Rusko vraj pomáha Iránu s presnými údermi. Americké základne čelia čoraz presnejším úderom
Rusko poskytuje Iránu spravodajské informácie pre útoky na americké sily na Blízkom východe vrátane údajov o polohe amerických vojnových lodí a lietadiel. S odvolaním sa na troch informovaných predstaviteľov o tom píše denník The Washington Post (WP). Podľa listu ide o prvý náznak, že sa do vojny nepriamo zapojil ďalší významný protivník Spojených štátov.
„Zdá sa, že vyvíjajú pomerne rozsiahle úsilie,“ uviedol jeden zo zdrojov na adresu aktivít Ruska. Moskva už skôr vyzvala na ukončenie vojny USA a Izraela proti Iránu, ktorú označila za nevyprovokovaný akt ozbrojenej agresie.
Rozsah pomoci, ktorú Rusko poskytuje Teheránu, však zatiaľ nie je úplne jasný, píše WP. Schopnosť iránskej armády zisťovať polohu amerických síl sa podľa predstaviteľov počas necelého týždňa bojov bez externej pomoci výrazne zhoršila.
Analytici uvádzajú, že zdieľanie spravodajských informácií zo strany Ruska zodpovedá presnosti iránskych úderov proti americkým silám. Irán zasiahol americkú infraštruktúru velenia a riadenia, radary či dočasné objekty, napríklad v Kuvajte, kde pri iránskom dronovom útoku v nedeľu zahynulo šesť amerických vojakov.
Vlastné satelity by nestačili
Irán v posledných dňoch tiež zaútočil na pracovisko americkej Ústrednej spravodajskej služby (CIA) na americkom veľvyslanectve v Rijáde.
Irán „podniká veľmi presné údery na radary včasného varovania a radary za horizontom,“ uviedla Dara Massicotová, odborníčka na ruskú armádu z Carnegieho nadácie pre medzinárodný mier (CEIP). „Robia to veľmi cielene. Zameriavajú sa na velenie a riadenie,“ dodala.
Irán disponuje len niekoľkými vojenskými satelitmi a nemá vlastnú satelitnú konšteláciu, takže snímky z výrazne pokročilejších ruských vesmírnych technológií sú preň veľmi cenné. Kremeľ navyše počas štyroch rokov vojny proti Ukrajine zdokonalil vlastné schopnosti zameriavania cieľov, uviedla Massicotová.
Odvetné údery Iránu sú podľa odborníkov veľmi sofistikované, pokiaľ ide o výber cieľov aj schopnosť v niektorých prípadoch ochromiť obranu USA a ich spojencov. Uviedla to Nicole Grajewská z Belferovho centra Harvardovej univerzity, ktorá sa venuje spolupráci medzi Iránom a Ruskom.
„Prenikajú protivzdušnou obranou,“ povedala výskumníčka a dodala, že kvalita iránskych útokov sa zlepšila aj v porovnaní s 12-dňovou vojnou s Izraelom z minulého júna.
Drahá obrana proti lacným dronom
Pentagón medzitým rýchlo vyčerpáva svoje zásoby presne navádzaných zbraní a protivzdušných striel, uviedli informované zdroje pre WP. Potvrdili tak obavy z obmedzených amerických zásob munície, ktoré ešte pred rozhodnutím prezidenta Donalda Trumpa ísť do vojny s Iránom vyjadril predseda Zboru náčelníkov štábov Dan Caine. Trumpova administratíva vtedy Caineovo hodnotenie zľahčovala.
Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo štvrtok uviedol, že Trumpova administratíva požiadala Kyjev o pomoc s obranou proti iránskym dronom Šáhid. Ukrajina v reakcii Spojeným štátom poskytne ukrajinských špecialistov.
Irán sa stal jedným z hlavných podporovateľov Ruska vo vojne proti Ukrajine. Teherán s Moskvou zdieľal technológiu výroby lacných jednorazových dronov, ktoré Rusko používa na zahltenie ukrajinskej protivzdušnej obrany a vyčerpávanie prostriedkov, ktoré Kyjev získava od Západu na obranu svojich miest.
„Rusi si veľmi dobre uvedomujú pomoc, ktorú poskytujeme Ukrajincom. Myslím si, že boli veľmi radi, že sa môžu pokúsiť o odplatu,“ povedal jeden z predstaviteľov citovaných WP.
Americká strana to popiera
Na otázku, či má nejaký odkaz pre Rusko a Čínu, ktoré patria medzi najvplyvnejších spojencov Iránu, americký minister obrany Pete Hegseth tento týždeň odpovedal záporne a dodal, že tieto krajiny v konflikte „v podstate nehrajú žiadnu rolu“.
Dva zo zdrojov oboznámených s ruskou pomocou Iránu pre WP uviedli, že Čína zrejme Teheránu s obranou nepomáha napriek blízkym vzťahom medzi oboma krajinami. Peking, podobne ako Moskva, vyzval na ukončenie konfliktu.
Irán vypálil tisíce jednorazových dronov a stovky rakiet na americké vojenské stanovištia, základne a veľvyslanectvá v regióne. USA a Izrael, ktoré vojnu v sobotu odštartovali bombardovaním Iránu, zasiahli v krajine viac než 2 000 cieľov vrátane základní balistických rakiet, námorných cieľov a predstaviteľov vedenia krajiny.
Útok na dievčenskú školu v iránskom Mínábe v prvý deň vojny podľa údajov Červeného polmesiaca zabil 175 detí a členov školského personálu. Vyšetrovatelia americkej armády podľa agentúry Reuters zistili, že za útok pravdepodobne nesú zodpovednosť americké sily. Konečný záver však zatiaľ nepadol.
Pozrite si aj, čo o konflikte na Blízkom východe povedali generál vo výslužbe Pavel Macko a orientalista Petr Pelikán:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"