Nedá sa vylúčiť, že zabavíme iránsku ropu, vyhlásil Trump. Putin vraj chce byť pri konflikte „nápomocný“
Irán má nového duchovného vodcu. Stal sa ním syn posledného ajatolláha Alího Chameneího. Útoky Iránu na okolité krajiny pokračujú, rovnako aj údery Izraela na Irán a Libanon. Konflikt na Blízkom východe sledujeme online.
Zhrnutie najdôležitejších udalostí za pondelok (9.3.)
- Donald Trump naznačil, že zabavenie iránskej ropy nemožno vylúčiť, hoci podľa jeho slov je na takéto rozhodnutie ešte priskoro a zároveň tvrdí, že vojna sa blíži ku koncu.
- Iránsky režim oznámil, že zvýši frekvenciu odpaľovania balistických rakiet a predĺži ich dosah, pričom už nemá používať strely s hlavicami ľahšími než jedna tona.
- Turecko po ďalšom incidente vo svojom vzdušnom priestore vyhlásilo, že sa musí naďalej brániť iránskym útokom, keďže aliančná protivzdušná obrana zneškodnila už druhú balistickú strelu za necelý týždeň.
- Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu upozornila, že takmer polovica iránskeho 60-percentne obohateného uránu zostáva v podzemnom komplexe v Isfaháne, ktorý minuloročné útoky výraznejšie nezasiahli.
- Izrael počas dňa spustil novú rozsiahlu vlnu útokov na Teherán, Isfahán a juh Iránu, zatiaľ čo Irán pokračoval v raketových útokoch na Izrael a v regióne pribúdali ďalšie bezpečnostné incidenty.
- Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyhlásil, že samotné bombardovanie pravdepodobne neprinesie zásadnú zmenu režimu v Iráne, a zároveň varoval, že konflikt môže trvať ešte niekoľko týždňov.
- Libanonský prezident Džúzíf Awn vyzval na priame rokovania s Izraelom o ukončení bojov, pričom Hizballáh obvinil, že v mene Iránu tlačí Libanon do chaosu a štátneho kolapsu.
Online prenos sme pre dnešok ukončili. Pre viac aktuálnych informácií o konflikte na Blízkom východe sledujte web ta3.com.
23:22 Americký prezident Donald Trump na svojej prvej tlačovej konferencii od začiatku útokov na Irán vyhlásil, že Teherán po minuloročných amerických úderoch na jeho jadrové zariadenia pokračoval v snahe vyvinúť jadrovú zbraň. Zároveň vraj neviedol rokovania o svojom jadrovom programe v dobrej viere.
Trump tvrdí, že iránsky režim sa po útokoch pokúšal obnoviť svoj program na inom mieste. Podľa jeho slov sa zároveň rýchlo rozvíjal iránsky program konvenčných balistických rakiet.
Tieto rakety podľa prezidenta Spojených štátov predstavovali hrozbu pre americké základne v zahraničí a časom by mohli zasiahnuť aj samotné územie USA. Trump dodal, že cieľom Iránu bolo vytvoriť takú silnú raketovú kapacitu, ktorá by znemožnila zabrániť krajine získať jadrovú zbraň.
Uviedol tiež, že ruský prezident Vladimir Putin chce byť pri urovnávaní konfliktu na Blízkom východe „nápomocný“.
Čo sa týka ukončenia americko-izraelskej operácie, prezident USA zopakoval, že ju ukončia „čoskoro“. „Nie však tento týždeň,“ dodal.
Podľa zahraničných reportérov, ktorí sa tlačovej konferencie v Trumpovom golfovom klube v meste Doral na Floride zúčastnili, prezident nepriniesol v podstate žiadne nové informácie.
22:33 Ománsky sultán Hajsám bin Tárik Saíd zablahoželal ajatolláhovi Modžtabovi Chameneímu k zvoleniu za nového najvyššieho vodcu Iránu. Podľa ománskej tlačovej agentúry ONA mu zaželal veľa úspechu pri prevzatí s funkciou spojených povinností.
Chameneímu k zvoleniu na sieti X zablahoželal tiež iracký premiér Muhammad Sudán, ktorý zároveň zdôraznil podporu Iraku všetkým snahám o ukončenie súčasného konfliktu. Irán v odvete za izraelské a americké údery, ktoré sa začali 28. februára, útočí tiež na viaceré štáty v regióne vrátane Ománu a Iraku.
21:04 Americký prezident Donald Trump v pondelok v rozhovore pre televíziu CBS News vyhlásil, že vývoj vojny proti Iránu napreduje nad očakávania. Vojna je podľa neho takmer ukončená a šéf Bieleho domu naznačil, že mnohé ciele Spojených štátov už boli splnené.
20:52 Takmer polovica iránskeho uránu obohateného na 60 percent je podľa riaditeľa Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu (MAAE) Rafaela Grossiho uskladnená v podzemnom komplexe v meste Isfahán. Ide o jediné iránske zariadenie, ktoré americké a izraelské útoky z júna minulého roka významne nepoškodili.
MAAE predpokladá, že pred prvým útokom Izraela a Spojených štátov na Irán minulý rok mal Teherán k dispozícii 440,9 kilogramu uránu obohateného na 60 percent. Od tejto úrovne je potrebný len krátky technický krok na obohatenie uránu na 90 percent, ktorý je v tejto podobe použiteľný na zbrojné účely. Na výrobu jednej jadrovej zbrane je podľa MAAE potrebných asi 42 kilogramov uránu obohateného na 90 percent.
„Domnievame sa, že v Isfaháne bolo až do našej poslednej inšpekcie niečo málo cez 200 kilogramov, možno o niečo viac, 60-percentného uránu,“ povedal novinárom v Paríži Grossi. Zásoby sa podľa neho nachádzali prevažne v Isfaháne, časť uránu uložená inde mohla byť zničená. „Všeobecne sa predpokladá, že materiál je stále tam. Nevideli sme žiadny pohyb, ktorý by naznačoval, že mohol byť premiestnený,“ povedal šéf MAAE.
20:17 Frekvencia odpaľovania balistických striel sa odteraz zvýši a ich dosah bude väčší. Uviedol to veliteľ vzdušných síl iránskych revolučných gárd Madžíd Músaví, píše agentúra Reuters s odvolaním sa na iránske štátne médiá.
Strely s hmotnosťou hlavíc nižšou ako jedna tona už nebudú odpaľované, dodal. Irán v reakcii na americko-izraelské vzdušné údery, ktoré sa začali 28. februára, útočí strelami a dronmi nielen na Izrael, ale aj na množstvo ďalších krajín v regióne.
19:41 „Nemyslím si, že len prostredníctvom bombardovania je možné dosiahnuť zásadnú zmenu režimu alebo politického systému,“ uviedol francúzsky prezident Emmanuel Macron a zdôraznil, že Francúzsko sa nezúčastňuje na aktuálnom konflikte. Paríž podľa jeho slov v uplynulých dňoch pokračoval v obrane svojich spojencov postihnutých vojnou na Blízkom východe. Upozornil, že konflikt v regióne môže trvať niekoľko týždňov.
