Samit, ktorý určí smer globálnej politiky. Výsledok rokovaní USA a Číny môže ovplyvniť svet na roky dopredu
Peking sa pripravuje na jedno z najdôležitejších diplomatických stretnutí posledných rokov. Samit medzi Donaldom Trumpom a Si Ťin-pchingom sa odohrá v atmosfére sprísnených bezpečnostných opatrení a vysokých očakávaní, keďže obe superveľmoci riešia obchodné spory, napätie okolo Taiwanu aj súboj o technologickú dominanciu.
V čínskej metropole vrcholia prípravy na návštevu amerického prezidenta Donalda Trumpa. Okolie Námestia nebeského pokoja je pod prísnym dohľadom a v meste sa hovorí o symbolicky aj politicky starostlivo pripravenom programe, ktorý má zahŕňať rokovania, štátny banket aj návštevu historických cisárskych chrámov.
Trump aj čínsky prezident Si Ťin-pching dúfajú, že návšteva prinesie ovocie. Tento samit medzi dvoma najmocnejšími svetovými lídrami má byť jedným z najvýznamnejších stretnutí za posledné roky, píše BBC.
V hre je budúcnosť svetového obchodu
Pre Trumpa boli vzťahy medzi Spojenými štátmi a Čínou už niekoľko mesiacov menej prioritné, keďže sa sústredil na prebiehajúci konflikt s Iránom, vojenské aktivity na západnej pologuli a vnútropolitické problémy. Tento týždeň sa však situácia mení. V hre je budúcnosť svetového obchodu, narastajúce napätie okolo Taiwanu a rivalita v oblasti moderných technológií.
Z ekonomického pohľadu môže pre Si Ťin-pchinga predstavovať obchodná vojna so Spojenými štátmi aj napätie v Iráne nepriaznivý vývoj, no z ideologického a politického hľadiska ich môže vnímať ako výhodu, ktorá mu dáva pocit silnej pozície. Táto návšteva zároveň môže vytvoriť základy pre budúcu spoluprácu, alebo naopak – pre prehĺbenie konfliktu v nasledujúcich rokoch.
Peking ako mierotvorca?
Čína sa v prebiehajúcom konflikte, ktorý trvá už tretí mesiac, snaží vystupovať skôr potichu ako sprostredkovateľ a potenciálny „mierotvorca“. Spolu s Pakistanom sa zapojila do diplomatických snáh v rámci americko-izraelskej vojenskej operácie proti Iránu. V marci predstavili predstavitelia Pekingu a Islamabadu päťbodový návrh, ktorý mal za cieľ dosiahnuť prímerie a zároveň obnoviť fungovanie Hormuzského prielivu. Zároveň prebiehajú aj menej viditeľné diplomatické aktivity, v rámci ktorých Čína nenápadne tlačí iránskych predstaviteľov k rokovaniam.
Napriek vonkajšiemu prejavu sily a sebavedomia je zrejmé, že Peking má záujem o ukončenie konfliktu. Čínska ekonomika totiž už teraz zápasí so spomaľovaním rastu a rastúcou nezamestnanosťou. Hoci Čína disponuje značnými ropnými rezervami a investovala do obnoviteľných zdrojov aj elektromobility, čo jej pomáha zmierňovať energetické šoky, vojna ešte viac zaťažuje jej exportne orientovanú a spomaľujúcu sa ekonomiku.
Ak by však mala Čína aktívnejšie pomôcť pri zmierňovaní napätia medzi Iránom a USA, očakáva sa, že si za to bude chcieť niečo vymôcť. Návšteva iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Araghčího v Pekingu minulý týždeň mala zároveň demonštrovať rastúci vplyv Číny na Blízkom východe, pričom situáciu pozorne sledovali aj Spojené štáty.
Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio v tejto súvislosti poznamenal, že by očakával, že Peking Iránu „jasne vysvetlí dôsledky jeho konania“ a upozorní ho na rastúcu medzinárodnú izoláciu.
Spojené štáty sa zároveň snažia presadiť, aby Čína neblokovala rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN, ktorá by odsúdila iránske útoky na lode v Hormuzskom prielive. Predchádzajúci návrh bol pritom už zablokovaný ruským vetom. Podľa analytikov môže mať Peking v budúcich rokovaniach kľúčovú úlohu, ak sa má Irán opäť dostať k diplomatickému stolu.
Z pohľadu Washingtonu však vzťahy medzi Čínou a Teheránom nie sú prekvapením ani zásadným problémom. Hoci USA nedávno uvalili sankcie na čínsku rafinériu zapojenú do prepravy iránskej ropy, prezident Donald Trump zľahčoval význam čínskej podpory Iránu počas konfliktu s tým, že ide o vzájomné geopolitické kroky oboch strán.
