Stovky cieľov a viac než 6 500 bômb. Irán tvrdí, že vojna si vyžiadala už vyše 1 300 civilných obetí
Boje na Blízkom východe naberajú na intenzite a do konfliktu sa postupne zapája čoraz viac aktérov. Údery, odvetné útoky aj politické vyhlásenia naznačujú, že situácia sa môže ďalej vyostrovať. Prečítajte si prehľad najdôležitejších udalostí a reakcií z uplynulého dňa. Situáciu sledujeme online.
Súhrn najdôležitejších udalostí za piatok (6.3.)
- Donald Trump vyhlásil, že s Iránom nepríde žiadna dohoda a jedinou možnosťou je jeho bezpodmienečná kapitulácia.
- Izrael a USA pokračovali v rozsiahlych útokoch na vojenskú infraštruktúru v Iráne a Izrael oznámil aj zničenie podzemného bunkra v Teheráne.
- Irán v noci pokračoval v odvetných útokoch raketami a dronmi na Izrael a americké ciele v Bahrajne, Katare, Kuvajte a Saudskej Arábii.
- Konflikt sa ďalej rozšíril do Libanonu, kde Izrael útočí na Hizballáh a pri hranici zhromažďuje jednotky.
- Slovensko vyslalo do ománskeho Maskatu šesťčlenný konzulárno-krízový tím, ktorý má pomáhať pri evakuačných letoch a asistovať občanom na letisku.
- OSN varovala pred vážnou humanitárnou krízou a vyzvala na okamžité zastavenie bojov v regióne.
- Boje výrazne narušujú leteckú a lodnú dopravu na Blízkom východe a zvyšujú obavy o bezpečnosť dodávok ropy cez Hormuzský prieliv.
Online článok sme pre dnešok ukončili. Viac aktuálnych informácii o konflikte na Blízkom východe nájdete na webe ta3.com.
22:52 V konflikte so Spojenými štátmi a Izraelom podľa iránskeho veľvyslanca pri OSN Amíra Saída Íravána zahynulo najmenej 1332 iránskych civilistov a tisíce ďalších boli zranené.
Veľvyslanec to podľa agentúry Reuters povedal novinárom v sídle OSN v New Yorku. Podobné údaje nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.
22:13 Blízkovýchodný konflikt výrazne narušil letovú prevádzku. Z Dubaja, ktorý je inak mimoriadne populárnym letoviskom, vypravujú len minimum komerčných spojov. Letisko však neprestalo byť rušné, cestovateľov domov repatriujú vlády. Viac v reportáži nižšie.
22:05 Azerbajdžan tvrdí, že zmaril celú sériu iránskych „teroristických“ útokov na svojom území vrátane útokov na dôležitý ropovod. S týmto obvinením prišla vláda v Baku deň po tom, ako obvinila Irán z vyslania dronov do útoku na azerbajdžanskú exklávu Nachičevan, čo vyvolalo obavy z rozšírenia vojny na Blízkom východe na Kaukaz. Informovala o tom agentúra AFP.
Azerbajdžanska štátna bezpečnostná služba vo svojom vyhlásení uviedla, že „zabránila teroristickým činom a spravodajským operáciám v Azerbajdžane organizovaným Iránskymi revolučnými gardami (IRGC)“.
Medzi plánovanými cieľmi bol aj ropovod Baku-Tbilisi-Ceyhan, ktorý prechádza cez susedné Gruzínsko a Turecko a prepravuje približne tretinu izraelského dovozu ropy, informovala AFP.
IRGC tiež plánovali útok na izraelské veľvyslanectvo v Baku, ako aj útoky na synagógu a vodcov židovskej komunity. V súvislosti s vyšetrovaním bolo zadržaných najmenej sedem azerbajdžanských štátnych príslušníkov.
Irán sa k obvineniam Azerbajdžanu bezprostredne verejne nevyjadril.
22:02 Americká ponorka tento týždeň torpédovala iránsku vojnovú loď v Indickom oceáne, čím sa konflikt medzi Washingtonom a Teheránom opäť rozšíril. Incident vyvolal otázky nielen o ďalšej eskalácii vojny, ale aj o okolnostiach, za ktorých sa iránske plavidlo v oblasti nachádzalo.
Podľa informácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, bola fregata IRIS Dena krátko pred útokom účastníkom medzinárodného námorného cvičenia MILAN 2026 v indickom prístave Visakhapatnam. Žiadne nebezpečenstvo nepredstavovala, keďže na palube údajne nemohla niesť zbrane. Viac sa dočítate v článku nižšie.
21:48 Hlavným mestom irackej autonómnej oblasti Kurdistan v piatok večer otriasol mohutný výbuch, po ktorom začal z jedného z hotelov v blízkosti stúpať stĺp dymu, informovala agentúra AFP.
Zdroj, ktorého citovala kurdská mediálna agentúra Rudaw, uviedol, že „útok dronom bol zameraný na mesto Arbíl, ale dron bol zničený počas letu a jeho trosky dopadli do priestoru medzi hotelom Rotana Arjaan a (výškovou budovou) Sky Towers. Neboli hlásené žiadne zranenia.“
Spojené štáty istý čas pred týmto útokom varovali, že militanti podporovaní Iránom by mohli útočiť na hotely v irackom Kurdistane, ktoré navštevujú cudzinci. Washington preto opäť vyzval Američanov, aby z tejto oblasti odišli.
