Hrozí Amerike ďalší Afganistan? Expert tvrdí, že konflikt s Iránom sa začína nebezpečne podobať minulosti
Vojenský konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom, ktorý sa začal koncom februára, sa podľa amerického geopolitického analytika George Friedman dostáva do fázy, v ktorej sa ukazujú limity pôvodnej stratégie Washingtonu. Friedman vo svojej analýze uverejnenej v odbornej publikácii Geopolitical Futures upozorňuje, že očakávanie rýchleho zlomu prostredníctvom leteckých úderov sa nenaplnilo.
Spojené štáty vstúpili do konfliktu najmä s cieľom zastaviť iránsky jadrový program, ktorý považujú za zásadnú bezpečnostnú hrozbu. Prezident Donald Trump podľa analytika predpokladal, že intenzívne bombardovanie prinúti Teherán ustúpiť bez potreby nasadenia pozemných síl. Tento predpoklad sa však ukázal ako chybný.
„Samotná letecká sila spravidla nedonúti štáty kapitulovať; na porazenie schopného protivníka sú zvyčajne potrebné pozemné sily,“ píše Friedman. Práve nasadenie pozemných jednotiek by však znamenalo dlhodobý konflikt s vysokými stratami, čo je politicky citlivé rozhodnutie.
Irán medzitým reagoval nepriamo, a to narušením dopravy v Hormuzskom prielive a útokmi na energetickú infraštruktúru v regióne. Výsledkom je rast cien ropy, ktorý zasahuje globálnu ekonomiku vrátane Spojených štátov. Podľa Friedmana to vytvára tlak na americkú administratívu nielen zo zahraničia, ale aj z domácej politickej scény.
Zamrznutý konflikt, aké USA už zažili
Konflikt podľa neho začína pripomínať predchádzajúce vojny, ako boli Vietnam, Irak či Afganistan, ktoré sa skončili bez jednoznačného víťazstva a poškodili politické postavenie amerických prezidentov. Aj v tomto prípade môže mať dlhšie trvanie vojny podobné dôsledky.
Friedman zároveň upozorňuje, že Irán vstupuje do prípadných rokovaní s odlišnou motiváciou. Výsledok konfliktu podľa neho zásadne ovplyvní budúcnosť režimu v Teheráne, čo znižuje jeho ochotu ustupovať. Naopak, Spojené štáty čelia rastúcej domácej kritike vojny, čo môže ich vyjednávaciu pozíciu oslabiť.
Tri možnosti, ale najskôr to bude diplomacia
Analytik načrtáva tri možné scenáre ďalšieho vývoja: víťazstvo USA prostredníctvom letectva, rozsiahlu pozemnú operáciu alebo diplomatické riešenie. Prvé dva varianty považuje za málo pravdepodobné, a preto sa ako najrealistickejšia javí dohoda.
Jednou z možností je podľa neho zapojenie ďalšej veľmoci do rokovaní. Ako potenciálneho aktéra spomína Čínu, ktorú vedie Si Ťin-pching. Peking má záujem o stabilitu v regióne najmä pre svoju závislosť od dodávok ropy, ktoré prechádzajú cez Hormuzský prieliv, a zároveň usiluje o udržanie obchodných vzťahov so Spojenými štátmi.
Podľa Friedmana by Čína mohla vyvinúť tlak na Irán výmenou za ekonomické ústupky zo strany Washingtonu. Otázkou však zostáva, akú cenu by za takýto krok požadovala a či by ju Spojené štáty boli ochotné zaplatiť.
Aj keby sa takýto scenár naplnil, výsledkom podľa analytika pravdepodobne nebude jednoznačné víťazstvo ani jednej zo strán. Spojené štáty tak stoja pred voľbou medzi nevýhodnou dohodou a rizikom zdĺhavej vojny bez jasného konca.
„V medzinárodnej politike sa už odohrali aj zvláštnejšie diplomatické obraty,“ uzatvára Friedman.
Dôveru v americkú stratégiu v Iráne nemá ani nemecký kancelár Friedrich Merz:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"