Irán prišiel o roky vývoja jadrovej zbrane. Expert: Hrozba nezmizla, Teherán by mohol napodobniť KĽDR

Odborník na raketové a jadrové technológie to uviedol v rozhovore pre portál CNN Prima News. Podľa neho posledné útoky síce iránsky jadrový program výrazne spomalili, no úplne ho nezlikvidovali.

„Po minuloročných cielených útokoch a po dodatočných vzdušných úderoch z víkendu (28. februára a 1. marca - pozn. red.) je vysoko pravdepodobné, že hlavné prvky iránskeho jadrového programu sú prakticky zničené alebo prinajmenšom masívne poškodené,“ povedal Nagy.

Podľa neho to znamená, že Irán nebude schopný v najbližšom období urýchliť vývoj jadrovej zbrane. Zároveň však upozornil, že úplné odstránenie hrozby je nepravdepodobné.

Irán má stále stovky kilogramov obohateného uránu

Aj napriek rozsiahlym škodám má Teherán podľa experta stále významné zásoby vysoko obohateného uránu. Ide o materiál, ktorý by mohol byť v budúcnosti opätovne použitý pri ďalšom vývoji jadrového programu.

Medzinárodná agentúra pre atómovú energiu (IAEA) odhaduje, že Irán má približne 400 kilogramov uránu obohateného na úroveň 60 percent. Takýto materiál je už relatívne blízko úrovne potrebnej na výrobu jadrovej zbrane.

„Irán s najväčšou pravdepodobnosťou stále skladuje značné množstvo vysoko obohateného uránu, ktorý môže teoreticky v budúcnosti opäť začať ešte viac obohacovať,“ vysvetlil Nagy.

Podľa jeho slov však nejde o otázku najbližších mesiacov. Rozsah škôd spôsobených útokmi znamená, že Irán prišiel o niekoľko rokov vývoja svojho jadrového programu.

Čítajte viac

Irán má dosť uránu na výrobu 11 atómoviek, vyhlásil Witkoff. Teherán tvrdí, že o jadrové zbrane nemá záujem

Rokovania zlyhali pre nedôveru

Útok prišiel v čase, keď sa zdalo, že rokovania medzi Spojenými štátmi a Iránom o jadrovom programe opäť napredujú. Nagy však tvrdí, že šance na dohodu boli už vopred veľmi obmedzené.

Hlavným problémom je podľa neho dlhodobá nedôvera medzi Washingtonom a Teheránom. „Vzájomná nedôvera medzi USA a Iránom je dlhodobo obrovská. Toto podľa mňa nie je možné preklenúť nejakou technickou dohodou podľa vzoru dohody JCPOA z roku 2015,“ povedal expert.

Americká strana podľa neho navyše považuje iránsky jadrový program za širší problém, ktorý nemožno riešiť len obmedzením obohacovania uránu. Spojené štáty požadujú aj obmedzenie iránskeho balistického raketového programu.

Práve to je však podľa Nagyho pre Teherán neprijateľné, keďže jadrový program a rakety predstavujú dva hlavné piliere jeho odstrašujúcej stratégie.

Irán nebol tesne pred jadrovou zbraňou

Izrael dlhodobo varuje, že Irán sa snaží vyvinúť jadrovú zbraň. Podľa Nagyho však krajina v čase útoku nebola bezprostredne pred jej výrobou.

Iránsky program síce v posledných rokoch vykazoval aktivity, ktoré podľa experta nedávali veľký zmysel pre čisto civilný jadrový program, napríklad výrobu elektriny. Zároveň sa zhoršovala spolupráca Iránu s Medzinárodnou agentúrou pre atómovú energiu.

„Do leta 2025 iránsky jadrový program skutočne postupoval a vykazoval aktivity, ktoré nedávali veľký zmysel z pohľadu krajiny s čisto civilnými jadrovými ambíciami,“ uviedol Nagy.

Napriek tomu podľa neho neexistovali dôkazy o tom, že by Irán bol tesne pred výrobou jadrovej zbrane. Samotné obohacovanie uránu totiž ešte neznamená, že krajina disponuje funkčnou jadrovou hlavicou.

Písali sme

„Leví rev“ udrel na Teherán. Netanjahu: Tento vražedný režim nesmie jadrovými zbraňami ohrozovať celé ľudstvo

Jadrový Irán by destabilizoval región

Ak by sa Iránu podarilo jadrovú zbraň získať, mohlo by to mať výrazné dôsledky pre celý Blízky východ aj širší svet.

Podľa Nagyho by takýto krok pravdepodobne destabilizoval región. Iránsky režim by sa mohol cítiť bezpečnejší pred vojenskými zásahmi a zároveň by mohol ešte aktívnejšie podporovať svoje spojenecké ozbrojené skupiny v regióne.

Jadrový Irán by zároveň znepokojil jeho regionálnych rivalov v arabskom svete, ktorí by sa snažili vyrovnať vzniknutú mocenskú nerovnováhu.

Negatívne dôsledky by pocítil aj Západ. Politika nešírenia jadrových zbraní by podľa experta utrpela vážnu ranu a Irán by sa mohol cítiť sebavedomejší v rámci širšieho geopolitického bloku spolu s Ruskom, Čínou či Severnou Kóreou.

Teherán by mohol nasledovať model Severnej Kórey

Podľa experta by jadrová zbraň mohla slúžiť aj ako poistka pre prežitie iránskeho režimu.

Severná Kórea je podľa neho príkladom štátu, ktorému jadrový arzenál poskytuje ochranu pred vojenskými zásahmi zvonka. „Model Severnej Kórey ako existenčnej garancie prežitia režimu by sa preto mohol javiť stále atraktívnejší,“ povedal Nagy.

Aj bez jadrovej zbrane však podľa neho môže súčasný konflikt viesť k tvrdšiemu postoju iránskeho režimu voči opozícii a kritikom.

Európa zatiaľ nie je priamym cieľom

Irán disponuje aj balistickými raketami Sadžíl, pri ktorých sa v minulosti objavili odhady, že by mohli doletieť až do strednej Európy.

Nagy však zdôraznil, že Slovensko ani Česko nepatria medzi prioritné ciele iránskeho režimu. „Toto ohrozenie je prakticky len teoretické. Slovensko ani Česká republika nie sú nijako v centre vojenského záujmu iránskeho režimu,“ uviedol.

Zároveň však dodal, že ak bude iránsky raketový program pokračovať, jeho systémy by časom mohli zasiahnuť väčšiu časť Európy. To by mohlo viesť k tomu, že NATO bude tejto hrozbe venovať ešte väčšiu pozornosť, napríklad posilňovaním protiraketovej obrany.

Čo čaká Irán v nasledujúcom období? Viac povedala pre ta3 iránistka.