21:18 Viacerí príslušníci mierovej misie Organizácie Spojených národov utrpeli zranenia po tom, ako bola v piatok zasiahnutá ich základňa na juhu Libanonu. Informovali o tom štátne médiá, ktoré nespresnili pôvodcu útoku.
Libanonská štátna tlačová agentúra NNA uviedla, že zranených bolo niekoľko ghanských príslušníkov mierových síl. Terčom útoku bolo veliteľstvo ghanského práporu OSN v meste Kawzá.
Ghanská armáda vo svojom vyhlásení potvrdila, že veliteľstvo ghanského práporu Dočasných síl OSN v Libanone (UNIFIL) bolo v piatok popoludní terčom dvoch raketových útokov. Dvaja vojaci sú vážne zranení, zatiaľ čo ďalší je v šoku. Pri útoku bola zasiahnutá a následne požiarom úplne zničená jedáleň pre dôstojníkov.
Jednotky UNIFIL pôsobia najmä na juhu krajiny pri hranici s Izraelom. Majú tri základné úlohy: monitorovať prímerie medzi Izraelom a Libanonom; podporovať libanonskú armádu na juhu krajiny a dohliadať na tzv. modrú líniu - demarkačnú líniu medzi Izraelom a Libanonom.
21:03 Izraelské letectvo od sobotňajšieho začiatku úderov zvrhlo na Irán vyše 6 500 bômb, uviedla podľa denníka The Times of Israel (ToI) izraelská armáda. Doplnila, že teraz zosilnie útoky na budovy iránskeho režimu v Teheráne a zbrojné preteky po celej krajine.
Stíhacie lietadlá izraelského letectva vykonali celkovo 2 500 bojových letov a 150 samostatných vĺn úderov, uviedla armáda. Doplnila, že Izrael teraz zintenzívňuje údery zamerané na objekty režimu v Teheráne, ako aj na zariadenia na výrobu zbraní po celom Iráne, vrátane tých, ktoré slúžia na výrobu rakiet a odpaľovacích zariadení.
20:11 Izraelská armáda v piatok v Iráne zasiahla vyše 400 cieľov vrátane odpaľovacích zariadení a skladov iránskych bezpilotných lietadiel. S odvolaním sa na jej vyjadrenie na sieti X o tom informovala agentúra AFP. Podľa denníka The Times of Israel (ToI) armáda odhaduje, že Teheránu zostáva 100 až 200 odpaľovacích zariadení. Izrael tvrdí, že od začiatku vojny ich zničil približne 300.
„Počas dňa bolo na viac ako 400 cieľov iránskeho teroristického režimu vo viacerých oblastiach západného Iránu zhodených veľké množstvo munície,“ uviedli izraelské ozbrojené sily (IDF) na X. „Letectvo pokračuje v operáciách s cieľom čo najviac obmedziť rozsah streľby na územie štátu Izrael,“ doplnila armáda.
Armáda v príspevku zdieľala tiež video zachytávajúce vozidlo, ktoré podľa nej na severe Iránu prevážalo obranný systém. Na záberoch je vidieť, ako izraelské lietadlo zameriava a odpaľuje strelu na tento voz, ktorý následne exploduje.
18:12 V konflikte s USA a Izraelom doteraz v Iráne zahynulo 200 detí, uviedol podľa spravodajského webu BBC hovorca iránskeho ministerstva zdravotníctva. Celkový počet iránskych obetí vojny ale nespresnil.
Vo štvrtok iránska agentúra Tasním s odvolaním sa na Nadáciu pre záležitosti mučeníkov a vojnových veteránov oznámil, že vojna si na iránskej strane doteraz vyžiadala na 1230 mŕtvych. Podobné údaje nemožno vo vojnových podmienkach overiť z nezávislých zdrojov.
17:45 Slovenská republika vyslala do ománskeho Maskatu šesťčlenný konzulárno-krízový tím. Asistovať bude na letisku pri realizácii evakuačných letov či komunikácii s miestnymi bezpečnostnými zložkami.
Na exponovanom letisku budú pomáhať prioritne zraniteľným skupinám osôb, teda matkám s deťmi, chorým či starším občanom. Tím tvoria dvaja konzuli a štyria zamestnanci rezortu obrany vrátane psychológa a zdravotnej sestry. Agentúru o tom informoval komunikačný odbor Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí (MZVEZ) SR.
„Práve do Ománu, odkiaľ aktuálne realizujeme najviac repatriačných letov, posielame krízový tím, ktorý nám pomôže zabezpečiť organizované a bezproblémové odbavenie našich občanov a rovnako tak nástup repatriantov do lietadla. Vzhľadom na obrovské množstvo ľudí na letisku v Maskate a z toho vyplývajúcu neistotu sa rovnako budú snažiť predchádzať prípadným komplikovaným situáciám medzi občanmi,“ skonštatoval šéf rezortu diplomacie Juraj Blanár.
Medzi úlohy tímu bude patriť taktiež komunikácia a koordinácia jednotlivých krokov v evakuačnom procese s miestnymi a imigračnými úradmi či letiskami a leteckými spoločnosťami. Kontakt budú z Ománu udržiavať aj s ústredím rezortu diplomacie vrátane Medzinárodného operačného krízového centra či letkami rezortov obrany a vnútra.
17:43 Izraelská armáda v piatok oznámila, že identifikovala „súčasné a koordinované“ odpálenie rakiet zo strany Iránu a libanonského militantného hnutia Hizballáh.