Budúcnosť Taiwanu
Rovnako citlivou témou je Taiwan. Trumpova administratíva vysiela zmiešané signály. Na jednej strane USA v decembri schválili balík zbraní pre Taiwan v hodnote 11 miliárd dolárov, čo vyvolalo ostrú reakciu Pekingu. Na druhej strane Trump spochybnil ochotu USA Taiwan brániť a tvrdil, že Čína ho považuje za svoje územie, pričom naznačil, že rozhodnutie je na Pekingu. Zároveň kritizoval Taiwan za nízke „platby“ za bezpečnostnú ochranu, zaviedol naň clá a obvinil ho z presunu výroby čipov z USA.
Washington sa však snaží udržať napätie na uzde. Minister zahraničných vecí Marco Rubio uviedol, že Taiwan bude predmetom rokovaní s cieľom zabrániť eskalácii v Indo-Pacifiku, čo je podľa neho v záujme USA aj Číny.
Peking medzitým Taiwan označuje za kľúčovú tému a zvyšuje vojenský tlak pravidelnými preletmi a námornými operáciami v okolí ostrova. Čínska diplomacia zároveň tlačí na USA, aby zaujali tvrdší jazyk voči taiwanskej nezávislosti, hoci analytici pochybujú, že Washington pristúpi na zásadnú zmenu formulácie. Aj keby Trump používal neštandardné vyjadrenia, experti upozorňujú, že ich Čína nemusí brať ako trvalé stanovisko, keďže sa môžu rýchlo meniť.
Veľmoci stále delí obchodný konflikt
Počas roku 2025 sa vzťahy medzi USA a Čínou pohybovali na hrane obchodnej vojny, ktorá by mohla výrazne narušiť globálnu ekonomiku. Trump striedavo zvyšoval a znižoval clá na čínsky tovar, miestami až nad 100 %. Čína odpovedala obmedzením vývozu vzácnych zemín a znížením nákupov amerických poľnohospodárskych produktov, čo zasiahlo aj amerických farmárov v kľúčových voličských štátoch.
Napätie sa čiastočne zmiernilo po ich osobnom stretnutí v Južnej Kórei v októbri minulého roka a po rozhodnutí Najvyššieho súdu, ktoré obmedzilo prezidentovu možnosť jednostranne zavádzať clá. Napriek tomu zostáva agenda samitu rozsiahla – USA chcú, aby Čína zvýšila nákupy amerických poľnohospodárskych tovarov, zatiaľ čo Peking tlačí na zastavenie amerických vyšetrovaní nekalých obchodných praktík, ktoré by mohli viesť k ďalším clám.
Podľa expertov je pre Washington ťažké ustúpiť, keďže čínske obchodné praktiky sú stále považované za problematické. Súčasťou americkej delegácie majú byť aj šéfovia veľkých spoločností ako Nvidia, Apple či Boeing, čo má podčiarknuť ekonomický význam rokovaní.
Čína už dnes nie je taká závislá od USA ako v minulosti a má širšie globálne obchodné väzby, no stále potrebuje stabilné prostredie. Preto sa bude snažiť, aby samit prebehol bez konfliktov. Podľa analytikov môže ďalší vývoj vzťahov závisieť aj od dojmu, ktorý si Trump z návštevy odnesie – či ju bude vnímať ako rešpektujúcu, alebo naopak konfrontačnú.
Technologická rivalita
Čína a USA sa ostro pretekajú o dominanciu v oblasti umelej inteligencie a moderných technológií. Peking masívne investuje do AI a humanoidných robotov, ktoré Si Ťin-pching označuje za „nové produktívne sily“ budúceho rastu. Vo Washingtone však prevláda podozrenie, že Čína získava kľúčové technológie aj nelegálnym spôsobom, čo viedlo k exportným obmedzeniam na špičkové čipy.
Technologické napätie sa premieta aj do širšieho „AI súboja“, kde sa nehrá len o kopírovanie modelov, ale najmä o talent a schopnosť vyvíjať ďalšiu generáciu systémov. USA obviňujú čínske firmy z krádeží AI technológií, zatiaľ čo Peking zas obmedzuje prístup amerických spoločností k čínskym startupom.
Čínske roboty už predvádzajú pôsobivé ukážky, no stále zaostávajú v softvéri a výpočtovom výkone, kde sú závislé od amerických čipov. Tie Washington obmedzuje, čo dáva USA páku v rokovaniach. Na druhej strane Čína kontroluje väčšinu spracovania vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre moderné technológie, a môže ich využiť ako protiopatrenie.
Vzťah tak pripomína technologickú rovnováhu síl, kde obe strany držia kľúčové suroviny či technológie. Aj preto sa špekuluje o možných výmenách a kompromisoch. Hoci aktuálne rokovania medzi lídrami môžu byť krátke a skôr symbolické, môžu zásadne ovplyvniť smerovanie technologickej rivality oboch veľmocí na ďalšie roky.
Analytici sa zhodujú, že aj keď samit pravdepodobne neprinesie zásadné dohody, môže nastaviť tón vzťahov na najbližšie roky. Výsledok bude závisieť od toho, či obaja lídri odídu s pocitom vzájomného rešpektu, alebo ďalšieho sklamania.
V hre tak nie je len jeden samit, ale smerovanie celej éry vzťahov medzi dvoma najväčšími mocnosťami sveta.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"