19:11 Je predčasné teraz hovoriť o zabavovaní iránskej ropy, ale vylúčiť túto možnosť nemožno, povedal v pondelok americký prezident Donald Trump v rozhovore s televíznou stanicou NBC News. Irán podľa neho urobil veľkú chybu, keď novým vodcom zvolil Modžtabu Chameneího.
Pozrite si spravodajský blok z 18:30 h, v ktorom sme sa venovali najnovšiemu vývoju na Blízkom východe:
18:03 Útoky Hizballáhu na Izrael ohrozujú celý región a Izrael má právo na sebaobranu v súlade s medzinárodným právom, uviedla dnes šéfka únijnej diplomacie Kaja Kallasová. Dodala však, že izraelská odveta spôsobila v Libanone masívne vysídlenie obyvateľstva a Izrael by mal vojenskú operáciu v susednej krajine ukončiť. Izraelské údery doteraz vyhnali z domovov viac ako 517-tisíc ľudí, uviedli podľa agentúry AFP libanonské úrady.
Rovnako Kallasová vyzvala Hizballáh na ukončenie všetkých akcií proti Izraelu. „Libanonu hrozí, že sa stane ďalším frontom vo vojne s Iránom,“ povedala s tým, že diplomacie a prímerie sú najväčšou šancou, ako zabrániť tomu, aby sa Libanon prepadol do chaosu. Zároveň apelovala na rešpektovanie libanonskej suverenity a dodržiavanie územnej celistvosti krajiny.
17:51 Irán podľa tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana napriek varovaniu naďalej podniká extrémne zlé a provokatívne kroky, ktoré ohrozujú priateľské vzťahy s Tureckom. Hlavným cieľom Ankary je podľa Erdogana udržať krajinu „mimo plameňov iránskej vojny“. Turecký prezident to dnes uviedol po zasadnutí vlády, ktoré sa konalo po tom, ako aliančná protivzdušná obrana zneškodnila už druhú iránsku balistickú strelu za necelý týždeň. Prvá strela mieriaca na Turecko bola zachytená 4. marca vo východnom Stredozemnom mori.
17:34 Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arákčí v pondelok v príspevku na sociálnej sieti X výsmešne nazval americkú vojenskú operáciou Ohromujúca chyba (Epic Mistake). Poukázal tým na rast cien ropy spôsobený operáciou s oficiálnym názvom Ohromujúca zúrivosť (Epic Fury).
„Po deviatich dňoch operácie Ohromujúca chyba sa ceny ropy zdvojnásobili, zatiaľ čo ceny všetkých komodít prudko stúpajú. Vieme, že USA plánujú útoky na naše ropné a jadrové zariadenia v nádeji, že tým zabránia obrovskému inflačnému šoku. Irán je na to pripravený,“ napísal Arákčí na sieti X s tým, že „aj oni majú v zálohe mnoho prekvapení“.
17:11 Americký prezident Donald Trump v pondelňajšom rozhovore pre denník The New York Post vyhlásil, že „nie je spokojný“ s výberom Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho vodcu Iránu.
Trump na otázku o ďalších krokoch týkajúcich sa nového iránskeho najvyššieho vodcu odmietol odpovedať. „To vám nepoviem. Nie som s ním spokojný,“ doplnil americký prezident. Povedal, že je „ďaleko od toho“, aby nariadil vyslať pozemné jednotky do Iránu. „O tom sme ešte nerozhodli,“ vyhlásil.
17:00 Libanonský prezident Džúzíf Awn vyzval na priame rokovania s Izraelom o ukončení bojov, ktoré na území Libanonu vedie proti militantnému hnutiu Hizballáh od minulého týždňa. Šiitské hnutie obvinil, že sa v mene Iránu pokúša priviesť štát ku kolapsu.
Libanon bol zatiahnutý do regionálnej vojny, keď sa Hizballáh zapojil do vojnového konfliktu Izraela, USA a Iránu. Hnutie v odvete za izraelsko-americké útoky a zabitie iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího začalo v noci na pondelok 2. marca s raketovými a dronovými útokmi na sever Izraela. Izraelská armáda reagovala leteckými útokmi na juhu Libanonu, v údolí Bikáa a južných predmestiach Bejrútu. Ničí tam sklady a základne Hizballáhu, ktorý dlhodobo finančne, zbraňami a výcvikom podporoval Irán. Izraelské sily tiež postúpili hlbšie do libanonského územia.
„Ktokoľvek odpálil tieto rakety (na Izrael), chcel spôsobiť kolaps libanonského štátu a uvrhnúť ho do agresie a chaosu. To všetko kvôli zámerom iránskeho režimu,“ povedal Awn najvyšším predstaviteľom Európskej únie na online stretnutí. Libanonský prezident opísal Hizballáh ako „ozbrojenú skupinu mimo štruktúr štátu, ktorá nepripisuje žiadnu hodnotu záujmom Libanonu ani životom jeho obyvateľov“. Vyzval na „priame rokovania pod medzinárodnou záštitou“ s Izraelom s cieľom zastaviť boje.
Aktuálnemu vývoju a dramatickým udalostiam na Blízkom východe sme sa podrobne venovali aj v bloku správ po 16.00 h. Pozrite si súhrn kľúčových informácií v nasledujúcom videu:
16:07 Americký minister zahraničných vecí Marco Rubio kritizoval Irán za jeho odvetné útoky proti krajinám Perzského zálivu a vyhlásil, že týmito údermi drží Teherán celý svet ako rukojemníka. Deklaroval tiež, že Spojené štáty sú na dobrej ceste k dosiahnutiu svojich vojnových cieľov. „Myslím si, že všetci vidíme, akú hrozbu tento klerikálny režim predstavuje pre región a pre celý svet. Snažia sa držať svet ako rukojemníka,“ povedal Rubio. „Útočia na susedné krajiny, ich energetickú infraštruktúru, civilné obyvateľstvo. Cieľom našej misie je zničiť ich schopnosť pokračovať v tom a sme na dobrej ceste k dosiahnutiu tohto cieľa,“ deklaroval.
16:03 Európska komisia (EK) nevidí v súvislosti s vojnou v Iráne okamžité riziko narušenia dodávok ropy a plynu do EÚ. „Európa je aj napriek vysokej závislosti od globálnych trhov ako čistý dovozca energií dobre pripravená,“ uviedla hovorkyňa EK a zdôraznila, že Európa nakupuje ropu a plyn od viacerých dodávateľov a disponuje strategickými rezervami. EÚ má navyše núdzové zásoby. Ropné zásobníky sú naplnené a zásobníky plynu sú podľa nej naplnené dostatočne na pokrytie potrieb do konca vykurovacej sezóny. „Obavy sa týkajú skôr vysokých cien energií než samotnej bezpečnosti dodávok,“ dodala hovorkyňa. EK však trhové ceny nekomentuje.
15:12 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová a predseda Európskej rady António Costa v spoločnom vyhlásení ostro odsúdili iránske útoky na krajiny Blízkeho východu. Po rokovaní s predstaviteľmi štátov v regióne zároveň poďakovali tamojším vládam za pomoc pri repatriácii občanov členských krajín EÚ. Obaja lídri Únie vyjadrili hlboké znepokojenie nad eskaláciou situácie a jej ničivým dopadom na Libanon, predovšetkým na civilné obyvateľstvo, ktoré čelí následkom prebiehajúcej vojny.