Cieľom týchto útokov bolo podľa hovorcu armáda podplukovníka Nadava Šošaniho preťažiť izraelskú protivzdušnú obranu, informuje agentúra AFP.
Šošani tvrdí, že odpaly rakiet zaznamenali vo štvrtok. Za uplynulých 24 hodín nedošlo k žiadnym „významným zásahom“ v Izraeli.
17:15 Od pondelka zahynulo pri izraelských útokoch v Libanone 217 ľudí, uviedlo v piatok ministerstvo zdravotníctva v Bejrúte. Ďalších 798 utrpelo podľa úradu zranenia, informujú tlačové agentúry.
Predchádzajúca bilancia ministerstva zverejnená vo štvrtok večer uvádzala 123 mŕtvych a 638 zranených. Zástupcovia OSN dnes varovali, že sa z Libanonu stalo hlavné ohnisko nového konfliktu na Blízkom východe.
Na juhu Libanonu zasiahli dnes izraelské údery najmä mestá Sajdá (Sidon) a Súr, o útokoch informovalo podľa agentúry Ani tiež niekoľko dedín na východe krajiny. Pokračuje bombardovanie bejrútskeho predmestia Dahíja, ktoré izraelská armáda začala v noci na dnes.
Izraelské ozbrojené sily informovali, že vo štvrtiach, ktoré sú považované za baštu proiránskeho hnutia Hizballáh, zničili sídlo jeho výkonnej rady.
16:59 Syn posledného iránskeho šacha Rezá Pahlaví v piatok odsúdil útoky Iránu na susedné krajiny a vyhlásil, že v budúcnosti bude Teherán skutočným partnerom krajín v regióne.
Irán podľa Pahlavího cieli na svojich arabských susedov, pričom zaútočil na Bahrajn, Irak, Jordánsko, Katar, Kuvajt, Saudskú Arábiu a Spojené arabské emiráty.
„Tieto porušenia ich zvrchovanosti sú neprijateľné a odsudzujeme ich. Ale to nie je nič nové. Takáto bola islamská republika už vždy. A preto musí skončiť,“ konštatoval.
Pahlaví už dlhší čas vystupuje ako opozičný líder proti islamskej republike. Vyzýva, aby sa Irán zmenil na sekulárny štát, navrhuje referendum o budúcom politickom systéme a presadzuje rešpektovanie ľudských práv.
Vo svojom najnovšom príspevku na X obvinil iránsky „teroristický“ režim z toho, že už takmer päť desaťročí šíri chaos a krviprelievanie na Blízkom východe. Spomenul podporu Iránu voči zvrhnutému sýrskemu prezidentovi Bašárovi Asadovi, libanonskému hnutiu Hizballáh, jemenským povstalcov húsíom, „posilnenie milícií v Iraku, ktoré podkopávajú irackú suverenitu“ a útoky na „ekonomické centrá“ Saudskej Arábie a Spojených arabských emirátov.
Nič z toho podľa jeho slov nie je želaním iránskeho ľudu, ale skôr režimu, ktorý „okupuje“ Irán. Poznamenal, že situácia sa teraz zásadne zmenila a piliere „agresie tohto režimu sa rúcajú“. Iránsky ľud zaplatil cenu „krvou“ a režim podľa neho zavraždil desaťtisíce ľudí za dva dni.
16:45 V piatok popoludní po preplávaní Gibraltárskeho prielivu vplávala do Stredozemného mora francúzska lietadlová loď Charles de Gaulle, ktorú Paríž vyslal na Blízky východ na ochranu svojich občanov a spojencov. Toto plavidlo bolo doteraz nasadené v severnej Európe v rámci misie NATO.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron v utorok uviedol, že kroky Francúzska súvisiace s konfliktom na Blízkom a Strednom východe majú „výlučne obranný charakter.“ Americko-izraelskú ofenzívu označil za operáciu vedenú „mimo rámca medzinárodného práva“.
Osobitný vyslanec francúzskeho prezidenta pre Libanon Jean-Yves Le Drian v rozhovore pre televíziu TF1 vyhlásil, že libanonské hnutie Hizballáh sa v súčasnej situácii „rozhodlo pre Irán namiesto Libanonu“. Podľa neho šiitské hnutie začalo útočiť na Izrael súčasne s Iránom na začiatku konfliktu. Dodal však, že reakcia Izraela je „neprimeraná“ a môže posilniť jednotu šiitskej komunity v Libanone.
15:37 V odvetných útokoch na Izrael a záujmy USA v regióne Iránske revolučné gardy údajne zničili americké radarové systémy v Spojených arabských emirátoch (SAE), Jordánsku a Katare.
„Americké radary THAAD nasadené v SAE a Jordánsku, ako aj americký radar FPS-132 (...) umiestnený v Katare, boli zničené raketovými a bezpilotnými jednotkami Islamských revolučných gárd,“ uviedli Revolučné gardy.
Iránska armáda v piatok zároveň oznámila, že zaútočila dronmi na americké vojenské základne v Kuvajte a pohrozila ďalšími útokmi v najbližších hodinách. Uviedla tiež, že v Perzskom zálive, pri hraniciach Kuvajtu, zasiahla ropný tanker „patriaci Spojeným štátom“, ktorý údajne začal horieť.
