Putinova vojna žerie rozpočet rýchlejšie, než Moskva plánovala. Takmer každý druhý rubeľ skončil u armády
Moskva plánovala v roku 2026 znížiť náklady na vojnu, no prvé rozpočtové dáta ukazujú opačný vývoj. Podľa analýzy nemeckého ekonóma Janisa Klugeho sa ruské vojenské výdavky v prvom štvrťroku medziročne zvýšili o 30 percent.
Rusko vstupovalo do roka 2026 s plánom, že výdavky na vojnu aspoň čiastočne pribrzdí. Po rokoch mimoriadne nákladnej invázie na Ukrajinu mal štátny rozpočet počítať s nižším podielom vojenských výdavkov na výkone ekonomiky. Čísla za prvé tri mesiace však ukazujú iný obraz.
Na výrazný nárast upozornil nemecký ekonóm a analytik Janis Kluge, ktorý sa dlhodobo venuje ruskej ekonomike a štátnym financiám. Podľa jeho analýzy, na ktorú upozornil český spravodajský web Novinky.cz, nejde iba o technický výkyv, ale o údaj, ktorý ukazuje, akú veľkú časť rozpočtu dnes pohlcuje vojna proti Ukrajine.
Podľa Klugeho dosiahli ruské vojenské výdavky v prvom štvrťroku 5,9 bilióna rubľov, čo je v prepočte približne 69,5 miliardy eur. V rovnakom období minulého roka to bolo 4,5 bilióna rubľov, teda približne 53 miliárd eur. Medziročne tak ide o nárast približne o 30 percent.
V praxi to znamená, že Moskva nemíňa na vojnu menej, ale naopak ešte viac. Kluge upozorňuje, že takéto tempo je v rozpore s tým, čo vyplývalo z pôvodných rozpočtových plánov na rok 2026.
Najrýchlejšie rástli tajné výdavky
Veľkú časť nárastu tvoria výdavky, pri ktorých Rusko nezverejňuje ich presný účel. Ide o takzvané utajené položky rozpočtu. Tie sa v prvom štvrťroku zvýšili ešte rýchlejšie než celkové vojenské výdavky, medziročne až o 43 percent.
V číslach to znamená rast z 3,4 bilióna rubľov na 4,9 bilióna rubľov. V prepočte ide približne o nárast zo 40 miliárd eur na 57,7 miliardy eur. Utajené výdavky tak tvorili viac ako 38 percent všetkých federálnych výdavkov Ruska v prvých troch mesiacoch roka.
Nie všetky tajné výdavky musia automaticky súvisieť s armádou. Podľa ruského rozpočtového zákona však odhadom približne 85 percent z nich smeruje práve do vojenskej oblasti. Aj preto Kluge vychádza z predpokladu, že prudký rast utajených položiek odráža predovšetkým ďalšie náklady vojny.
Takto zostavený obraz je pre ruský rozpočet mimoriadne zaťažujúci. Vojenské výdavky tvorili podľa analýzy približne 46 percent všetkých federálnych výdavkov v prvom štvrťroku. „Takmer každý druhý rubeľ minutý z federálneho rozpočtu skončil u armády,“ konštatuje Kluge.
Pôvodný plán bol pritom opačný
Ruský rozpočet na rok 2026 počítal s tým, že vojenské výdavky klesnú na 6,2 percenta HDP. V roku 2025 boli podľa Klugeho na úrovni 7,8 percenta HDP. Moskva tak mala po rekordne drahom období aspoň čiastočne obmedziť tempo vojnového míňania.
Už prvý štvrťrok však ukazuje, že tento plán môže byť ťažké dodržať. Len za prvé tri mesiace dosiahli vojenské výdavky približne 2,5 percenta očakávaného celoročného HDP Ruska.
Kluge upozorňuje, že ak by podobné tempo pokračovalo aj počas zvyšku roka, ruské vojenské výdavky by sa mohli v roku 2026 pohybovať až na úrovni deviatich až desiatich percent HDP. Takýto scenár by znamenal ešte väčšiu záťaž pre štátne financie, než s akou Moskva oficiálne počítala.
