Veľký návrat Pluta medzi planéty? Nie je to také jednoduché. Vedci varujú, že zmena by spôsobila totálny chaos
Postavenie Pluta v Slnečnej sústave sa opäť stáva predmetom odbornej diskusie. Časť vedcov podporuje jeho opätovné zaradenie medzi planéty, iní však varujú, že by to zásadne predefinovalo samotný pojem planéty a viedlo k vzniku viac ako sto „nových“ planét.
Návrat Pluta rozdeľuje vedcov
Diskusia o tom, či Pluto patrí medzi planéty, sa znovu otvorila po vyjadreniach nového šéfa NASA Jareda Isaacmana. Ten sa počas nedávneho zasadnutia v Kongrese prihlásil k myšlienke „vrátiť Pluto medzi planéty“, čím oživil dlhoročnú vedeckú aj verejnú debatu.
Ako pripomína analýza portálu BBC Science Focus, problém sa začal v roku 2006, keď Medzinárodná astronomická únia (IAU) odobrala Plutu status planéty.
Odvtedy sa medzi vedcami aj verejnosťou objavujú názory, že toto rozhodnutie by sa malo zvrátiť. Argumentujú, že Pluto má všetky znaky planéty: je guľaté, má geologickú aktivitu a nachádzajú sa na ňom hory, ľadovce aj riedka atmosféra. Svojimi vlastnosťami sa podobá viac planéte než obyčajnému kusu vesmírneho kameňa.
Napriek Isaacmanovej podpore sa však mnohí astronómovia zdráhajú zaradiť Pluto späť medzi planéty. Upozorňujú, že by to mohlo spôsobiť rozsiahlu diskusiu o tom, čo všetko vlastne planétou je. Ak by sa totiž Pluto opäť považovalo za planétu, rovnaký status by mohli získať aj desiatky ďalších telies v Slnečnej sústave – pravdepodobne vrátane Mesiaca.
Definícia planéty
Otázka statusu Pluta sa začala výraznejšie riešiť na začiatku 21. storočia. S rozvojom výkonnejších teleskopov a podrobnejším skúmaním vzdialených oblastí Slnečnej sústavy astronómovia objavili množstvo ľadových telies za Neptúnom, ktoré sa Plutu veľmi podobali. Jedným z nich je napríklad Eris, objavená v roku 2005, ktorá má podľa odhadov o približne tretinu väčšiu hmotnosť ako Pluto.
Tým vznikla zásadná dilema: ak je Pluto planétou, potom by tým istým právom mala byť planétou aj Eris. A ak by sa za planéty začali považovať aj tieto telesá, kde by sa vlastne hranica ich zoznamu skončila? Touto otázkou sa zaoberala Medzinárodná astronomická únia (IAU), organizácia zodpovedná za klasifikáciu a pomenovanie vesmírnych objektov. Dňa 24. augusta 2006 prijala nové pravidlá, podľa ktorých musí planéta spĺňať tri podmienky:
- obiehať okolo Slnka,
- mať dostatočnú hmotnosť na to, aby ju gravitácia vytvarovala do približne guľového tvaru,
- dokázať vyčistiť okolie svojej obežnej dráhy.
Práve tretia podmienka sa stala osudnou pre Pluto, ktoré preto stratilo status planéty a bolo preradené medzi „trpasličie planéty“. Tento bod však dodnes vyvoláva medzi odborníkmi diskusie.
Jadro problému spočíva v tom, že „vyčistenie obežnej dráhy“ znamená, že teleso musí mať dostatočnú gravitačnú silu na to, aby odstránilo alebo pohltilo iné väčšie objekty v svojom okolí.
Kritici tvrdia, že definícia IAU je voči Plutu nespravodlivá. Planetárny vedec Alan Stern upozorňuje, že rovnaký objekt by bol v rôznych častiach sústavy klasifikovaný odlišne, čo považuje za nepresné. Podľa neho by mala byť planéta definovaná jednoduchšie – ako teleso dostatočne veľké na guľatý tvar, ktoré zároveň nie je hviezdou.
„Je úžasné, že sme objavili toľko planét v našej slnečnej sústave a za jej hranicami,“ tvrdí Stern. „Je to naozaj staromódna predstava z 19. a 20. storočia, keď sme si mysleli, že existuje len zopár planét,“ dodáva.
Takýto prístup by však znamenal zásadnú zmenu. Do kategórie planét by sa mohlo zaradiť viac ako sto telies vrátane niektorých trpasličích planét a dokonca aj Mesiaca. To je jeden z hlavných dôvodov, prečo časť vedeckej komunity návrh odmieta.
Pre mnohých vedcov však takto voľné chápanie planéty zachádza príliš ďaleko. Patrí k nim aj Mike Brown, známy aj ako „muž, ktorý zabil Pluto“. Podľa neho by príliš široká definícia rozmazala samotný význam pojmu planéta.
Ako vysvetľuje, klasifikácia je základný nástroj vedy, ktorý pomáha usporiadať poznanie – a ak je nesprávna, vedie k nesprávnym otázkam aj záverom. Zároveň tvrdí, že snahy o zmenu definície nevníma ako príležitosť skúmať rozmanitosť Slnečnej sústavy, ale skôr ako výhovorku vrátiť Pluto späť medzi planéty, keďže táto téma sa podľa neho začala riešiť až po jeho preradení.
Silný postoj k tejto otázke majú aj Spojené štáty, keďže Pluto objavil americký astronóm Clyde Tombaugh v roku 1930. Aj preto sa napríklad Isaacman v Kongrese vyjadril, že mu ide o to, aby sa Tombaughovi vrátilo uznanie, ktoré si podľa neho zaslúži.
„Kráľ trpasličích planét“
Hoci podpora zo strany šéfa NASA môže tejto myšlienke dodať väčšiu váhu, konečné rozhodnutie nie je v rukách Isaacmana ani Sterna. Medzinárodná astronomická únia (IAU) je nezávislá organizácia a zatiaľ neprejavila úmysel znovu otvárať otázku definície planéty.
V konečnom dôsledku však nemusí byť status Pluta až taký podstatný. Jeho preradenie ho nevyradilo z vedeckého záujmu – astronómovia ho naďalej skúmajú a jeho meno sa dokonca používa pre celú kategóriu telies za Neptúnom, tzv. plutoidy.
Podľa astrofyzičky Hannah Wakefordovej bolo Pluto povýšené na „kráľa trpasličích planét“, čo je podľa nej výnimočnejšie než byť len priemernou planétou.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"