Explózia zaznela aj v blízkosti letiska v irackého mesta Arbíl, kde sú rozmiestnené jednotky koalície vedenej Spojenými štátmi. Nad oblasťou bolo vidieť stúpajúci dym.
Niekoľko explózií bolo hlásených aj v hlavnom meste Bahrajnu Manáma, kde úrady spustili poplašné sirény a vyzvali obyvateľov, aby sa presunuli na bezpečné miesta.
15:17 Americký prezident Donald Trump v piatok uviedol, že k dohode s Iránom nedôjde, do úvahy prichádza len jeho „bezpodmienečná kapitulácia“. Vyjadril sa tak na svojej platforme Truth Social necelý týždeň po tom, čo Spojené štáty a Izrael koordinovane zaútočili na Irán, ktorý v reakcii podniká odvetné údery na Izrael a arabské krajiny v Perzskom zálive.
„S Iránom nebude žiadna dohoda, iba bezpodmienečná kapitulácia. Potom, po výbere skvelého a prijateľného lídra (alebo lídrov), budeme my a mnoho našich úžasných a veľmi odvážnych spojencov neúnavne pracovať na tom, aby sme Irán priviedli späť z pokraja zničenia a urobili ho ekonomicky väčším, lepším a silnejším než kedykoľvek predtým,“ napísal Trump.
Irán bude mať podľa šéfa Bieleho domu skvelú budúcnosť. „Urobme Irán znova skvelým (MIGA),“ dodal. Zmienený slogan „MIGA“ je slovnou hračkou založenou na Trumpovou hnutí MAGA (Urobme Ameriku znova skvelou).
15:13 Izraelská armáda v piatok ráno zničila v Teheráne podzemný bunker, ktorý v minulosti slúžil dlhoročnému najvyššiemu duchovnému vodcovi ajatolláhovi Alímu Chameneímu. Približne 50 lietadiel na komplex bunkra zvrhlo okolo 100 bômb, uviedla podľa denníka The Times of Israel (ToI) armáda.
Tá v noci na piatok oznámila začatie ďalšej rozsiahlej vlny vzdušných úderov na Irán, cez deň oznámila ďalšiu vlnu, a to na Teherán a Isfahán. Iránske revolučné gardy zároveň oznámili, že na Tel Aviv vyslali drony a balistické strely.
Vzdušný úder ráno zasiahol aj vojenskú akadémiu iránskej armády v centrálnej časti Teheránu, uviedla s odvolaním sa na živé vysielanie iránskej štátnej televízie stanica Al-Džazíra. Podľa iránskych médií sú hlásené výbuchy aj z tesnej blízkosti prestížnej Teheránskej univerzity.
Náčelník generálneho štábu izraelskej armády Ejal Zamir bez ďalších podrobností uviedol, že izraelsko-americká kampaň proti Iránu vstupuje do ďalšej fázy. Výsledkom podľa neho bude rozloženie režimu v Teheráne a zničenie jeho vojenských kapacít. "Máme pripravené ďalšie prekvapenia, ktoré nemienim zverejniť," cituje Al-Džazíra z jeho televízneho vystúpenia.
14:55 Irán musí ukončiť vojenský jadrový program aj program vývoja balistických rakiet. Vo vyhlásení zaslanom tlači to v piatok uviedol nemecký kancelár Friedrich Merz. Nemecko podľa neho zdieľa ciele Spojených štátov a Izraela, ktoré v sobotu zaútočili na Irán, vníma ale rastúce riziká konfliktu. Merz napríklad varoval, že by zrútenie Iránu mohlo vyvolať nekontrolovanú utečeneckú vlnu.
"Zdieľame ciele Spojených štátov a Izraela, ktoré sa týkajú iránskeho jadrového a raketového programu, ohrozenia Izraela zo strany Teheránu, jeho podpory terorizmu a zástupných ozbrojených skupín," uviedol Merz vo vyhlásení. "Iránsky ľud má právo slobodne rozhodovať o svojej budúcnosti," dodal.
S tým, ako sa vojna predlžuje a rozširuje na Blízkom východe, rastú podľa Merza aj jej riziká. Týkajú sa bezpečnosti Izraela a ďalších nemeckých spojencov na Blízkom východe, ale aj "štátnosti a územnej celistvosti Iránu", myslí si kancelár.
"Nekonečná vojna nie je v našom záujme," uviedol. Dodal, že v nemeckom záujme nie je ani to, aby sa Irán zrútil a na jeho území sa odohrávali zástupné ozbrojené konflikty, ktoré by mali vplyv na európsku bezpečnosť, zásobovanie energiami a na migráciu.
Podľa Merza teraz Nemecko pracuje so svojimi partnermi na pláne ukončenia vojny. Cieľom je pritom dosiahnuť mier v celom regióne a zabezpečiť existenciu všetkých štátov vrátane Izraela.
"Vojenský jadrový program a balistický raketový program musí Irán ukončiť tak, aby to bolo možné skontrolovať," uviedol kancelár. Jadrový materiál sa následne nesmie dostať do rúk neštátnych aktérov alebo ďalších štátov. Kancelár zároveň zdôraznil, že si Irán musí aj po vojne zachovať územnú celistvosť a funkčnosť. "Iránska ekonomika sa nesmie zrútiť. Nekontrolovaným migračným pohybom z Iránu treba zabrániť," dodal.
