Think tank: Čína buduje vojenskú veľmoc, no jej velenie sa otriasa. Bezprecedentné čistky menia kalkul aj v otázke Taiwanu
Čína sa roky prezentuje ako vojenská veľmoc, ktorá napreduje rýchlejšie než ktokoľvek iný. No vnútri jej armády prebieha tichý konflikt, ktorý podľa prominentného amerického think tanku nadobudol rozmery bezprecedentnej čistky a môže zraziť sebavedomie Pekingu práve tam, kde ho svet sleduje najviac - pri prípravách na možný konflikt okolo Taiwanu.
Čínsky líder Si Ťin-pching v posledných rokoch spustil v armáde čistky, ktoré podľa amerického think tanku Center for Strategic and International Studies (CSIS) nadobudli rozsah bez precedensu. Nová databáza CSIS mapuje viac než stovku prípadov vysokopostavených dôstojníkov, ktorí boli od roku 2022 oficiálne odstránení alebo sa prestali objavovať na verejnosti.
„Táto správa sumarizuje kľúčové poznatky z datasetu a ukazuje, že čistky v čínskej armáde sú omnoho rozsiahlejšie, než sa doteraz predpokladalo,“ uvádza CSIS v analýze.
Podľa databázy CSIS bolo od roku 2022 oficiálne „odstránených“ 36 generálov a generálporučíkov. Ďalších 65 dôstojníkov je v kategórii „nezvestní“ alebo potenciálne vyšetrovaní, čo inštitút vyhodnocuje na základe ich dlhodobej absencie na podujatiach, kde sa očakávala ich účasť. Celkovo tak databáza pracuje so 101 potvrdenými a potenciálnymi prípadmi.
Zasiahnutý je aj samotný vrchol
Najväčšiu pozornosť podľa CSIS prirodzene pútajú zásahy v Ústrednej vojenskej komisii (ÚVK) – orgáne, ktorý stojí na čele armády. Think tank uvádza, že okolo roku 2023 sa rozbehla druhá vlna čistiek „odvážnejšia a rozsiahlejšia“ než predchádzajúce zásahy.
Z ÚVK mali postupne vypadnúť aj mená z najvyšších pozícií vrátane bývalých ministrov obrany Weja Feng-čeho a Li Šang-fua. V januári 2026 čínske ministerstvo obrany oznámilo vyšetrovanie ďalších dvoch kľúčových generálov: Čang Jou-sia a šéfa spoločného štábu Liu Čen-liho.
CSIS zároveň upozorňuje, že po týchto zásahoch zostal v ÚVK z uniformovaných dôstojníkov v praxi už len Čang Šeng-min, ktorého think tank opisuje ako kariérneho „disciplinárneho“ a personálneho funkcionára, nie operačného veliteľa.
Databáza ukazuje, že čistky sa netýkajú iba úzkeho okruhu ľudí okolo ÚVK. Dotkli sa všetkých hlavných častí armády, teda zložiek (pozemné vojsko, námorníctvo, letectvo a raketové sily), veliteľstiev bojových oblastí, podriadených úradov ÚVK aj vojenských škôl.
Najsilnejší zásah podľa CSIS zažili raketové sily čínskej armády, ktoré spravujú strategické rakety vrátane tých jadrových. Think tank uvádza, že „všetci štyria doterajší velitelia raketových síl boli oficiálne odstránení“ a vyšetrovania sa týkali aj ďalších vysokých funkcií. Think tank tento trend spája najmä s vyšetrovaním korupcie v obstarávaní, ktoré má siahať až k vzniku zložky v roku 2015.
Korupcia ako zámienka a príležitosť na dosadenie mladých kádrov
Odborník na medzinárodné vzťahy Thomas J. Christensen v komentári pre CSIS však upozorňuje, že korupcia môže byť skôr univerzálnym vysvetlením, ktoré sa dá použiť na kohokoľvek, no nemusí vystihovať celý dôvod zásahov.
„Generál Čang bol obvinený z korupcie. Toto je zavádzajúca stopa,“ píše Christensen. Dodáva, že pri Čangovi sa objavili aj politicky závažnejšie obvinenia súvisiace s podkopávaním systému, v ktorom má rozhodujúce slovo predseda ÚVK – teda Si Ťin-pching.
Profesor prestížnej MIT a politológ M. Taylor Fravel v komentári pre CSIS píše, že druhá vlna čistiek je „bezprecedentná v dejinách čínskej ľudovej armády“. Pri porovnaní s celkovým počtom kľúčových miest v armádnom vedení vychádza podľa neho mimoriadne číslo.
Fravel cituje odhad, že v armádnom vedení existuje približne 176 vysokých pozícií. Databáza IS eviduje 101 prípadov dôstojníkov, ktorí boli odvolaní alebo zmizli z verejnosti. Po zohľadnení toho, že na niektorých pozíciách došlo k opakovaným zásahom, Fravel uvádza, že čistky zasiahli „približne 52 percent pozícií v armádnom vedení“.
„Toto číslo je mimoriadne a ukazuje hĺbku kampane a bezprecedentnú fluktuáciu v armádnom vedení,“ píše Fravel.
Expert na čínsku vnútornú a zahraničnú politiku Joel Wuthnow v svojom komentári dodáva, že nedávne čistky „narušili velenie a riadenie“ a ÚVK „prestala fungovať ako efektívny rozhodovací orgán“. Zároveň však upozorňuje, že podobné šoky môžu byť v autoritárskom systéme využité aj ako príležitosť na výmenu generácie.
„Vyčistenie stola umožní Simu siahnuť po rastúcich hviezdach v radoch armády,“ uvádza Wuthnow a dodáva, že títo dôstojníci môžu byť technicky zdatnejší a vzdelanejší než ich predchodcovia.
Čo to znamená pre Taiwan?
Christensen zároveň hodnotí, že oslabené a neustále sa meniace velenie môže znižovať pripravenosť na najnáročnejšie operácie. Takou by bol napríklad často skloňovaný Taiwan.
Čínska armáda v súčasnosti navonok pôsobí, že funguje bez otrasov. Lietadlá a lode pokračujú v aktivitách pri Taiwane, v Juhočínskom mori aj pri Japonsku. CSIS však upozorňuje na menej viditeľnú stránku, ktorou je vákuum vo velení.
Think tank opisuje, že veľa kľúčových pozícií je buď neobsadených, alebo ich dočasne riadia poverené osoby. V takom systéme sa dá udržať denná rutina, no náročné operácie, napríklad masívne spoločné cvičenia viacerých zložiek naraz, môžu doplácať na personálny chaos.
Konkrétnym príkladom sú veľké cvičenia okolo Taiwanu z roku 2025. Tie podľa analýzy prišli neskôr než v roku 2024 a jedno z nich malo pôsobiť improvizovanejšie. Think tank pritom naznačuje súvis s čistkami vo velení Východného bojového veliteľstva, ktoré je pre potenciálne obsadenie Taiwanu kľúčové.
Pozrite si aj ako vyzeralo posledné čínske cvičenie blokády Taiwanu:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"