Z Iránu dizajn, z Číny technológie, z KĽDR pracovná sila. „Nepriateľskí spojenci“ rozbehli v Alabuge masovú výrobu dronov
Osobitná ekonomická zóna Alabuga sa z pôvodného investičného projektu premenila na kľúčové centrum spolupráce Ruska, Iránu, Číny a Severnej Kórey pri výrobe bojových dronov. Spoločná výroba, výmena technológií a lacná pracovná sila umožňujú Moskve masovo nasadzovať drony vo vojne proti Ukrajine a zároveň dávajú partnerom cenné skúsenosti, ktoré môžu využiť v budúcich konfliktoch v Ázii aj na Blízkom východe.
To, čo sa v roku 2022 začalo ako bilaterálna rusko-iránska spolupráca na výrobe dronov, sa rozrástlo na štvorstranné centrum technologickej a inovačnej výmeny medzi Ruskom, Iránom, Čínou a Severnou Kóreou.
V Alabužskej zvláštnej ekonomickej zóne (ASEZ) sa vyrábajú ruské drony dlhého doletu založené na iránskom dizajne dronu Šáhid, ktorý Teherán poskytol Moskve v roku 2022. ASEZ v súčasnosti produkuje približne 5-tisíc dronov tohto typu mesačne, teda asi 60-tisíc dronov ročne, informuje o tom americký Inštitút pre štúdium vojny (ISW).
Priemyselný park
ASEZ sa z pôvodného ruského projektu na prilákanie zahraničných investícií premenila na epicentrum učenia sa spojencov Ruska - Iránu, Číny či Severnej Kórey.
Ministerstvo pre pozemkové a majetkové vzťahy Tatárskej republiky založilo zónu v roku 2006 v meste Jelabuga ako priemyselný park s cieľom prilákať zahraničných investorov prostredníctvom colných a logistických výhod.
Krátko po tom, ako Rusko vo februári 2022 začalo plnohodnotnú inváziu na Ukrajinu, Moskva a Teherán vyrokovali dohodu o zahraničnom vojenskom predaji, v rámci ktorej mal Irán dodať Rusku drony a rôzne munície krátkeho doletu výmenou za ruské bojové lietadlá a ďalšie nešpecifikované zbrojné dodávky. O rok neskôr Rusko a Irán podpísali dohodu o zriadení závodu na výrobu dronov v spomínanej zóne.
A práve Rusko, Čína, Irán a Severná Kórea sú v rámci tzv. adversary entente (neformálne spojenectvo či zväzok protivníkov) združení proti medzinárodnej koalícii vedenej Spojenými štátmi na základe nezáväzných dohôd, ktoré ani nevyžadujú, ani nevylučujú materiálnu podporu v prípade ozbrojeného konfliktu.
Každý člen sleduje tento cieľ vo svojom geopolitickom priestore, pričom mu do istej miery pomáhajú ostatní členovia. Spolupráca v jednom regióne má nepochybne dôsledky aj pre ďalšie regióny, čo jasne ilustruje práve ASEZ, uviedol ISW.
Zo Šáhidov sa stali Gerany
Irán napríklad poskytol Rusku komponenty pre drony a výrobné know-how, ktoré sa stali základom súčasného ruského dronového programu v ASEZ. Práve toto bolo pre Rusko rozhodujúce pri rozbehnutí výroby, úpravách a postupnej domestikácii montáže dronov.
Rusko premenovalo pôvodné iránske drony „Šáhid“ na „Geran“, pravdepodobne s cieľom zakryť ich iránsky pôvod, no zachovalo pôvodný dizajn.
Irán poskytol Rusku 600 rozobratých dronov Šáhid-136, výcvik, technológie a niektoré komponenty vrátane motorov a bojových hlavíc pre približne 1 350 ďalších dronov v rámci kontraktu v hodnote 1,75 miliardy dolárov podpísaného v roku 2023.
Pomoc zo strany Číny
Čína sa od roku 2022 stala kľúčovým podporovateľom ruského obranného priemyslu prostredníctvom dodávok dôležitých vojenských tovarov. Centrum pre strategické a medzinárodné štúdie konštatovalo, že Rusko má určitú domácu kapacitu výroby elektroniky pre vojenské účely, no uprednostňuje externých dodávateľov.
Od marca 2023 Čína výrazne predstihla všetkých ostatných dodávateľov vo všetkých exportných kategóriách a sústreďuje väčšinu najväčších vývozcov mikroelektroniky do Ruska. Tento nárast obchodu časovo súvisel so spustením výroby dronov v ASEZ, hoci nejde o jediný faktor - Čína má napríklad najväčšiu výrobnú základňu na svete a dokáže vyrábať a exportovať tovary rýchlejšie a lacnejšie než Irán, ktorý po vypuknutí konfliktu medzi Izraelom a Palestínou 7. októbra presunul pozornosť na ochranu vlastných zbrojných zásob.