14:45 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján v piatok na platforme X oznámil, že „niektoré krajiny začali sprostredkovateľské snahy“ o ukončenie vojny so Spojenými štátmi a Izraelom. Akékoľvek rokovania by sa však podľa jeho slov mali týkať tých, ktorí vojnu začali.
„Niektoré krajiny začali sprostredkovateľské snahy. Povedzme si to jasne: sme odhodlaní dosiahnuť trvalý mier v regióne, ale neváhame brániť dôstojnosť a suverenitu nášho národa,“ uviedol Pezeškiján v príspevku na X.
„Sprostredkovanie by sa malo zamerať na tých, ktorí podcenili iránsky národ a vyvolali tento konflikt,“ dodal prezident.
14:13 V Katare sa v noci rozozvučali núdzové upozornenia po tom, čo protivzdušná obrana zničila dron smerujúci na americkú základňu al-Udeid. Odvtedy neboli hlásené ďalšie útoky, no vláda vyzvala obyvateľov, aby sa nezhromažďovali na verejných miestach.
14:11 Protivzdušná obrana Spojených arabských emirátov v piatok zneškodnila deväť balistických rakiet a 109 dronov. Tri drony dopadli na územie krajiny, uviedlo ministerstvo obrany.
Od začiatku vojny si útoky na SAE vyžiadali troch mŕtvych a 112 zranených. Armáda zároveň uviedla, že je plne pripravená čeliť ďalším hrozbám a chrániť bezpečnosť a stabilitu krajiny.
13:52 Pezeškiján uviedol, že Irán má záujem o trvalý mier v regióne, no zároveň je pripravený brániť „dôstojnosť a suverenitu iránskeho ľudu“. Dodal, že niektoré krajiny začali sprostredkovateľské snahy, ktoré by sa podľa neho mali zamerať na štáty, ktoré konflikt vyvolali.
13:42 Iránsky prezident Masúd Pezeškiján uviedol, že niektoré krajiny začali sprostredkovateľské snahy na ukončenie konfliktu, no konkrétne štáty neuviedol. Zdôraznil, že Irán je pripravený na trvalý mier, ale „neváha brániť dôstojnosť a suverenitu krajiny,“ píše BBC. Podľa neho by sa mediácia mala zamerať na tých, „ktorí podcenili iránsky ľud a rozpútali tento konflikt“.
13:40 Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk uviedol, že Libanon sa stal hlavným ohniskom konfliktu na Blízkom východe a vyzval bojujúce strany na okamžité ukončenie bojov. OSN zároveň označila masové vysídľovanie obyvateľov Libanonu izraelskou armádou za bezprecedentné a znepokojujúce z hľadiska medzinárodného práva.
13:32 USA a Južná Kórea rokujú o možnom presune niektorých amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot zo Soulu, ktoré by mohli byť použité vo vojne proti Iránu. Informovala o tom agentúra Reuters s odvolaním sa na juhokórejského ministra zahraničných vecí Čo Hjona.
Soul však podľa ministra zatiaľ nedostal oficiálnu žiadosť o vojenskú pomoc z Washingtonu. V Južnej Kórei je v rámci obrany proti Severnej Kórei rozmiestnených približne 28 500 amerických vojakov vrátane systémov protivzdušnej obrany.
13:30 Eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius varoval, že vojna na Blízkom východe zvyšuje tlak na globálne zbrojárske dodávky a ukazuje, že Európa musí rýchlo zvýšiť výrobu rakiet. Ako informuje Euro News, potreby Ukrajiny v oblasti protivzdušnej obrany výrazne presahujú súčasné výrobné kapacity Západu.
Kubilius upozornil, že rakety sú dnes „najnáročnejšou“ vojenskou pomocou. Ukrajina napríklad potrebovala približne 700 rakiet systému Patriot počas jednej zimy, zatiaľ čo americká spoločnosť Lockheed Martin vlani vyrobila asi 600 kusov.
13:29 Nemecký minister obrany Boris Pistorius varoval, že konflikt na Blízkom východe nesmie odviesť pozornosť od vojny na Ukrajine. Zdôraznil, že Nemecko musí pokračovať v podpore Kyjeva, najmä v oblasti protivzdušnej obrany, ktorá je globálne nedostatková.
Zároveň uviedol, že vojenská sila sama o sebe konflikty nevyrieši a že je potrebná jasná stratégia na ukončenie vojny. Podľa neho je začať vojnu jednoduchšie než ju ukončiť.
13:27 Grécko presunie na sever krajiny systém protivzdušnej obrany Patriot a dve stíhačky F-16, aby pomáhali chrániť bulharský vzdušný priestor počas eskalácie bojov na Blízkom východe. Podľa ministra obrany Nikosa Dendiasa má batéria Patriot zabezpečiť protiraketové pokrytie veľkej časti Bulharska. Sofia o posilnenie obrany formálne požiadala a Grécko podľa Dendiasa poskytne „všetku možnú pomoc pri balistickej obrane Bulharska proti Iránu“.
13:20 Azerbajdžan z bezpečnostných dôvodov evakuuje svojich diplomatov z Iránu. Minister zahraničných vecí Džejhun Bajramov uviedol, že na príkaz prezidenta Ilhama Alijeva sa evakuuje veľvyslanectvo v Teheráne aj konzulát v Tabríze, aby neboli ohrozené životy pracovníkov.