14:51 Libanonský Hizballáh v pondelok oficiálne prisľúbil vernosť novému iránskemu najvyššiemu duchovnému vodcovi, ajatolláhovi Modžtabovi Chameneímu. Ten na čele krajiny nahradil svojho otca Alího Chameneího, ktorý zahynul 28. februára pri americko-izraelskom útoku na Teherán. Zvolenie druhorodeného syna, ktorý ako jediný z najbližšej rodiny nálety prežil, privítalo okrem Hizballáhu aj Rusko, jemenskí húsíovia či proiránske milície v Iraku. Irán sa tak po viac ako 40 rokoch vracia k dynastickej postupnosti v kritickom čase, keď Libanon a ďalší spojenci stupňujú odvetné raketové útoky na Izrael.
14:19 Krajiny v oblasti Perzského zálivu sprísňujú dohľad nad sociálnymi sieťami po odvetných útokoch Iránu. Katarské úrady zadržali 313 osôb rôznych národností za šírenie „zavádzajúcich informácií“ a videí, ktoré zachytávali dopady rakiet a dronov. Podobné represie hlási aj Bahrajn, Kuvajt či Spojené arabské emiráty, kde influencerom hrozia tresty odňatia slobody alebo strata licencií za šírenie obsahu, ktorý odporuje oficiálnej štátnej propagande o bezpečnosti v regióne. Podľa ľudskoprávnych organizácií ide o vedomé obmedzovanie slobody slova s cieľom udržať obraz stability pred zahraničnými investormi a turistami.
14:12 Francúzsko pripravuje čisto obrannú námornú misiu, ktorá by mala pôsobiť v Hormuzskom prielive. Oznámil to dnes na Cypre francúzsky prezident Emmanuel Macron. Hlavným cieľom operácie bude ochrana tankerov v tejto strategickej oblasti. Podľa šéfa Elyzejského paláca by sa na misii mohli podieľať európske aj mimoeurópske štáty.
13:45 Severoatlantická aliancia zničila v tureckom vzdušnom priestore balistickú raketu vypálenú z Iránu. Oznámilo to v pondelok turecké ministerstvo obrany. Niektoré časti rakety dopadli do provincie Gaziantep, uviedlo ministerstvo, ktoré neinformuje o prípadných obetiach či škodách.
Podľa ministerstva raketu zničili jednotky NATO rozmiestnené vo východnom Stredomorí. Ankara uviedla, že „budú zavedené rozhodne a bez zaváhania všetky opatrenia proti hrozbám voči územiu a vzdušnému priestoru našej krajiny“.
Podľa tlačových agentúr aliancia v Turecku zasahovala proti rakete z Iránu druhýkrát počas terajšej vojny na Blízkom východe, ktorá sa začala 28. februára. Prvýkrát sa tak stalo 4. marca. Iránska armáda minulý týždeň vystrelenie rakety na Turecko poprela.
NATO nechalo rozmiestniť spojenecké protivzdušné systémy v Turecku v roku 2013 pre obavy z útokov v Sýrii. Hoci sa táto hrozba znížila, v Turecku sa stále nachádza napríklad jeden španielsky systém Patriot.
13:43 Najmenej 83 detí zahynulo a 254 ďalších utrpelo zranenia za uplynulých sedem dní pri pokračujúcich útokoch Izraela v Libanone, oznámil v pondelok Detský fond OSN (UNICEF).
„V priemere bolo každý deň za posledný týždeň v Libanone zabitých desať detí a približne 36 detí denne utrpelo zranenia,“ uviedol UNICEF vo vyhlásení na svojej internetovej stránke.
Za uplynulých 28 mesiacov podľa fondu zahynulo v Libanone 329 detí a 1 632 utrpelo zranenia. „Len za posledných šesť dní sa počet zabitých detí zvýšil o 25 percent, čo predstavuje zdrvujúce číslo 412 zabitých detí,“ tvrdí.
UNICEF poukázal aj na masové vnútorné vysídľovanie v dôsledku pretrvávajúcich útokov, pričom desaťtisíce detí spia v chladných a preplnených útulkoch.
„Masové vysídlenie v Libanone znamená, že takmer 700-tisíc ľudí vrátane okolo 200-tisíc detí muselo opustiť svoje domovy, čím sa pridali k desiatkam tisícov ľudí, ktorí už boli presídlení v dôsledku predchádzajúcich eskalácií,“ dodala organizácia.
13:36 Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová uviedla, že Európa už pociťuje dôsledky vojny na Blízkom východe, najmä v podobe rastu cien energií a bezpečnostných incidentov v krajinách NATO. Ceny ropy sa podľa nej prvýkrát od ruskej invázie na Ukrajinu vyšplhali nad 100 dolárov za barel a ceny plynu v Európe vzrástli približne o 30 percent. „Sme svedkami regionálneho konfliktu s neočakávanými dôsledkami. A tie sú už dnes realitou,“ povedala von der Leyenová a pripomenula aj zásah iránskeho dronu na britskej základni na Cypre.
Šéfka Európskej komisie zároveň zdôraznila, že Európska únia sa nemôže izolovať od globálnych kríz. „Myšlienka, že sa môžeme jednoducho stiahnuť a odstúpiť z tohto chaotického sveta, je jednoducho mylná,“ uviedla. Hovorkyňa Európskej komisie Anna-Kaisa Itkonenová však doplnila, že Európe bezprostredne nehrozí nedostatok ropy, keďže členské štáty musia podľa pravidiel Únie udržiavať núdzové zásoby najmenej na 90 dní.
13:34 Moderátori iránskej štátnej televízie pri nedeľňajšom oznámení mena nového najvyššieho duchovného Modžtaby Chameneího uviedli, že bol zranený v „ramadánovej vojne“, čo je označenie, ktoré iránske médiá používajú pre súčasný konflikt s USA a Izraelom.
Analytik ale neskôr v živom vysielaní naznačil, že teraz 56-ročný Chameneí mohol byť zranený v iracko-iránskej vojne v 80. rokoch. Ako bol nový vodca zranený, tak z vysielania iránskej televízie nie je jasné, napísala agentúra AP.
Otec Modžtabu Chameneího, Alí Chameneí, ako aj žena nového vodcu, boli zabití v prvý deň americko-izraelských úderov na Irán 28. februára. Modžtaba Chameneí, ktorého ako nástupcu vybralo v nedeľu iránske Zhromaždenie znalcov, nebol od začiatku terajšej vojny videný na verejnosti, poznamenala AP.
Iránske úrady vyzvali v pondelok občanov, aby vyšli do ulíc nového vodcu podporiť. Podľa spravodajcu agentúry AFP prišli na hlavné námestie v Teheráne tisíce ľudí s fotografiami nového duchovného vodcu a iránskymi vlajkami. Či sa nový najvyšší duchovný objaví osobne, však nie je jasné.
13:24 Systémy protivzdušnej obrany NATO vo východnej oblasti Stredozemného mora zostrelili balistickú raketu vypálenú z Iránu, ktorá vstúpila do vzdušného priestoru Turecka, oznámilo v pondelok tamojšie ministerstvo obrany. Podobnú strelu zachytila obrana NATO aj v polovici minulého týždňa, informuje agentúra AFP.
