Putinove pokyny vláde sa dajú čítať ako zoznam ruských problémov. Povodne rieši až po mesiacoch, rozpočet má hlboké trhliny
Výpadky internetu, preťažený rozpočet, následky povodní aj hľadanie nových obchodných trás na severe. Najnovšie pokyny ruského prezidenta Vladimira Putina vláde na prvý pohľad pôsobia ako technický dokument, v skutočnosti však naznačujú, ktoré problémy už Moskva nedokáže odkladať.
Ruský prezident Vladimir Putin schválil zoznam pokynov po aprílovom stretnutí s členmi vlády. Oficiálna stránka Kremľa informovala, že úlohy sa týkajú rozvoja ruskej arktickej zóny, transarktického dopravného koridoru, výstavby nových ľadoborcov, energetických projektov aj fungovania základných služieb počas obmedzení internetu.
Český portál Novinky.cz však upozornil, že z takto širokého zoznamu sa dá čítať aj stav problémov, ktoré Rusko rieši počas vojny. Podľa portálu pokyny naznačujú ťažkosti so zanedbanou infraštruktúrou, výpadkami internetu, následkami útokov v tyle aj nedostatočne vyriešenou pomocou po povodniach.
Výpadky internetu zasiahli aj služby
Jedným z najcitlivejších bodov je nariadenie, aby vláda spolu s Federálnou bezpečnostnou službou (FSB) zabezpečila fungovanie kľúčových služieb aj v čase obmedzenia internetu. Kremeľ uviedol, že má ísť najmä o zdravotnícke systémy, portál štátnych a komunálnych služieb, platobné systémy a prístup občanov k týmto službám.
Agentúra Reuters informovala, že Putin touto úlohou poveril premiéra Michaila Mišustina a riaditeľa FSB Alexandra Bortnikova. Správu o plnení majú predložiť do 1. júla.
Reuters pripomenula, že Rusko tento rok opakovane obmedzovalo mobilný internet a pritvrdilo voči zahraničným komunikačným aplikáciám. Kremeľ takéto zásahy vysvetľuje bezpečnosťou a ochranou pred teroristickými a ukrajinskými dronovými útokmi. Putin podľa agentúry tvrdí, že narušenia komunikácie môžu byť bolestivé, ale niekedy nevyhnutné.
Ruský exilový denník The Moscow Times napísal, že pokyn nadväzuje na takzvaný „biely zoznam“ služieb, ktoré majú fungovať aj počas internetových obmedzení. Patria sem zdravotnícke platformy, portál Gosuslugi, elektronické platby, veľké banky, štátne agentúry či vládou podporovaný messenger Max.
Novinky.cz tento bod čítajú ako dôkaz, že internetové obmedzenia už v Rusku spôsobujú praktické problémy. Portál uvádza, že pri bezpečnostných zásahoch do sietí nefungovali platobné brány a ľudia sa nemohli objednať k lekárovi.
Povodne stále nie sú uzavreté
Ďalším citlivým bodom sú následky povodní v Dagestane a Čečensku. Putin podľa zverejnených pokynov žiada zabezpečiť sociálnu podporu pre obyvateľov týchto regiónov, ktorým záplavy zničili domy.
Tento bod je výpovedný najmä preto, že nejde o čerstvú katastrofu. Povodne zasiahli tieto oblasti už skôr, no Moskva sa k pomoci musí vracať aj v nových prezidentských pokynoch. To naznačuje, že štát stále nedokázal problém vyriešiť tak, aby sa k nemu Kremeľ nemusel opakovane vracať.
Povodne pritom zasiahli zakaukazské oblasti už na jar a situácia v niektorých regiónoch zostala vážna.
Rozpočet tlačí vojna
Popri oficiálnych pokynoch sa objavujú aj správy o rastúcom tlaku na ruské financie. Portál Meduza s odvolaním sa na agentúru Bloomberg napísal, že vysokopostavení predstavitelia ruského ministerstva financií a centrálnej banky súkromne varovali Putina, že vojenské výdavky tlačia federálny rozpočet do neudržateľného deficitu.
Podľa Bloombergu finanční predstavitelia navrhli znížiť vojenské výdavky. Putin však ministerstvu financií nariadil, aby hľadalo úspory inde a obranu nechalo nedotknutú.
Meduza uvádza, že ministerstvo obrany a časť Kremľa sa škrtom bránia a zároveň žiadajú ďalšie peniaze. Dôvodom má byť aj to, že mnohé ruské podniky sú závislé od obranných zákaziek.
Podľa zdrojov Bloombergu môže výpadok ministerstva obrany v roku 2026 dosiahnuť takmer štyri bilióny rubľov, teda približne 44 miliárd eur. Ruský federálny rozpočet má podľa najnovšej revízie skončiť s deficitom približne 1,6 percenta HDP, no za prvé štyri mesiace roka už deficit dosiahol 2,5 percenta HDP.
Arktída ako nová priorita
Veľká časť Putinových pokynov sa týka aj Arktídy. Kremeľ informoval, že vláda má dohliadať na rozvoj ruskej arktickej zóny a Transarktického dopravného koridoru. Má tiež urýchliť prípravu stratégie rozvoja Arktídy a ochrany národnej bezpečnosti v regióne do roku 2035 s výhľadom do roku 2050.
Rusko chce podľa Kremľa rozvíjať prístavy, logistické uzly a dopravnú infraštruktúru pozdĺž novej severnej trasy. Do projektov chce zapojiť aj medzinárodné konzorciá s „priateľskými štátmi“. Financovanie má pochádzať najmä z mimorozpočtových zdrojov.
Novinky.cz tému Arktídy dávajú do súvislosti so snahou Ruska presúvať väčšiu časť exportu a dopravy na severné trasy. Podľa portálu s tým súvisí aj tlak na ruskú takzvanú tieňovú flotilu a snaha Moskvy využívať trasu, ktorá je vzdialenejšia od čoraz nebezpečnejšej Ukrajiny.
Rusko zároveň čoraz viac pripúšťa, že vojna s Ukrajinou by sa mohla blížiť ku koncu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"