Rozhodnutie prišlo po tom, čo Baku obvinilo Irán z dronového útoku na exklávu Nachičevan, pri ktorom boli zranení štyria ľudia. Irán zodpovednosť odmietol a tvrdí, že útok mohol súvisieť s Izraelom.
13:03 Ťažba ropy na americkom ropnom poli v irackom Kurdistane bola zastavená po dronovom útoku, ktorý spôsobil materiálne škody. Pole v provincii Dohuk prevádzkuje americká spoločnosť HKN Energy.
12:50 Poľsko evakuovalo prvú skupinu svojich občanov z Blízkeho východu uprostred eskalujúceho konfliktu. Vojenské lietadlo Air Force B737 priviezlo z Ománu do Poľska 109 ľudí, oznámilo operačné velenie poľských ozbrojených síl.
Evakuovaní najskôr cestovali autobusom z Dubaja do Maskatu, odkiaľ ich následne previezli vojenské lietadlá. Poľsko nasadilo na evakuačné operácie aj približne 150 vojakov, pričom misie budú pokračovať až do konca mesiaca.
12:40 Izraelská armáda uviedla, že podzemný bunker v centre Teheránu, určený ako núdzové veliteľské centrum bývalého iránskeho najvyššieho vodcu ajatolláha Alího Chameneího, bol zničený pri útoku približne 50 izraelských stíhačiek. Podľa izraelských síl sa bunker rozprestieral pod viacerými ulicami a využívali ho aj vysokí predstavitelia režimu. Armáda zároveň tvrdí, že Chameneí bol „eliminovaný“ ešte predtým, ako mohol bunker využiť.
12:20 Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) vyhlásil eskalujúci konflikt na Blízkom východe za vážnu humanitárnu krízu, ktorá si vyžaduje okamžitú reakciu v celom regióne. Vysoký komisár OSN pre ľudské práva Volker Türk zároveň vyzval na zastavenie bojov a zdôraznil potrebu „okamžitých krokov na upokojenie situácie a šancu pre mier“.
Türk tiež požiadal o „transparentné a nestranné vyšetrovanie“ útoku na dievčenskú školu v Iráne, pri ktorom zahynulo viac než 160 ľudí. Zároveň varoval pred zhoršujúcou sa situáciou v Libanone, kde už státisíce ľudí museli opustiť svoje domovy.
12:00 Južná Kórea a USA rokujú o možnom presune niektorých amerických systémov protivzdušnej obrany Patriot zo Soulu, aby sa mohli použiť vo vojne proti Iránu. Juhokórejský minister zahraničných vecí Čo Hjon uviedol, že Soul zatiaľ nedostal oficiálnu žiadosť o vojenskú pomoc.
Médiá však informujú, že jednotky so systémami Patriot sa presunuli na leteckú základňu Osan, odkiaľ by ich mohli prepraviť na Blízky východ. V Južnej Kórei je v rámci obrannej spolupráce s USA rozmiestnených približne 28 500 amerických vojakov.
11:40 Spoločnosť Maersk, jedna z najväčších kontajnerových lodných spoločností na svete, dočasne pozastavila svoju službu FM1 medzi Ďalekým východom a Blízkym východom a tiež linku ME11 spájajúcu Blízky východ s Európou. Rozhodnutie prijala po bezpečnostnom posúdení situácie v regióne. Firma uviedla, že ide o preventívne opatrenie.
11:35 Líder izraelskej opozície Jair Lapid vyzval na vytvorenie „sterilnej zóny“ na juhu Libanonu podobnej línii v Gaze, čo by podľa neho znamenalo odstránenie niektorých libanonských dedín pri hranici. Tvrdí, že Izrael „nebude mať inú možnosť“, keďže konflikt s Hizballáhom sa stupňuje.
Izraelská armáda zároveň posilňuje svoje pozície na hranici a obsadzuje ďalšie kopce na libanonskom území, aby lepšie chránila izraelské komunity. V oblasti je viditeľné výrazné zhromažďovanie tankov a obrnených vozidiel, pričom sa objavujú správy o možnej rozsiahlej pozemnej invázii.
11:30 Cyperský prezident Nikos Christodulidis uviedol, že krajina sa pripravuje na možné členstvo v NATO a žiadosť by podľa neho podala „už zajtra“, ak by to bolo možné. Priznal však, že vstup je momentálne blokovaný Tureckom, keďže prijatie nového člena musí schváliť aliancia jednomyseľne.
Diskusiu o členstve znovu otvoril nedávny dronový útok na britskú vojenskú základňu Akrotiri na Cypre. Incident zvýšil obavy, že ostrov by mohol byť priamo zasiahnutý dôsledkami vojny na Blízkom východe.
11:03 Rumunský prezident Nicušor Dan uviedol, že Rumunsko v strednodobom horizonte neplánuje umiestniť na svojom území prvky jadrového odstrašovania. Zdôraznil, že krajina je chránená „jadrovým dáždnikom NATO“, ktorý poskytujú Spojené štáty.
Vyhlásenie prišlo po tom, čo francúzsky prezident Emmanuel Macron oznámil plán rozšíriť francúzsky jadrový arzenál a prehĺbiť spoluprácu s európskymi partnermi, vrátane možnosti umiestniť francúzske lietadlá na misiách jadrového odstrašovania v niektorých európskych krajinách.