Komponenty čínskeho pôvodu sú pre výrobu dronov v ASEZ kľúčové. Ukrajinská zahraničná spravodajská služba v máji 2025 uviedla, že Čína dodáva Rusku približne 80 percent kritických elektronických súčiastok používaných pri výrobe všetkých ruských dronov vrátane tých z ASEZ. Analytická spoločnosť Frontelligence Insight zistila, že výroba Šáhid/Geran je takmer úplne závislá od Číny. Podľa colných dokumentov dodáva do ASEZ 41 rôznych komponentov vrátane motorov, elektronických a mechanických dielov, batérií, antén, rádií, uhlíkových vlákien, karburátorov a telekomunikačných súčiastok.
Zvýšenie výroby s pomocou KĽDR
Podľa ISW Severná Kórea údajne zvažuje vyslať pracovníkov do ASEZ, čo by mohlo zvýšiť ruskú produkciu dronov najmenej o 33 percent. Japonská televízia NHK v júni 2025 informovala, že Pchjongjang uvažuje o vyslaní 25-tisíc pracovníkov. Ukrajinská vojenská rozviedka neskôr uviedla, že do konca roka 2025 by malo v ASEZ pracovať približne 12-tisíc severokórejských robotníkov. Satelitné snímky z novembra 2025 zároveň naznačujú výstavbu nových ubytovacích kapacít.
Podľa uniknutých plánov z roku 2023 bolo na výrobu 10 dronov za jednu osemhodinovú zmenu potrebných 882 pracovníkov a výroba prebiehala v troch zmenách 246 dní v roku. Ukrajinská rozviedka v auguste 2025 odhadla produkciu ASEZ na viac než 5 500 dronov mesačne.
Nízke náklady na výrobu dronov v zóne v Jelabuge umožňujú Rusku presúvať zdroje do iných oblastí obranného priemyslu, ktorý sa dlhodobo spolieha na sovietske zásoby a lacnejšie zbraňové systémy. Výroba Šáhid/Geran v ASEZ predstavuje nákladovo efektívnu alternatívu k pokročilejším strelám. Podľa CNN klesla cena jedného dronu z približne 200-tisíc dolárov v roku 2022 na 70-tisíc dolárov pri výrobe v ASEZ.
Výhody pre vlastnú potrebu
Ako uvádza ISW, spolupráca v rámci „nepriateľského spojenectva“ v ASEZ ponúka technické aj doktrinálne výhody, ktoré tieto krajiny začínajú uplatňovať vo vlastných regiónoch. Okrem spolupráce Číny, Severnej Kórey a Iránu v ASEZ, ktorá vedie k šíreniu odborných znalostí o výrobe dronov, ruské dronové operácie na Ukrajine slúžia aj ako prípadová štúdia pre ich vlastný výskum a vývoj.
Čína a Rusko rozšírili spoluprácu v ASEZ aj o zdieľanie technických poznatkov pre výskum a vývoj, ktoré môže Peking využiť pri vlastnom dronovom programe vrátane potenciálneho konfliktu okolo Taiwanu. Podľa agentúry Reuters vyslala Čínska ľudová oslobodzovacia armáda v apríli 2025 dôstojníkov na Ukrajinu, aby získali taktické ponaučenia z vojny. Obe krajiny podpísali viacero dohôd o spolupráci na vývoji dronových technológií a Rusko údajne zriadilo dronovú továreň aj priamo v Číne.
Rusko a Severná Kórea spolupracujú aj na prenose technológie dronov Šáhid/Geran do Severnej Kórey. Podľa ukrajinskej vojenskej rozviedky podpísali v júni 2025 dohodu o ich výrobe priamo v Severnej Kórei a vojaci KĽDR zároveň získali skúsenosti s dronmi a protiopatreniami počas nasadenia po boku ruských jednotiek.
Irán podľa správ prispôsobuje technológiu dronov Šáhid na základe bojových skúseností, čo môže skomplikovať snahy spojencov USA o účinnejšie protiopatrenia. Analýza trosiek ruských dronov z roku 2025 odhalila nové iránske technológie vrátane pokročilých kamier, výpočtovej platformy s prvkami umelej inteligencie, diaľkového riadenia a technológií proti rušeniu. Tieto schopnosti naznačujú, že Irán môže prostredníctvom spolupráce v ASEZ testovať moderné vojenské technológie, ktoré by mohol v budúcnosti nasadiť aj v iných regiónoch.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"