13:23 Katarské úrady zadržali viac ako 300 ľudí za zdieľanie videí a informácií počas iránskych útokov, ktoré podľa ministerstva vnútra obsahovali „zavádzajúce informácie a fámy“. Zadržaní podľa vyhlásenia „nakrúcali a šírili videozáznamy a zverejňovali zavádzajúce informácie a fámy, ktoré mohli vyvolať verejné pobúrenie“. Zásah vykonalo oddelenie boja proti hospodárskej a kybernetickej kriminalite.
Podobné kroky podnikli aj ďalšie štáty regiónu. V Bahrajne zadržali štyroch ľudí za zverejňovanie videí z následkov iránskych útokov a šírenie nepravdivých správ, v Kuvajte zatkli troch ľudí za video zosmiešňujúce situáciu v krajine. Vlády Spojených arabských emirátov a Saudskej Arábie zároveň varovali obyvateľov pred právnymi dôsledkami za zverejňovanie citlivých záberov z miest útokov. Napriek týmto upozorneniam sa na sociálnych sieťach naďalej šíria videá rakiet, dronov a škôd spôsobených bojmi.
13:10 Izraelská armáda v pondelok spustila nové rozsiahle útoky na mestá Teherán, Isfahán a južné časti Iránu. Ešte pred oznámením týchto útokov hlásili z iránskeho hlavného mesta explózie. Informuje o tom agentúra AFP.
„Izraelské ozbrojené sily začali rozsiahlu vlnu útokov na infraštruktúru iránskeho teroristického režimu v Teheráne, Isfaháne a južnom Iráne,“ uviedla armáda vo svojom vyhlásení.
AFP predtým informovala o explóziách, ktoré otriasli viacerými časťami iránskej metropoly.
Viac než desať explózií bolo počuť podľa AFP v pondelok aj v izraelskom Tel Avive po tom, ako armáda uviedla, že zaznamenala nové rakety odpálené z Iránu. Útoky na strednú časť Izraela si v pondelok vyžiadal jedného mŕtveho a niekoľko zranených.
Stanica Sky News informuje, že počas vojnového konfliktu, ktorý vypukol po tom, čo USA a Izrael 28. februára zaútočili na Irán, zahynulo v Izraeli 11 ľudí. V Iráne zahynulo podľa tvrdenia iránskeho veľvyslanca pri OSN Amíra Saída Íraváního viac než 1 330 osôb.
12:55 Európske satelity Copernicus Sentinel-2 zachytili americkú lietadlovú loď USS Abraham Lincoln pri pobreží Ománu, ako smeruje k strategickému Hormuzskému prielivu. Zábery zverejnilo aj veliteľstvo CENTCOM, čím vyvrátilo minulotýždňové tvrdenia Teheránu o údajnom potopení plavidla iránskymi raketami. USS Abraham Lincoln momentálne operuje v blízkosti iránskych vôd, pričom Spojené štáty v reakcii na prebiehajúci konflikt posielajú do regiónu Blízkeho východu aj ďalšiu lietadlovú loď USS George H.W. Bush.
12:49 Nové zistenia investigatívnej skupiny Bellingcat spochybňujú tvrdenia Donalda Trumpa, že za tragický výbuch v iránskej dievčenskej škole, ktorý koncom februára zabil viac ako 175 ľudí, môže Teherán. Analýza trojsekundového videa a satelitných snímok naznačuje, že na budovu dopadla strela s plochou dráhou letu Tomahawk, ktorú v prebiehajúcom konflikte využívajú výhradne Spojené státy. Hoci Biely dom vinu odmieta a hovorí o nepresnosti iránskych zbraní, Pentagon už začal interné vyšetrovanie civilných škôd. Škola v meste Mínáb sa navyše nachádza v tesnej blízkosti základne revolučných gárd, na ktorú americká armáda v danom čase preukázateľne útočila.
12:38 Katar odkladá spustenie kľúčového projektu na rozšírenie ťažby skvapalneného zemného plynu (LNG) najmenej do roku 2027. Spoločnosť QatarEnergy k tomuto kroku pristúpila po útoku dronov, ktorý ochromil dôležitý spracovateľský závod v lokalite Rás Laffan. Oneskorenie projektu s plánovanou kapacitou 32 miliónov ton ročne môže oddialiť očakávaný celosvetový prebytok suroviny na trhu. Pre Európsku úniu, kde Katar pokrýva 11 % dovozu LNG, ide o citlivú správu, keďže spoločenstvo plánuje do roku 2027 úplne nahradiť ruské energie práve dodávkami z USA a Blízkeho východu.
Aktuálnemu vývoju a dramatickým udalostiam na Blízkom východe sme sa podrobne venovali aj v bloku správ po 12.00 h. Pozrite si súhrn kľúčových informácií v nasledujúcom videu:
12:07 Libanonský parlament odložil parlamentné voľby plánované na máj o dva roky a zároveň predĺžil mandát súčasných poslancov. Za návrh hlasovalo 76 poslancov, proti bolo 41 a štyria sa zdržali. Predseda parlamentu Nabí Barrí zdôvodnil krok prebiehajúcou vojnou medzi Izraelom a hnutím Hizballáh. Podľa libanonských predstaviteľov by za súčasných okolností bolo problematické zabezpečiť organizáciu hlasovania aj bezpečnosť voličov.
Rozhodnutie však vyvolalo ostrú kritiku opozície. Tá upozorňuje, že predĺženie mandátu poslancov môže oslabiť legitimitu politického systému a oddialiť potrebné reformy. Voľby sa mali pôvodne konať 10. mája a voliť sa malo všetkých 128 členov parlamentu. Libanon sa medzitým ocitol v centre regionálneho konfliktu po tom, čo Hizballáh začal raketové a dronové útoky na sever Izraela „v odvete za zabitie iránskeho vodcu ajatolláha Alího Chameneího“, zatiaľ čo Izrael pokračuje v úderoch na jeho pozície v južnom Libanone, údolí Bikáa aj na predmestiach Bejrútu.
12:00 Ukrajinský minister zahraničných vecí Andrej Sybiha vyhlásil, že konflikty na Ukrajine a na Blízkom východe spolu úzko súvisia, keďže Rusko a Irán podľa neho spolupracujú a zdieľajú zbrane, zdroje aj technológie. Na sociálnej sieti X poukázal na používanie iránskych dronov Šáhid, ktoré útočia na Ukrajine aj v regióne Perzského zálivu. „V skutočnosti sú vojna proti iránskemu režimu a obrana Ukrajiny proti ruskej agresii dve dejiská jednej vojny,“ uviedol Sybiha s tým, že Moskva a Teherán predstavujú spoločnú hrozbu pre Ukrajinu, Európu, Spojené štáty aj krajiny Perzského zálivu.
Podľa šéfa ukrajinskej diplomacie musí byť aj obrana proti týmto hrozbám kolektívna a Ukrajina je pripravená zdieľať svoje skúsenosti z boja proti dronom s partnermi na Blízkom východe. Zároveň vyzval spojencov, aby nezmierňovali tlak na Rusko a pokračovali v podpore Kyjeva. „Potrebujeme rázne kroky proti spoločným hrozbám na Ukrajine aj v Perzskom zálive. Toto nie je voľba ‚buď, alebo‘,“ zdôraznil Sybiha a dodal, že režimy v Moskve a Teheráne podľa neho rozumejú „iba jazyku sily“.