11:00 Británia aktualizovala cestovné odporúčania pre Cyprus a upozornila, že riziko teroristického útoku nemožno vylúčiť. Ministerstvo zahraničných vecí uviedlo, že existuje „vysoká globálna hrozba terorizmu“, ktorá môže zasiahnuť britské záujmy a občanov. Úrady zároveň vyzvali ľudí, aby boli ostražití a sledovali svoje okolie, keďže cieľom útokov môžu byť aj Briti v zahraničí.
10:35 Britská polícia zatkla štyroch mužov podozrivých zo špionáže pre Irán. Vyšetrovatelia uviedli, že sledovali miesta a osoby spojené s londýnskou židovskou komunitou. Zadržaní boli jeden Iránčan a traja muži s britsko-iránskym občianstvom vo veku 22 až 55 rokov.
Zatknutia sú súčasťou vyšetrovania podľa zákona o národnej bezpečnosti. Šéfka londýnskej protiteroristickej polície Helen Flanaganová uviedla, že ide o snahu „narušiť škodlivé aktivity“, pričom vyzvala verejnosť, najmä židovskú komunitu, aby zostala ostražitá.
10:20 Srí Lanka prevzala kontrolu nad iránskou loďou IRIS Búšehr a začala prevážať jej 204 námorníkov na pevninu po tom, čo plavidlo mimo jej teritoriálnych vôd požiadalo o pomoc pre poruchu motora. Úrady rozhodli o záchrane posádky aj preto, že sa obávali ďalšieho útoku v súvislosti s pokračujúcim konfliktom.
Incident nasleduje po tom, čo americká ponorka v Indickom oceáne potopila inú iránsku loď IRIS Dena, pri čom zahynulo 87 ľudí. Srí Lanka zdôraznila, že postupuje neutrálne a snaží sa dodržiavať humanitárne zásady.
10:15 Ďalší repatriačný let do Ománu už smeruje po slovenských občanov:
9:50 Letecká spoločnosť Lufthansa varovala, že konflikt na Blízkom východe zvyšuje neistotu v globálnej doprave a ekonomike. Vojna medzi Izraelom, USA a Iránom spôsobila najväčšie narušenie leteckej dopravy od pandémie COVID-19 a obmedzila prístup do vzdušných priestorov viacerých krajín.
Firma zároveň upozornila, že problémy v Hormuzskom prielive zvyšujú neistotu na ropných trhoch. Lufthansa dodala, že od začiatku konfliktu zaznamenala prudký nárast dopytu po diaľkových letoch, najmä na trasách do a z Ázie a Afriky.
9:43 Izraelská armáda uviedla, že zaznamenala nové rakety odpálené z Iránu smerom na územie Izraela a pracuje na ich zachytení pomocou protivzdušnej obrany.
Úrady zároveň poslali obyvateľom v ohrozených oblastiach varovné správy na mobilné telefóny a vyzvali ich, aby „vstúpili do chráneného priestoru a zostali tam až do ďalšieho oznámenia“.
9:40 Letecké spoločnosti Emirates a Etihad obnovili časť letov z Dubaja a Abú Zabí, aby pomohli dostať uviaznutých cestujúcich z Blízkeho východu. Väčšina vzdušného priestoru v regióne však zostáva kvôli vojne medzi Izraelom, USA a Iránom uzavretá, preto sa pri evakuácii využívajú najmä charterové a obmedzené komerčné lety.
Etihad plánuje lietať do približne 70 destinácií a Emirates do 82 miest, no prevádzka v Dubaji dosahuje len asi 25 % bežnej úrovne. Letisko v katarskej Dauhe zostáva zatvorené.
9:20 Čína požiadala Irán o záruky, že lode prevážajúce jej ropu a LNG budú môcť bezpečne prechádzať cez Hormuzský prieliv. Peking tak reaguje na zintenzívnenie konfliktu medzi Iránom a USA s Izraelom, ktorý narušil približne pätinu globálnych dodávok ropy a plynu.
Hormuzský prieliv je kľúčová námorná trasa, cez ktorú prechádza asi 45 % čínskeho dovozu ropy. Irán síce uviedol, že prieliv zatiaľ neplánuje uzavrieť, no minister zahraničných vecí Abbás Arákčí varoval, že „zváži každý scenár“, ak vojna bude pokračovať.
9:10 Izraelská armáda uviedla, že pri nočných úderoch v Libanone zasiahla sídlo výkonnej rady Hizballáhu na predmestí Bejrútu Dahíja, pričom útoky zasiahli aj desiatky budov a sklady dronov. Hizballáh zároveň oznámil, že zaútočil na skupinu izraelských vojenských vozidiel smerujúcich k mestu Chijám na juhu Libanonu.
8:20 Vzdušný úder zasiahol vojenskú akadémiu iránskej armády v centre Teheránu, pričom výbuchy hlásili aj z okolia Teheránskej univerzity. Izrael oznámil ďalšiu rozsiahlu vlnu leteckých útokov na Irán, zatiaľ čo Iránske revolučné gardy vyslali na Tel Aviv drony a balistické rakety.
Podľa izraelského náčelníka generálneho štábu Ejala Zamira vstupuje izraelsko-americká kampaň do ďalšej fázy s cieľom „rozložiť režim v Teheráne a zničiť jeho vojenské kapacity“. Irán uvádza, že počet obetí útokov stúpol na 1230.
8:10 Trump uviedol, že Irán by mal mať „dobrého lídra“ a že USA majú v hľadáčiku niekoľko ľudí, ktorí by podľa neho mohli krajinu viesť. Mená však odmietol zverejniť.
