Rusko míňa rakety protivzdušnej obrany neudržateľným tempom. Nad Moskvou sa ukazuje, že starý štít má čoraz viac trhlín
Ukrajinské útoky na ruské vnútrozemie už nie sú výnimočnými operáciami. Kyjev podľa západných médií zvyšuje počet dronov, mení taktiku a využíva slabiny protivzdušnej obrany, ktorá sa musí rozhodovať, čo ešte dokáže chrániť.
Moskvu zasiahol jeden z najväčších ukrajinských dronových útokov od začiatku vojny. Stovky bezpilotných lietadiel preleteli cez ruskú protivzdušnú obranu a zasiahli ropnú rafinériu Kapotňa, ktorá leží približne 14 kilometrov od Kremľa. Obyvatelia ruskej metropoly sa po útoku zobudili do mesta zahaleného dymom, pričom dážď znečistený sadzami zanechával tmavé stopy na autách aj oblečení.
Úder nebol iba ďalším útokom na energetickú infraštruktúru. Ukázal, že Ukrajina dokáže kombinovať veľké množstvo dronov, nové typy zbraní a postupné testovanie slabín ruskej obrany. Kyjev počas štvrtkového útoku vypustil až 992 bezpilotných lietadiel.
Rusko pritom samo stálo pri nástupe masovej dronovej vojny. Keď v októbri 2022 prvýkrát vo veľkom útočilo na Kyjev iránskymi dronmi Šáhid, išlo o taktiku založenú na lacnej munícii a zahltení obrany. O štyri roky neskôr sa rovnaký princíp obracia proti Moskve.
Ruská obrana nestíha tempo
Stanica CBS News s odvolaním sa na troch ukrajinských predstaviteľov oboznámených so spravodajskými odhadmi informovala, že Rusku sa stenčujú zásoby rakiet pre systém S-300. Ide o sovietsky systém protivzdušnej obrany vyvíjaný od 60. a 70. rokov, ktorý bol dlhé desaťročia súčasťou ochrany pred raketami a vzdušnými útokmi.
Moskva používa aj modernejšie systémy, napríklad S-350, S-400 či Pancir-S1, no S-300 zostávajú dôležitou súčasťou obrany proti ukrajinským dronom a raketám. Podľa ukrajinských predstaviteľov sa ich zásoby neznižujú iba preto, že ich Rusko spotrebúva na zostreľovanie cieľov. Časť týchto striel malo prekonfigurovať aj na útoky proti Ukrajine, teda na úlohu, na ktorú pôvodne neboli určené.
Tlak zvyšuje aj samotný objem ukrajinských útokov. Britský denník The Telegraph s odvolaním sa na nezávislé ruské médium Agentstvo uviedol, že útoky s 300 a viac dronmi sa za posledný mesiac stali bežnejšími, kým v období od januára do apríla sa takýto nočný útok objavil iba raz.
Ukrajina navyše často zasahuje rovnaký cieľ v krátkom časovom rozostupe. Menší útok predchádzal aj štvrtkovému úderu na Moskvu. Takýto postup umožňuje Kyjevu sledovať, kde ruská obrana reaguje slabšie, a zároveň núti protivníka míňať drahé rakety na relatívne lacné drony.
„Ak sa pozriete na to, koľko dronov Ukrajina za posledných pár mesiacov vypustila na ruské územie, ich objem sa masívne zvýšil,“ povedala pre The Telegraph Emily Ferrisová z britského inštitútu Royal United Services Institute. Podľa nej môže ruským systémom komplikovať obranu aj výška, v ktorej ukrajinské drony letia.
Lacné drony proti drahým raketám
Kľúčovým problémom pre Moskvu je nepomer medzi cenou útočiacich dronov a nákladmi na ich ničenie. Ruské raketové interceptory sú drahé a podľa analytikov čoraz vzácnejšie. V niektorých prípadoch môžu stáť mnohonásobne viac než ukrajinské drony FP-1 a FP-2, proti ktorým sú nasadzované.
Expert na ruskú armádu Rob Lee z Foreign Policy Research Institute pre CBS News uviedol, že Ukrajina v posledných mesiacoch zasiahla alebo sa pokúsila zasiahnuť viaceré systémy protivzdušnej obrany na okupovaných územiach vrátane Krymu a Luhanska.
„Mnohé ruské rakety protivzdušnej obrany sa míňajú veľmi rýchlo, akýmsi neudržateľným tempom, pretože Ukrajina dokáže vyrábať viac dronov na útoky na veľké vzdialenosti, než Rusko v niektorých prípadoch dokáže vyrábať rakety protivzdušnej obrany,“ povedal Lee.
Obnova zásob pritom nemusí byť jednoduchá. Jeden z ukrajinských predstaviteľov stanici tvrdil, že Rusku chýbajú dôležité komponenty na výrobu interceptorov, vrátane navádzacích systémov a riadiacich modulov. Moskva má mať pre sankcie problém získavať súčiastky od západných aj čínskych výrobcov.