11:55 Veľkoobchodná cena plynu pre európsky trh kvôli eskalácii konfliktu na Blízkom východe v pondelok obnovila prudký rast. Kľúčový termínový kontrakt na plyn s dodaním na budúci mesiac sa prechodne dostal až k 70 eurám za megawatthodinu a jeho cena vykazovala nárast asi o 30 percent. Prekonala tak maximum z predchádzajúceho týždňa, keď sa dostala nad 65 eur za MWh.
Krátko po 11:00 SEČ vykazovala cena plynu s dodaním v apríli vo virtuálnom obchodnom uzle Title Transfer Facility (TTF) v Holandsku nárast zhruba o 18 percent a pohybovala sa tesne pod 63 eur/MWh.
Hlavne na trhoch so zemným plynom je Európa v zraniteľnej pozícii, pretože zima končí a zásobníky sú prázdne. To znamená, že európske krajiny budú musieť v lete nakúpiť viac skvapalneného zemného plynu (LNG), aby zásobníky znovu naplnili, uviedla agentúra Bloomberg.
Európa tak bude o obmedzené zásoby súperiť s odberateľmi v Ázii, ak sa dodávky z Blízkeho východu dovtedy nedostanú na trh. „Trh si pomaly uvedomuje realitu dlhodobých prerušení dodávok v celom energetickom reťazci,“ uviedla analytička energetického trhu Florence Schmitová z finančného ústavu Rabobank. „Predpokladáme, že prerušenie dodávok potrvá asi tri mesiace,“ dodala.
11:40 Ruský prezident Vladimir Putin zablahoželal Modžtabovi Chameneímu k vymenovaniu za nového duchovného vodcu Iránu. Vyjadril presvedčenie, že bude pokračovať v diele svojho zabitého otca, a zopakoval, že Teherán môže počítať s podporou Moskvy. Informovala o tom v pondelok ruská štátna agentúra TASS s odvolaním sa na vyhlásenie Kremľa.
Putin vyjadril presvedčenie, že Modžtaba Chameneí zjednotí iránsky ľud tvárou v tvár skúškam a bude pokračovať v práci svojho otca.
„Z našej strany by som chcel potvrdiť našu nemennú podporu Teheránu a solidaritu s iránskymi priateľmi. Rusko bolo a bude spoľahlivým partnerom islamskej republiky,“ cituje Putina vyhlásenie zverejnené Kremľom. Útok Spojených štátov a Izraela bez toho, aby tieto dve krajiny konkrétne vymenoval, označil Putin za „akt ozbrojenej agresie“.
Irán je jedným z najbližších spojencov Kremľa a po začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu vo februári 2022 sa stal pre Moskvu kľúčovým partnerom a dodávateľom niektorých zbraňových systémov. Ruská diplomacia uviedla, že Spojené štáty a Izrael útokom na Irán uvrhujú Blízky východ do priepasti nekontrolovanej eskalácie, a vyzvala obe krajiny, aby údery okamžite ukončili. Putin už skôr označil zabitie Chameneího a členov jeho rodiny pri americko-izraelskom útoku za cynickú vraždu.
11:35 Hovorca iránskeho ministerstva zahraničia v pondelok odmietol myšlienku, že by mohlo byť uzavreté prímerie, kým Spojené štáty a Izrael pokračujú v útokoch na islamskú republiku. Poznamenal tiež, že Irán nevedie vojnu proti svojim moslimským susedom a že vykonáva údery v rámci obrany krajiny. Napísala o tom agentúra Reuters.
„Rozhovory o čomkoľvek inom okrem obrany a tvrdých odvetných úderov proti nepriateľom nemajú zmysel,“ uviedol podľa iránskeho študentského spravodajského serveru hovorca iránskeho ministerstva zahraničia Esmáíl Bagháj. Dodal, že Irán nevedie vojnu proti svojim moslimským susedom, ale „musí útočiť na zariadenia využívané agresormi“, čo označil za legitímny spôsob obrany.
Zároveň odmietol, že by Irán útočil na Turecko, Cyprus či Azerbajdžan s tým, že išlo o „operácie pod falošnou vlajkou“.
Analytik Josef Kraus o stabilite Iránu. Režim je oslabený, no stále prežíva a Západ jeho fungovaniu nerozumie.
11:24 Teheránom v pondelok otriasli rozsiahle explózie počas pokračujúcich útokov Izraela a Spojených štátov na Irán, pričom zatiaľ nie je jasné, ktoré ciele boli zasiahnuté. Súčasne zaznelo viac než desať výbuchov aj v izraelskom Tel Avive po tom, čo armáda zaznamenala nové rakety vypustené z Iránu. Pri jednom z útokov na strednú časť Izraela zahynul muž, čím počet obetí konfliktu v krajine stúpol na jedenásť.
„Pred chvíľou IDF identifikovala rakety vypustené z Iránu smerom k územiu štátu Izrael. Obranné systémy fungujú v snahe zachytenia hrozby,“ uviedli izraelské ozbrojené sily.
Izraelská armáda zároveň opäť obvinila Irán z používania kazetovej munície pri raketových útokoch, hoci neuviedla konkrétne zasiahnuté oblasti. Teherán už skôr potvrdil, že tento typ hlavíc používa, a to aj v predchádzajúcom konflikte. Kazetová munícia je medzinárodne kritizovaná, keďže rozptyľuje výbušné submunície na veľkej ploche a predstavuje vážne riziko pre civilné obyvateľstvo.
11:10 Jeden človek zomrel a ďalší dvaja boli vážne zranení pri pondelkovom iránskom raketovom útoku na centrálny Izrael. S odvolaním sa na zdravotníkov o tom napísal spravodajský server The Times of Israel (ToI).
Dvaja muži vo veku okolo 40 rokov boli vážne zranení pri útoku, ktorý zasiahol stavenisko a jeden z mužov následne zraneniam podľahol. Záchranná služba Magen David Adom tiež uviedla, že na inom mieste v centrálnej časti krajiny črepiny vážne zranili 30-ročného muža. Podľa zdravotníkov Irán pri útoku opäť použil kazetovú muníciu.
10:32 Izraelská armáda v pondelok podnikla ďalšie vlny náletov na južné predmestia Bejrútu. Terčom útokov je najmä finančná infraštruktúra hnutia Hizballáh, konkrétne organizácia al-Kard al-Hasan. Izrael pred útokmi vyzval civilistov na evakuáciu z oblastí, ktoré sú baštami hnutia.
Nálety zasiahli aj pobočku finančnej vetvy v meste Sidon a ciele v blízkosti nemocnice. Okrem leteckých operácií prebiehajú v údolí Bikáa a na juhu Libanonu aj pozemné boje. Hizballáh v noci reagoval odpálením rakiet a dronov na Izrael ako pomstu za smrť iránskeho vodcu Chameneího.
