Nenápadný svet pod našimi nohami. To, čo v lese prehliadame, môže rozhodovať o budúcnosti planéty

Prichádza nová generácia

Madagaskar si svet zvyčajne spája s lemurmi a baobabmi, len málokto si ale uvedomuje, že ostrov patrí aj k najmenej prebádaným oblastiam z hľadiska húb. Práve tie podľa vedcov tvoria neviditeľný základ väčšiny suchozemských ekosystémov. „Huby patria k najdôležitejším organizmom na svete. Živí 90 percent suchozemských rastlín. Bez nich by na Zemi nebol život,“ vysvetľuje madagaskarská vedkyňa Anna Ralaiveloarisoavová, prvá mykologička v histórii krajiny.

Podľa jej odhadov bolo na Madagaskare vedecky popísaných menej ako jedno percento z približne 100 000 druhov húb, ktoré by sa tam mohli vyskytovať. Sama doteraz identifikovala asi 200 nových druhov, ktorých klasifikáciu sa snaží dokončiť napriek chýbajúcej infraštruktúre, ťažkému prístupu do terénu i absencii ďalších odborníkov v krajine. Jej práca ale zapadá do širšieho trendu: po celej Afrike vzniká nová generácia vedcov, ktorí sa snažia huby nielen skúmať, ale tiež presadiť ich ochranu.

Títo mykológovia sa vlani prvýkrát vo väčšom počte stretli na Medzinárodnom kongrese o ochrane húb v beninskom meste Cotonou. Konferencia prilákala odborníkov z 27 krajín Afriky, Európy, Ameriky i Ázie. Pre mnohých afrických účastníkov išlo o výnimočnú príležitosť – vo svojich krajinách často pôsobia ako jediní alebo jedni z mála špecialistov na huby.

„Z takmer ničoho sa pred 20 rokmi ochrana húb vyvinula v dynamické globálne hnutie. Výzvou je teraz zabezpečiť, aby huby pevne patrili do hlavného prúdu ochrany prírody,“ povedal na začiatku kongresu beninský mykológ Nourou Yorou. Ochrana húb totiž dlhodobo výrazne zaostáva za ochranou rastlín a živočíchov. Kým prvé organizácie na ochranu vtákov vznikali už v 19. storočí, medzinárodné organizácie zamerané na huby začali vznikať až po roku 2010, píše The Guardian.

Písali sme

Znepokojili ho miznúce huby. V lese nastavil kameru, ktorá usvedčila prekvapivého páchateľa

Sú to dôležití smetiari

Prezident Medzinárodnej spoločnosti pre ochranu húb David Minter prirovnáva huby k pracovníkom, ktorí zabezpečujú odvoz odpadu. Ich práca je nenápadná, ale absolútne zásadná. „Málokto si ich význam uvedomuje, kým nezmizne,“ povedal. Podľa novších výskumov majú huby kľúčovú úlohu nielen v kolobehu živín, ale tiež pri ukladaní uhlíka. Štúdie naznačujú, že podzemné siete podhubia takzvaných mykorhizných húb, teda tých, ktoré žijú v symbióze s vyššími rastlinami, môžu každoročne uložiť až tretinu emisií oxidu uhličitého z fosílnych palív.

Africké skúsenosti ukazujú, aká ťažká je cesta k systematickému výskumu. Sydney Ndolo Ebika z Konžskej republiky musel na začiatku svojej kariéry oslovovať zahraničných vedcov e-mailami s prosbou, aby ho prijali do laboratória. Dnes založil prvé múzeum húb v krajine, kde uchováva vzorky nových druhov. V Zimbabwe zase vedkyňa Cathy Sharpová skúma tradičné znalosti detí o hubách a snaží sa vrátiť ich výučbu do školských osnov. Kenská mykologička Joyce Jefwaová upozorňuje, že ochrana húb vyžaduje spoločný hlas vedcov i väčšie povedomie medzi verejnosťou.

Bez nich nebude fungovať takmer nič

Z kongresu v Cotonou vzišla deklarácia, ktorá vyzýva na systematické začlenenie húb do ochranárskych politík na národnej aj medzinárodnej úrovni. Dokument pripomína, že huby zostávajú v ochrane prírody dlhodobo opomínané, hoci bez nich nemôžu fungovať lesy, pôda ani väčšina suchozemských rastlín.

Podľa vedcov tak teraz svet stojí na prahu zmeny v pohľade na biodiverzitu. Kým predtým sa hovorilo hlavne o ochrane fauny a flóry, čoraz častejšie sa objavuje trojica: fauna, flóra, huby. A práve africkí mykológovia chcú byť pri tom, keď sa tento nový prístup stane bežnou súčasťou ochrany prírody po celom svete.

Písali sme

Slepota prichádza z oceánu. Vedci identifikovali pôvodcu novej choroby, ktorá ľudí pripravuje o zrak