Zároveň však platí, že prvý štvrťrok nemusí byť spoľahlivým obrazom celého roka. Výdavky sa môžu v ďalších mesiacoch znížiť, najmä ak Moskva na začiatku roka vyplatila väčšie zálohy na zbrojné kontrakty alebo do roku 2026 presunula časť platieb z predchádzajúceho obdobia.
Vojna pohltila veľkú časť príjmov štátu
Vysoké vojenské výdavky sú ešte výraznejšie pri porovnaní s tým, koľko peňazí ruský štát v rovnakom období vybral. Daňové príjmy federálneho rozpočtu dosiahli v prvom štvrťroku 8,3 bilióna rubľov, teda približne 97,7 miliardy eur.
Výdavky na armádu tak zodpovedali približne dvom tretinám rozpočtových príjmov za január až marec. Rusko síce naďalej dokáže vojnu financovať, no robí to za cenu obrovského tlaku na verejné financie.
Podľa Klugeho sa na slabších príjmoch podpísali nové ropné sankcie, silný rubeľ aj ochladzovanie ekonomiky. Ruský štát tak čelí nepríjemnej kombinácii: vojenské výdavky zostávajú veľmi vysoké, zatiaľ čo príjmy nerastú tempom, ktoré by takéto míňanie jednoducho pokrylo.
Časť tlaku môže dočasne zmierniť situácia na Blízkom východe, najmä ak by sa napätie okolo Hormuzského prielivu neskončilo a opäť zvýšilo ceny ropy a tým aj ruské príjmy.
Kluge však predpokladá, že takýto efekt by bol skôr obmedzený a krátkodobý. Nestačil by na to, aby Rusku pokryl dodatočné náklady, ak by vojenské výdavky skutočne smerovali k úrovni okolo deviatich percent HDP.
Účtovný trik alebo nový trend?
Analýza zároveň pripúšťa, že prudký nárast v prvom štvrťroku môže mať aj iné vysvetlenie než samotné zrýchlenie vojnového míňania. Kluge hovorí o možnej „účtovnej akrobacii“ ruského ministerstva financií.
Podstata je jednoduchá. Časť výdavkov, ktoré by za normálnych okolností pripadli ešte na koniec roka 2025, mohla Moskva presunúť do začiatku roka 2026. V minuloročnom rozpočte by tak formálne neprekročila plánovaný deficit, no účty by sa objavili až v novom roku.
Tomuto vysvetleniu nahráva viacero okolností. Na jeseň 2025 boli federálne výdavky podľa Klugeho vyššie, než naznačovala plánovaná trajektória. Napriek tomu sa konečný deficit nakoniec dostal presne na plánovanú úroveň. Zároveň boli decembrové výdavky nečakane nízke a podrobné dáta za posledný štvrťrok ukázali prekvapivo slabšie utajené výdavky.
Ak sa časť platieb naozaj presunula z konca roka 2025 do začiatku roka 2026, prvý štvrťrok môže vytvárať dojem prudšieho rastu, než aký bude viditeľný za celý rok. Neznamenalo by to, že vojna je pre Rusko lacnejšia, ale skôr to, že časť nákladov bola účtovne presunutá do iného obdobia.
Druhou možnosťou je, že Moskva na začiatku roka vyplatila väčšie zálohy na vojenské objednávky. V takom prípade by mohli byť výdavky v ďalších štvrťrokoch nižšie. Ani tento scenár by však nemenil základný fakt, že ruský rozpočet zostáva výrazne podriadený vojenským potrebám.
Kľúčové budú dáta za druhý štvrťrok, ktoré by mali byť dostupné v auguste alebo septembri. Tie ukážu, či bol prudký rast výdavkov najmä dôsledkom presunutých platieb a zálohových kontraktov, alebo či Rusko skutočne míňa na vojnu viac, než plánovalo.
Ruskú ekonomiku naďalej dusia aj európske sankcie. Lídri členských krajín sa v júni zhodli na ich predĺžení o celý rok:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"