10:08 Ukrajina vyslala zachytávacie drony a tím odborníkov na drony na ochranu amerických vojenských základní v Jordánsku. Prezident Volodymyr Zelenskyj v rozhovore pre The New York Times uviedol, že Kyjev reagoval na žiadosť Spojených štátov o pomoc pri odrážaní iránskych dronových útokov na Blízkom východe a ukrajinský tím vycestoval už minulý týždeň. Ukrajina chce podľa neho využiť svoje skúsenosti z vojny s Ruskom, zároveň však musí vyvažovať pomoc v regióne s vlastnými obrannými potrebami.
Zelenskyj zároveň tvrdí, že má spravodajské informácie naznačujúce, že drony používané Iránom obsahujú ruské súčiastky, čo však The New York Times nedokázal overiť. Kyjev zároveň ponúka krajinám Blízkeho východu výmenu svojich zachytávacích dronov za výkonnejšie systémy proti balistickým raketám a očakáva aj diplomatickú podporu pri presadzovaní prímeria s Ruskom, keďže niektoré štáty regiónu majú podľa Zelenského „veľmi silné“ vzťahy s Moskvou.
10:05 Rozhodnutie Iránu vymenovať Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho vodcu po zabití jeho otca je vnútornou záležitosťou krajiny a Peking odmieta akékoľvek pokusy o útoky na jeho osobu, oznámilo v pondelok čínske ministerstvo zahraničných vecí.
„Čína odmieta zasahovanie do vnútorných záležitostí iných krajín pod akoukoľvek zámienkou a suverenita, bezpečnosť a územná celistvosť Iránu musia byť rešpektované,“ povedal hovorca ministerstva Kuo Ťia-kchun. Dodal, že rozhodnutie Teheránu je „v súlade s jeho ústavou“.
9:45 Azerbajdžan opätovne otvoril hranice s Iránom pre nákladnú dopravu po tom, čo ich minulý týždeň uzavrel v reakcii na dronový incident v exkláve Nachičevan. Podľa Baku prenikli z Iránu najmenej štyri drony, ktoré zranili štyroch ľudí, a krajina si vyhradila právo na odvetu a evakuovala svojich diplomatov z Iránu. Teherán obvinenia odmietol a zodpovednosť pripísal Izraelu, pričom incident prisľúbil vyšetriť po telefonáte prezidentov Ilhama Alijeva a Masúda Pezeškijána. Napätie sa odohráva na pozadí širšieho konfliktu v regióne po vzdušných útokoch USA a Izraela na Irán a následných iránskych odvetných úderoch.
9:40 Proiránske šiitské formácie v Iraku v pondelok privítali vymenovanie Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho vodcu Iránu. V tejto funkcii nahradí svojho otca ajatolláha Alího Chameneího, ktorý prišiel o život 28. februára pri amerických a izraelských útokoch na Teherán.
Ako informovala agentúra AFP, vplyvná organizácia Badr, označovaná za najstaršieho zástupcu Iránu v Iraku, uviedla, že nové vedenie Iránu predstavuje „kontinuitu cesty islamskej revolúcie“.
Polovojenská organizácia a frakcia Liga spravodlivých (Asaib Ahl al-Hakk) považuje zvolenie Modžtabu Chameneího za prejav kontinuity a „posilnenia úlohy islamskej republiky ako ústredného piliera v osi odporu“ - aliancie združujúcej regionálnych spojencov Iránu.
Podľa polovojenskej organizácie Brigády Hizballáhu (Katáib Hizballáh) zvolenie Modžtabu Chameneího na post iránskeho najvyššieho vodcu odráža hlboké pochopenie „existenčných výziev, ktorým (iránsky) ľud čelí“.
„Najlepší nástupca najlepšieho predchodcu,“ deklarovali Brigády Hizballáhu, ktoré sú súčasťou proiránskej aliancie Islamský odpor v Iraku, čo sa od začiatku vojny na Blízkom východe hlási k zodpovednosti za útoky na americké základne.
Vysokopostavený iracký politik a umiernený duchovný Ammár al-Hakím zaželal novému najvyššiemu vodcovi „úspech v nasledovaní cesty svojho umučeného otca“.
9:37 Minister zahraničných vecí Juraj Blanár (Smer-SD) a premiér Robert Fico (Smer-SD) sa stretli s ministrom zahraničných vecí Spojených arabských emirátov (SAE) šejkom Abdullahom bin Zayedom al Nahyanom. Rokovali najmä o zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii na Blízkom východe a o pomoci slovenským občanom, ktorí v regióne uviazli. Slovenská strana vyjadrila SAE solidaritu po iránskych útokoch a požiadala o spoluprácu pri evakuácii Slovákov. Blanár uviedol, že emirátna strana prisľúbila pomoc a obe krajiny hľadajú možnosti, ako zvýšiť evakuačné kapacity napríklad prostredníctvom veľkokapacitných lietadiel. Prvý repatriačný let z Dubaja by sa podľa neho mohol uskutočniť v utorok 10. marca, ak to dovolí bezpečnostná situácia.
Premiér Fico poďakoval SAE za pomoc pri organizovaní evakuácií a ocenil ich otvorenosť pri zabezpečovaní priamych letov medzi Bratislavou a Dubajom. Lídri zároveň diskutovali aj o ďalšej spolupráci, najmä v oblasti investícií, jadrovej energetiky, obranného priemyslu či cestovného ruchu. Podľa Úradu vlády sa emirátna strana zaujíma o spoluprácu v jadrovej energetike a Slovensko prisľúbilo podporu rokovaniam o dohode o voľnom obchode medzi Európskou úniou a krajinami Perzského zálivu. Fico zároveň pozval prezidenta SAE na oficiálnu návštevu Slovenska.
9:30 Iránske úrady pohrozili zhabaním majetku a uvalením sankcií na Iráncov žijúcich v zahraničí, ktorí spolupracujú s Izraelom a Spojenými štátmi. Informovala o tom v pondelok agentúra AFP.
„Iránci v zahraničí, ktorí sa pridajú k americko-sionistickému agresívnemu nepriateľovi, s ním spolupracujú a podporujú ho, postihne konfiškácia všetkého majetku a ďalšie právne sankcie v súlade so zákonom,“ uviedla kancelária generálneho prokurátora podľa spravodajského webu Mizan Online.
The Times of Israel (TOI) pripomenul, že za posledné roky úrady zhabali majetky reportérov iránskych médií v zahraničí. Teraz podľa denníka hrozí pre „spravodajskú alebo špionážnu činnosť“ v prospech izraelskej alebo americkej vlády dokonca aj trest smrti.
9:10 Ministri financií skupiny ekonomicky vyspelých krajín G7 a výkonný riaditeľ Medzinárodnej agentúry pre energiu (IEA) Fatih Birol budú v pondelok na diaľku rokovať o spoločnom uvoľnení ropy z núdzových rezerv. S odvolaním sa na informované zdroje o tom informoval denník Financial Times (FT). Ceny ropy od minulého týždňa prudko vzrástli a sú nad 100 dolárov za barel.
Cieľom je podľa zdrojov FT zmierniť prudký rast cien, ktorý ohrozuje globálnu ekonomiku. Tri krajiny G7 vrátane Spojených štátov podľa FT doteraz vyjadrili tomuto kroku podporu. Už minulý týždeň agentúry informovali, že o uvoľnení ropy z núdzových zásob uvažovalo Japonsko.
9:00 Izraelská armáda v pondelok oznámila ďalšiu vlnu útokov na ciele v strednej časti Iránu vrátane veliteľských centier vnútornej bezpečnosti a zariadení na odpaľovanie rakiet. Podľa vyhlásenia armády zasiahli izraelské vzdušné sily infraštruktúru patriacu iránskemu režimu, najmä zariadenie na výrobu raketových motorov a niekoľko miest na odpaľovanie balistických rakiet dlhého doletu, ktoré podľa Izraela predstavovali hrozbu pre jeho územie. Terčom sa stalo aj veliteľstvo vnútornej bezpečnosti v meste Isfahán, policajné veliteľstvo a ďalšie objekty využívané Revolučnými gardami a polovojenskou organizáciou Basídž.
Izraelská armáda uviedla, že tieto zložky sú „ústrednou zložkou represií voči iránskemu civilnému obyvateľstvu“ a sú zodpovedné za „brutálne a systematické násilie“. Podľa nej ide o súčasť snahy „prehĺbiť škody na kľúčových štruktúrach a základoch iránskeho režimu“. Ide zároveň o prvý izraelský útok v Iráne od chvíle, keď Zhromaždenie znalcov zvolilo za nového najvyššieho duchovného vodcu Modžtabu Chameneího. K jeho zvoleniu došlo viac než týždeň po smrti jeho otca a predchodcu Alího Chameneího, ktorý zahynul 28. februára v prvý deň izraelsko-amerických útokov na Irán.
8:45 Izraelské nálety na približne 30 skladov paliva v Iráne boli podľa portálu Axios rozsiahlejšie, než Spojené štáty očakávali na základe vopred oznámených plánov. Útoky izraelského letectva vyvolali v Teheráne veľké požiare viditeľné na kilometre a nad mestom sa vznášal hustý čierny dym. Izraelská armáda uviedla, že zasiahnuté sklady slúžili režimu aj na zásobovanie vojenských zložiek a údery mali zároveň varovať Teherán, aby prestal útočiť na izraelskú civilnú infraštruktúru.
Izrael svoj plán vykonať nálety vopred oznámil Spojeným štátom, tie však podľa vysokopostaveného amerického predstaviteľa skutočný rozsah úderov zaskočil. USA sa obávajú, že zásahy do infraštruktúry využívanej civilistami môžu posilniť podporu iránskeho režimu a zároveň vyvolať rast cien ropy. „Prezidentovi sa ten úder nepáčil. Chce ropu zachrániť, nie ju spáliť,“ povedal poradca prezidenta Donalda Trumpa. Irán medzitým varoval, že ak budú útoky na jeho ropnú infraštruktúru pokračovať, môže reagovať podobnými údermi proti štátom v regióne.
„Nemyslíme si, že to bol dobrý nápad,“ podotkol ten istý zdroj. Podľa izraelského predstaviteľa Washington vyslal Tel Avivu správu „WTF“. Biely dom ani izraelská armáda sa k tomu nevyjadrili.
8:12 Ceny ropy začali nový týždeň prudkým rastom a dostali sa až na najvyššiu hodnotu od polovice roka 2022. Niektorí významní producenti obmedzili dodávky a trh ovládli obavy z dlhodobého prerušenia dodávok kvôli eskalácii vojny USA a Izraela s Iránom. Energetické trhy sú obzvlášť nervózne, pretože kríza sa odohráva v okolí Hormuzského prielivu, ktorým normálne prechádza zhruba pätina svetových dodávok ropy.
Okolo 08:00 SEČ cena severomorskej ropy Brent rástla o 18 percent a predávala sa za 109,41 dolára za barel. Americká ľahká ropa WTI si pripisovala 17 percent a obchodovala sa za 106,37 USD za barel. Pri rannom ázijskom obchodovaní ceny oboch kontraktov stúpli až na zhruba 119,5 USD za barel. Minulý týždeň cena ropy Brent vzrástla o 27 percent a WTI o 35,6 percenta.
8:10 „Irán vypálil prvú vlnu rakiet pod vedením ajatolláha Modžtabu Chameneího smerom k okupovaným územiam,“ uviedla televízia v príspevku, ktorý sprevádzal obrázok rakety s nápisom „Na tvoj rozkaz, sajjid Modžtaba“. Sajjid je čestné oslovenie, ktoré šiítski moslimovia používajú na označenie mužov, ktorí sa považujú za priamych potomkov proroka Mohameda.
V uliciach hlavného mesta sa krátko po jeho zvolení ozývali výkriky nespokojných obyvateľov, želajúce mu smrť.
7:50 Medzinárodná ľudskoprávna organizácia Human Rights Watch (HRW) v pondelok obvinila Izrael z „nezákonného“ použitia bieleho fosforu pri útokoch na juhu Libanonu. Podľa správy HRW izraelská armáda 3. marca použila delostreleckú muníciu s bielym fosforom nad obytnými domami v meste Yohmor.
Organizácia uviedla, že overila a geolokalizovala sedem snímok, ktoré podľa nej zachytávajú výbuchy tejto munície nad obytnou časťou mesta, ako aj zásahy civilnej obrany pri požiaroch v najmenej dvoch domoch a jednom automobile.
Biely fosfor sa pri kontakte s kyslíkom okamžite vznieti. Používa sa napríklad na vytváranie dymových clôn alebo osvetlenie bojiska, no môže slúžiť aj ako zápalná zbraň. Jeho použitie môže spôsobiť rozsiahle požiare, ťažké popáleniny, poškodenie dýchacích orgánov, zlyhanie orgánov či smrť.
6:41 Libanonské militantné hnutie Hizballáh v pondelok vyhlásilo, že sa dostalo do ozbrojených potýčok s izraelskými silami, ktoré údajne vrtuľníkmi pristáli na východe Libanonu. Izraelská armáda podľa portálu Times of Israel uviedla, o týchto tvrdeniach Hizballáhu „nevie“.
V pondelkovom vyhlásení Hizballáh uviedol, že zaznamenal „infiltráciu približne 15 izraelských nepriateľských vrtuľníkov“ zo sýrskej strany hranice vo východnom Libanone, v oblasti, kde má toto šiitské hnutie vplyv.
Libanonská štátna tlačová agentúra NNA tvrdí, že po pristátí izraelských vrtuľníkov neďaleko oblasti Nabí Šít, kde izraelské jednotky vykonali nedávnu neúspešnú misiu na vyzdvihnutie pozostatkov letca Rona Arada, ktorý je nezvestný od 80. rokov 20. storočia, došlo k „prudkým potýčkam“. Predstavitelia Hizballáhu v regióne Bikáá, kde sa nachádza aj mesto Nabí Šít, uviedli, že jeden vrtuľník bol zostrelený.
Pozrite si reportáž o novom duchovnom vodcovi Iránu.