7:50 Trump naznačil, že po skončení vojenského konfliktu s Iránom by sa Spojené štáty mohli zamerať aj na Kubu. Na recepcii v Bielom dome uviedol: „Chceme najprv vyriešiť a dokončiť tento problém, ale potom bude len otázkou času, kým sa vy a množstvo ďalších skvelých ľudí vrátite na Kubu.“
Kuba už čelí americkej energetickej blokáde, ktorá výrazne znížila zásoby palív a prehĺbila hospodársku krízu. Nedostatok ropy spôsobuje výpadky elektriny, obmedzenia dopravy a problémy so zásobovaním, pričom USA zároveň sprísňujú sankcie a snažia sa obmedziť dodávky ropy na ostrov.
7:30 Europol varoval, že vojna na Blízkom východe môže mať bezprostredný vplyv na bezpečnosť EÚ, najmä v podobe zvýšenej hrozby terorizmu, násilného extrémizmu, kyberútokov a organizovanej kriminality. Úrad očakáva aj viac kybernetických útokov na energetickú infraštruktúru a nárast online podvodov využívajúcich umelú inteligenciu.
Podľa Europolu sa skupiny napojené na Irán môžu pokúsiť o destabilizačné aktivity v EÚ. „Úroveň hrozby terorizmu a násilného extrémizmu na území EÚ sa považuje za vysokú,“ uviedol hovorca Jan Op Gen Oorth, pričom radikalizáciu môže urýchliť aj šírenie rozdeľujúceho obsahu na internete.
7:25 Americký prezident Donald Trump pre NBC News uviedol, že vyslanie amerických pozemných jednotiek do Iránu by bolo momentálne „stratou času“ a že o takom kroku neuvažuje. Podľa neho Irán „prišiel o svoje námorníctvo a o všetko, čo mohol stratiť“.
Trump zároveň označil vyjadrenie iránskeho ministra zahraničných vecí Abbása Arakčího o pripravenosti na americkú alebo izraelskú inváziu za „zbytočný komentár“ a dodal, že chce „vyčistiť“ súčasnú iránsku mocenskú štruktúru a nahradiť ju novým vedením.
7:15 Izraelská armáda uviedla, že nočné útoky boli zamerané na „infraštruktúru režimu“ v Teheráne a na „infraštruktúru Hizballáhu“ v jeho baštách v Bejrúte. Podľa náčelníka generálneho štábu Eyala Zamira prvá fáza operácie zahŕňala získanie „vzdušnej nadvlády“ a útoky na balistické raketové základne, pričom v ďalšej fáze majú prísť „ďalšie prekvapenia,“ píše BBC.
6:40 Snemovňa reprezentantov USA tesnou väčšinou 219 ku 212 odmietla uznesenie, ktoré by vyžadovalo súhlas Kongresu s ďalšími americkými útokmi na Irán. Podobnú rezolúciu deň predtým odmietol aj Senát, takže právomoci prezidenta Donalda Trumpa pri vojenských akciách zostali nezmenené.
Zástancovia návrhu tvrdili, že ide o pokus obnoviť ústavnú právomoc Kongresu vyhlasovať vojnu. „Donald Trump nie je kráľ a ak verí, že vojna s Iránom je v našom národnom záujme, musí prísť do Kongresu a predložiť svoje argumenty,“ vyhlásil demokrat Gregory Meeks.
6:07 Irán v noci pokračoval v odvetných útokoch za americko-izraelské údery. V hlavnom meste Bahrajnu Manáma zasiahli iránske vzdušné údery hotel a dva obytné domy, obete ani zranení zatiaľ hlásení neboli. Saúdská Arábia zároveň zneškodnila tri rakety smerujúce na leteckú základňu Prince Sultána, ktorú využívajú aj americké lietadlá.
Irán útočí na americké ciele v regióne aj v ďalších krajinách Perzského zálivu. V Abú Zabí zranili úlomky zostrelených dronov šesť ľudí a Katar zneškodnil dron smerujúci na americkú základňu, pričom úrady dočasne vyhlásili letecký poplach.
6:05 Východnou časťou Teheránu vo štvrtok otriaslo viacero výbuchov po raketových útokoch. Izraelská armáda uviedla, že zasiahla priemyselnú oblasť asi 20 kilometrov juhovýchodne od hlavného mesta a vyzvala obyvateľov, aby ju opustili, no šírenie informácií je obmedzené, keďže režim výrazne obmedzil prístup na internet.
Irán zároveň tvrdí, že od začiatku americko-izraelského zásahu vypálil viac než 500 balistických rakiet a riadených striel a najmenej 2000 dronov, pričom útoky smerovali na Izrael aj na ciele USA v štátoch Perzského zálivu.
6:00 Americká armáda oznámila, že od začiatku operácie proti Iránu potopila viac než 30 plavidiel jeho námorníctva a zasiahla aj iránsku dronovú loď. Izrael zároveň spustil novú vlnu útokov na infraštruktúru režimu v Teheráne. Veliteľ amerického Ústredného velenia Brad Cooper uviedol, že „počet iránskych útokov balistickými raketami sa od prvého dňa operácie znížil o 90 percent“.
Irán v reakcii vypustil rakety a drony na Bahrajn, Katar, Kuvajt a Saudskú Arábiu.
V súvislosti s americko-izraelským útokom na Irán a odvetou Teheránu spúšťame online článok.
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"