Ruská ekonomika žije na požičanom čase, hovorí šéf švédskej rozviedky. Ani Putin nemusí vedieť, aký zlý je skutočný stav

Nilsson v interview naznačil, že hospodársky model Ruska, ktorý sa čoraz viac opiera o vojnovú výrobu, naráža na svoje limity. „Nie je to udržateľný model rastu, ak vyrábate materiál pre vojnu, ktorý je následne zničený na bojisku,“ povedal pre denník. Podľa neho sa takýto typ rastu síce môže krátkodobo prejaviť v štatistikách, no neprináša reálnu ekonomickú hodnotu.

Aj keď konflikt na Blízkom východe zvýšil ceny ropy a krátkodobo posilnil príjmy Kremľa, podľa Nilssona to nestačí na stabilizáciu verejných financií. Rusko by podľa neho potrebovalo udržať cenu svojej hlavnej exportnej ropy Urals nad 100 dolármi za barel minimálne rok, aby dokázalo vyrovnať rozpočtový deficit a ešte dlhšie na riešenie širších problémov ekonomiky.

Sám ruský prezident Vladimir Putin pritom nedávno priznal, že vývoj ekonomiky zaostáva za očakávaniami. Ako pripomenul denník, ruský hrubý domáci produkt sa v prvých mesiacoch roka znížil o 1,8 percenta. Pokles sa dotkol aj sektorov kľúčových pre vojnové úsilie, vrátane priemyslu a stavebníctva.

Písali sme

Nálada v Rusku sa mení rýchlejšie, než by si Kremeľ želal. Kritika sa šíri aj medzi lojalistami, elitám vraj chýba Západ

Podľa Nilssona sa problémy už neobmedzujú len na civilnú ekonomiku, ale zasahujú aj obranný sektor, ktorý bol doteraz jedným z hlavných zdrojov rastu. Rusko síce presúva zdroje do oblastí, ktoré považuje za strategické, no mimo týchto segmentov je vojensko-priemyselný komplex podľa neho stratový, zaťažený korupciou a závislý od štátneho financovania.

Model, ktorý vybudoval, klame

Švédska vojenská rozviedka zároveň upozorňuje na možné skresľovanie oficiálnych údajov. Podľa Nilssona Moskva systematicky manipuluje ekonomické dáta, aby vytvorila dojem odolnosti voči sankciám a vysokým vojnovým výdavkom. „V systéme, aký vytvoril Putin, je možné, že ani sám nevie, aká zlá je skutočná situácia,“ uviedol v rozhovore pre FT.

Pochybnosti sa týkajú aj inflácie. Kým ruská centrálna banka ju oficiálne odhaduje na menej ako šesť percent, podľa švédskych analýz môže byť v skutočnosti výrazne vyššia a približovať sa úrovni kľúčovej úrokovej sadzby, ktorá dosahuje 15 percent.

Čítajte viac

Sme odsúdení na porážku, prekvapil dôležitý ruský dôstojník. V hre je už len „hanebný mier“ alebo riskantná ofenzíva

Nilsson v rozhovore varoval, že ruská ekonomika „žije na požičanom čase“ a smeruje buď k dlhodobému úpadku, alebo k náhlemu otrasu. Vývoj podľa neho bude do veľkej miery závisieť aj od geopolitickej situácie, napríklad od toho, či sa udržia vyššie ceny ropy alebo či dôjde k ich stabilizácii po prípadnom upokojení konfliktu na Blízkom východe.

Potrebný postup by zabolel aj Európu

Švédsko preto vyzýva Európsku úniu na razantnejší postup. Ministerka zahraničných vecí Maria Malmer Stenergardová podľa FT uviedla, že Európa zatiaľ nevyužíva všetky dostupné nástroje na oslabenie ruskej ekonomiky a musí byť pripravená „zaplatiť cenu aj sama“, napríklad zmenou svojho energetického modelu.

Nilsson zároveň upozornil, že ekonomické problémy pravdepodobne nezmenia základné strategické ciele Moskvy vo vojne proti Ukrajine. Rusko podľa neho vníma mierové rokovania vedené Spojenými štátmi skôr ako „politické divadlo“, ktoré má zakryť širšie územné ambície Kremľa.

Tie môžu presahovať rámec Donbasu a zahŕňať aj snahu odrezať Ukrajinu od Čierneho mora či dokonca tlak na samotný Kyjev.

USA dožičili Rusku aspoň krátkodobú ekonomickú úľavu. Predĺžili výnimku zo sankcií na nákup jeho ropy: