica 8 500 krokov denne by sa mala považovať skôr za hypotézu než za predpis,“ píšu vo svojej práci.

Podľa nich budú potrebné ďalšie štúdie, ktoré použijú vopred určené hranice alebo podrobnejšie porovnajú vzťah medzi počtom krokov a výsledkami.