6:39 Saudská Arábia v pondelok ostro odsúdila iránske útoky na svoje územie a na ďalšie štáty Perzského zálivu. Ministerstvo zahraničných vecí označilo konanie Teheránu za „ohavné“ a varovalo, že ak bude pokračovať v eskalácii, môže sa stať „najväčším porazeným“ prebiehajúceho konfliktu. Rijád zároveň odmietol tvrdenia iránskeho prezidenta Masúda Pezeškijána, že Irán útoky na arabské štáty zastavil, a vyhlásil, že Teherán pokračuje v agresii „na základe chabých zámienok“.
Saudskoarabská protivzdušná obrana medzitým zničila štyri drony smerujúce na ropné pole Šajba. Iránske útoky zasiahli aj ďalšie krajiny regiónu – v Bahrajne utrpelo pri útoku dronu na ostrov Sitra zranenia 32 ľudí vrátane detí, štyria sú vo vážnom stave. Výbuchy a raketové či dronové útoky hlásili aj Katar, Spojené arabské emiráty a Kuvajt, kde bolo podľa tamojšieho ministerstva obrany vypálených sedem rakiet a päť dronov.
6:37 Spojené štáty nariadili časti zamestnancov svojho veľvyslanectva v Saudskej Arábii, ktorých prítomnosť nie je nevyhnutná, aby spolu s rodinami opustili krajinu. Rozhodnutie prišlo po zhoršení bezpečnostnej situácie v regióne v súvislosti s útokmi na Irán. Americké ministerstvo zahraničných vecí zároveň vyzvalo občanov USA, aby prehodnotili cestovanie do Saudskej Arábie, hoci ho zatiaľ úplne neodporúča zrušiť.
Saudská Arábia sa od začiatku americko-izraelských útokov na Irán stala terčom iránskych protiútokov. Drony zasiahli aj areál amerického veľvyslanectva v Rijáde, kde spôsobili menší požiar a materiálne škody. Útoky sa zároveň dotkli aj ďalších krajín v regióne vrátane Kataru, Kuvajtu a Bahrajnu. Iránsky prezident Masúd Pezeškijan sa síce susedným štátom ospravedlnil, zároveň však varoval, že Teherán bude reagovať, ak budú z ich územia podnikané útoky proti Iránu.
6:27 Americký prezident Donald Trump rozhodne o ukončení vojny s Iránom spolu s Izraelom. Izraelský premiér Benjamin Netanjahu sa bude na tomto rozhodnutí podieľať, ale konečné slovo bude mať on. Trump to povedal v krátkom telefonickom rozhovore pre webový portál Times of Israel (ToI) zverejnenom v pondelok.
„Myslím si, že to bude vzájomné (rozhodnutie) ... tak trochu. Rozprávali sme sa. Rozhodnem sa v správnom čase, ale všetko sa bude brať do úvahy,“ povedal Trump.
Na otázku, či by Izrael mohol pokračovať vo vojne aj po tom, čo sa USA rozhodnú zastaviť svoje útoky, Trump odpovedal: „Nemyslím si, že to bude potrebné“.
Trump v rozhovore tiež vyhlásil, že keby nebolo jeho a Netanjahua, Irán by Izrael zničil. „Irán sa chystal zničiť Izrael a všetko okolo neho... Spolupracovali sme. Zničili sme krajinu, ktorá chcela zničiť Izrael,“ povedal.
6:25 Jemenskí povstalci húsíovia, ktorých podporuje Teherán, v pondelok privítali vymenovanie Modžtabu Chameneího za nového najvyššieho duchovného vodcu Iránu 88-členným Zhromaždením znalcov. Tento krok označili za veľkú ranu nepriateľom Islamskej republiky. Informovala o tom agentúra AFP.
„Blahoželáme Iránskej islamskej republike, jej vedeniu a ľudu k zvoleniu Modžtabu Chameneího za najvyššieho duchovného vodcu islamskej revolúcie v tomto dôležitom a kľúčovom momente,“ uviedli húsíovia vo vyhlásení zverejnenom na platforme Telegram.
Jeho zvolenie v tejto kritickej fáze dejín označili za „ďalšie víťazstvo islamskej revolúcie a zdrvujúcu ranu nepriateľom islamskej republiky a nepriateľom ľudu“.
6:20 Do Bratislavy v noci dorazili ďalšie dva evakuačné lety z Blízkeho východu. V koordinácii Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR prepravili vojenský špeciál Ministerstva obrany SR a vládny špeciál Ministerstva vnútra SR na Slovensko zo saudskoarabského Rijádu a ománskeho Maskatu ďalších 90 osôb, z toho 72 občanov SR. Informoval o tom v nedeľu večer komunikačný odbor MZVEZ.
Na palube vojenského špeciálu pricestovalo v rámci prvej evakuácie z Rijádu 11 slovenských občanov spoločne s jedným občanom Grécka. Vládny špeciál rezortu vnútra dopravil do Bratislavy z Maskatu ďalších 78 pasažierov, z toho 61 občanov SR.
V rámci celkovo 14 repatriačných letov bolo na Slovensko dopravených už 562 občanov. Popri 421 Slovenkách a Slovákoch bolo na palube vládnych špeciálov aj 141 osôb ďalších 30 národností.
6:15 Pri útoku iránskeho dronu na bahrajnský ostrov Sitra utrpelo zranenia 32 civilistov, z toho štyria ľudia utrpeli ťažké zranenia. Uviedla to v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na bahrajnské ministerstvo zdravotníctva.
„Útok podniknutý iránskym dronom za úsvitu proti oblasti Sitra zranil 32 civilistov. Sú medzi nimi štyri prípady ťažko zranených, vrátane detí, ktoré vyžadovali operáciu,“ uviedlo ministerstvo.
Sedemnásťročné dievča utrpelo vážne zranenia hlavy a očí, dve deti vo veku sedem a osem rokov utrpeli ťažké poranenia dolných končatín, dodalo ministerstvo s tým, že najmladší zo zranených má dva mesiace.
6:11 Irán vypálil svoju prvú salvu striel na Izrael po zvolení nového najvyššieho duchovného vodcu, uviedla v pondelok agentúra AFP s odvolaním sa na iránsku štátnu televíziu, ktorá na sociálnej sieti zverejnila zábery so strelou s nápisom odkazujúcim na nového vodcu. Zdravotníci v Izraeli následne informovali aj jednej ľahko zranenej žene.
Táto salva bola "30. vlnou“ iránskej operácie a „zamerala sa na americké teroristické základne v regióne a sionistické základne v severnom Izraeli“, uviedla štátna tlačová agentúra IRNA s odvolaním sa na iránske revolučné gardy.
6:10 Iránske Zhromaždenie znalcov vybralo ako nového duchovného vodcu Iránu Modžtabú Chameneího, druhorodeného syna zabitého ajatolláha Alího Chameneího. Informovali o tom v nedeľu spravodajské agentúry s odvolaním sa na iránske štátne médiá. Predchádzajúci najvyšší duchovný vodca zomrel v prvý deň americko-izraelských úderov na Irán v sobotu 28. februára.
„Ajatolláh Modžtabá Chameneí je menovaný a predstavený ako tretí vodca posvätného systému Iránskej islamskej republiky na základe rozhodujúceho hlasovania rešpektovaných členov Zhromaždenia znalcov,“ uviedlo podľa agentúry AFP toto 88-členné zoskupenie vo vyhlásení zverejnenom iránskymi médiami.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"