Karta sa obrátila, kým v roku 2016 tŕpol Peking, dnes sa bojí Taiwan. Čína chce využiť Trumpovu nepredvídateľnosť
Otázka Taiwanu patrí dlhodobo medzi najcitlivejšie body vzťahov medzi Spojenými štátmi a Čínou. Washington sa desaťročia držal opatrne vyváženej politiky, tá však môže podľa denníka The Wall Street Journal (WSJ) čeliť zásadnej zmene.
Čínsky prezident Si Ťin-pching totiž vníma návrat Donalda Trumpa ako príležitosť na prehodnotenie doterajšieho prístupu USA. Peking sa podľa zákulisných informácií pokúša využiť Trumpovu nepredvídateľnosť na oslabenie dlhoročného „status quo“ a presadenie výhodnejšieho postavenia Číny v tejto kľúčovej geopolitickej otázke.
Téma najbližšieho stretnutia lídrov
Americkí prezidenti sa desaťročia držali ustáleného prístupu k Taiwanu, no Si Ťin-pching teraz počíta s tým, že Donald Trump tento prístup môže zmeniť. Už počas návštevy Číny v roku 2017 naznačil Trump ochotu riešiť otázku ostrova pragmaticky, keď dokonca ponúkol pomoc pri rokovaniach s vtedajšou prezidentkou Cchaj Jing-wen, čo Peking zaskočilo a odmietol to.
Téma Taiwanu sa má vrátiť aj na najbližší samit oboch lídrov, ktorý sa nakoniec uskutoční v polovici mája, kde bude Trump presadzovať ekonomické záujmy USA, zatiaľ čo Si Ťin-pching sa pokúsi ovplyvniť americký postoj k ostrovu. Podľa zdrojov pritom čínsky líder verí, že Trump nemusí byť pripravený Taiwan brániť, najmä ak USA zostanú zaťažené konfliktmi inde.
Nepredvídateľnosť Trumpa hrá do karát
Si Ťin-pching zároveň vychádza z toho, že hoci Washington Taiwan stále podporuje, Trumpov postoj je natoľko nepredvídateľný, že vytvára priestor na tlak. Trump totiž Taiwan opakovane kritizoval za „krádež“ amerického čipového priemyslu a uvalil naň aj clá, čo vyvolalo obavy v Tchaj-pej.
„Čína je teraz lepšie pripravená využiť Trumpa vo svoj prospech v otázke Taiwanu,“ upozornil Kurt Campbell. Podľa zdrojov môže americký prezident hľadať kompromis, ktorý by vyšiel Pekingu v ústrety, pričom aj drobné zmeny v rétorike by mohli znamenať významný strategický posun. Si Ťin-pching sa dlhodobo snaží presadiť tvrdšie formulácie proti taiwanskej nezávislosti a presadiť pojem „mierové zjednotenie“, čo sa mu v minulosti nepodarilo. Aj menšie ústupky Washingtonu by však mohli zásadne ovplyvniť politické nálady priamo na ostrove.
Trump sa pritom po konfrontačnom prvom mandáte snaží o pragmatickejší prístup, keďže napätie s Čínou zaťažuje americké firmy a spolupráca je potrebná napríklad v oblasti surovín či boja proti drogám.
Think tank: Čína buduje vojenskú veľmoc, no jej velenie sa otriasa. Bezprecedentné čistky menia kalkul aj v otázke Taiwanu
Taiwan v neistote
Si Ťin-pching sa podľa všetkého domnieva, že Trumpa už dokáže odhadnúť, najmä po obchodných sporoch, v ktorých Čína reagovala vlastnými protiopatreniami. Biely dom dokonca pred samitom pozastavil predaj zbraní Taiwanu za 13 miliárd dolárov, hoci Trump ešte zvažuje jeho finálnu podobu.
Situácia sa oproti roku 2016 zásadne obrátila. Kým vtedy sa Peking obával nevyspytateľného Trumpa, dnes neistota dolieha skôr na Taiwan. Naznačil to aj incident z minulého roka, keď Spojené štáty dočasne vypustili formuláciu o „nepodpore taiwanskej nezávislosti“, čo vyvolalo búrlivé reakcie. Analytici varujú, že bez jasného a čitateľného postoja Washingtonu môže byť ostrov oveľa zraniteľnejší voči narastajúcemu tlaku Pekingu.
Téma Taiwanu sa objavila aj v rámci obchodných rokovaní, no americká strana ju nateraz odmietla riešiť. Zmeny sa zároveň premietli do bezpečnostnej stratégie USA, ktorá upravila diplomatický jazyk a oslabila dôraz na zachovanie „status quo“ oboma stranami. Niektorí vysokí predstavitelia však tvrdia, že dôležitejšia než slová je reálna vojenská prítomnosť Spojených štátov priamo v regióne.
Biely dom váha nad ďalšou vojenskou podporou Taiwanu. Trump si nechce pokaziť svoj „dobrý vzťah“ so Si Ťin-pchingom
Tlak zo strany Číny rastie
Čína zvyšuje tlak na Taiwan častejšími narušeniami vzdušného priestoru aj oslabovaním neformálnych hraníc v prielive a do roku 2027 chce mať armádu pripravenú na konflikt. Téma sa dostala aj na rokovania medzi Trumpom a japonskou premiérkou Sanae Takaičiovou, pričom Tokio upozornilo, že prípadný útok by ohrozil aj jeho bezpečnosť a mohol vtiahnuť USA do vojny.
Hoci Washington a Tokio oficiálne potvrdili odpor voči silovým zmenám status quo, pre Tokio aj Tchaj-pej však zostáva kľúčová otázka: nakoľko sa môžu spoliehať na americkú podporu v čase, keď ju môže ovplyvniť ďalšia Trumpova dohoda.