Podobný obraz opisujú aj ďalší odborníci. Ruský protivojnový obranný analytik Ian Matvejev vo videoanalýze citovanej Telegraphom uviedol, že ruské továrne nestíhajú dopyt po prostriedkoch protivzdušnej obrany. „Mnohé jednotky Pancir sú nasadené bez rakiet alebo s neúplnou výbavou,“ povedal.
Nový problém menom Bars
Ukrajina sa však nespolieha iba na množstvo. Pri štvrtkovom útoku nasadila aj relatívne nový systém Bars, ktorý britský denník opisuje ako hybrid medzi dronom a riadenou strelou. Ide o ukrajinskú zbraň stredného dosahu, prvýkrát použitú v roku 2025, s doletom približne 800 kilometrov a bojovou hlavicou do 100 kilogramov.
Bars je poháňaný prúdovým systémom a štartuje pomocou raketových motorov na tuhé palivo. V porovnaní s klasickými vrtuľovými dronmi dosahuje vyššiu rýchlosť, čo ruskej obrane ďalej skracuje čas na reakciu.
Ukrajinské útoky tak už nie sú len otázkou jedného typu bezpilotného prostriedku. Kyjev mieša lacné drony, výkonnejšie stroje a nové trasy letu. Podľa Matvejeva dokážu ukrajinské drony využívať úhybné manévre a vopred naprogramované zmeny trasy v konkrétnych bodoch, čím obchádzajú predvídateľné vrstvy ruskej obrany.
Zastarané radary proti nízko letiacim cieľom
Slabinou ruskej obrany však nie je len nedostatok rakiet. Analytici upozorňujú aj na spôsob, akým Moskva drony vyhľadáva. Rusko sa stále výrazne spolieha na klasické radarové systémy, ktoré majú problém s nízko letiacimi a malými cieľmi.
Ukrajina si naopak vybudovala hustú sieť včasného varovania. The Telegraph pripomína systém známy ako Sky Fortress, teda Nebeská pevnosť, ktorý využíva viac než 14-tisíc akustických senzorov rozmiestnených po krajine. Tie zachytávajú zvuk dronov a rakiet a pomáhajú rýchlejšie určovať smer ich letu.
Matvejev tvrdí, že Rusko podobnú akustickú sieť nemá v dostatočnom rozsahu. Chýba mu aj dostatok mobilných palebných tímov a jednotiek vyzbrojených guľometmi, ktoré by mohli drony ničiť v okamihu, keď sa dostanú do vizuálneho dosahu.
Ukrajinský obranný expert Anatolij Chrapčynskyj pre The Telegraph opísal tento rozdiel ako „klasický konflikt medzi modernými hrozbami a zastaranými protiopatreniami“. Kyjev podľa neho rýchlejšie skúša nové riešenia, zatiaľ čo Moskva sa opiera o tradičné systémy, ktoré boli navrhnuté pre iný typ vojny.
Ruské problémy však neznamenajú, že Ukrajina má vo vzdušnej vojne voľné ruky. Kyjev opakovane upozorňuje na nedostatok amerických striel PAC-3, ktoré patria medzi najspoľahlivejšie prostriedky proti ruským balistickým raketám.
Analytik Fabian Hoffman z Nórskeho inštitútu obranných štúdií odhaduje, že Rusko môže čoskoro zvýšiť výrobu balistických rakiet na 600 až 800 kusov ročne. Spoločnosť Lockheed Martin, ktorá vyrába interceptory PAC-3 používané Ukrajinou, ich pritom podľa CBS News vlani dodala celosvetovo 620.
Údery na Moskvu majú aj politický účinok
Zásahy v okolí ruskej metropoly majú pre Kremeľ iný význam než útoky na vzdialené priemyselné regióny. Drony nad Moskvou narúšajú obraz vojny, ktorá sa mala podľa ruského vedenia odohrávať ďaleko od každodenného života obyvateľov hlavného mesta.
Ferrisová pre The Telegraph odhadla, že Ukrajina môže počas leta pokračovať v eskalácii útokov na dve najväčšie ruské mestá, najmä v čase, keď sa Rusko pripravuje na septembrové voľby do Dumy. Pre Putina to podľa nej vytvára nepríjemný politický tlak.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj po štvrtkovom útoku zdôraznil, že zbrane s dlhým dosahom sú súčasťou tlaku na Moskvu.
„Tentoraz Moskovská oblasť pocítila dosah ukrajinských schopností dlhého doletu,“ povedal. „Rusko musí byť prinútené ukončiť vojnu proti nášmu ľudu a ukrajinské zbrane dlhého doletu sú jednou z dôležitých súčastí takéhoto tlaku.“
Neskôr pridal ešte tvrdší odkaz: „Ak Ukrajina horí, vaša Moskva bude horieť tiež.“
O najrozsiahlejšom ukrajinskom útoku na Moskvu sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"