Bola iránska loď bezbranná, keď ju zasiahla americká ponorka? Príbeh útoku v Indickom oceáne má trhliny
Americká ponorka tento týždeň torpédovala iránsku vojnovú loď v Indickom oceáne, čím sa konflikt medzi Washingtonom a Teheránom opäť rozšíril. Incident vyvolal otázky nielen o ďalšej eskalácii vojny, ale aj o okolnostiach, za ktorých sa iránske plavidlo v oblasti nachádzalo.
Podľa informácií, ktoré sa šíria na sociálnych sieťach, bola fregata IRIS Dena krátko pred útokom účastníkom medzinárodného námorného cvičenia MILAN 2026 v indickom prístave Visakhapatnam.
Na podujatí sa zúčastnili flotily z viacerých krajín vrátane Spojených štátov. V príspevkoch sa tvrdí, že iránska loď sa po skončení cvičenia vracala domov a v súlade s pravidlami podujatia nemala na palube muníciu.
„Podľa protokolu tohto cvičenia lode nesmú niesť žiadnu muníciu. Bola bezbranná,“ uvádza jedna z verzií, ktorá sa šíri online. Podľa nej USA z cvičenia na poslednú chvíľu odstúpili a následne loď torpédovali.
Podobný pohľad prezentoval aj bývalý námestník indického ministra zahraničných vecí Kanwal Sibal. Ten na sociálnej sieti X napísal, že iránska loď sa v oblasti nachádzala práve preto, že bola pozvaná na indické cvičenie. „Iránska loď by nebola tam, kde bola, keby sme ju nepozvali na naše cvičenie Milan. My sme boli hostitelia,“ uviedol Sibal.
Diplomat dodal, že iránski námorníci ešte krátko predtým pochodovali na ceremoniáli pred indickým prezidentom. Podľa neho by preto bolo namieste, aby indické námorníctvo vyjadrilo sústrasť rodinám obetí.
Sibal zároveň naznačil, že útok mohol byť plánovaný vopred. Podľa neho USA vedeli, že iránska loď sa v oblasti nachádza v súvislosti s cvičením, a ich rozhodnutie z podujatia odstúpiť mohlo s operáciou súvisieť.
Američania hovoria o hrozbe
Stanica CNN však upozorňuje, že iránska fregata Dena patrila medzi najmodernejšie plavidlá iránskeho námorníctva. Loď s výtlakom približne 1 500 ton bola schopná niesť protilodné rakety, systémy protivzdušnej obrany aj torpéda.
Iránsky minister zahraničných vecí Abbás Arakčí uviedol, že plavidlo bolo zasiahnuté približne 3200 km od iránskeho pobrežia. Podľa informácií zo Srí Lanky vyslala tamojšia vláda záchranné lode a lietadlá po tom, čo prijala núdzový signál z fregaty. Z mora sa podarilo zachrániť 32 ľudí a vytiahnuť telá 87 námorníkov. Podľa Arakčího bolo na palube približne 130 členov posádky.
Americký minister obrany Pete Hegseth potopenie lode opísal ako „tichú smrť“. Iránsky šéf diplomacie to naopak označil za „zverstvá“.
Analytik Carl Schuster, bývalý riaditeľ spravodajského centra amerického Pacifického veliteľstva, pre CNN uviedol, že v kontexte súčasného konfliktu mohla iránska loď predstavovať hrozbu pre obchodnú lodnú dopravu. Podľa neho je preto možné útok interpretovať ako preventívny zásah.
„Vzhľadom na pokračujúce útoky Iránu na každú krajinu priateľskú k USA, ktorú dokáže zasiahnuť, je veľmi možné, dokonca pravdepodobné, že fregata bola v pozícii, z ktorej by mohla zaútočiť na obchodné lode,“ povedal Schuster.
Podľa profesora vojenských štúdií Alessia Patalana z King’s College London by právne zdôvodnenie americkej operácie mohlo vychádzať z rozhodnutia prezidenta Donalda Trumpa z 2. marca, ktoré umožňuje kroky na zabezpečenie voľnej plavby v strategickom Hormuzskom prielive.
Historický moment aj varovanie
Potopenie fregaty má aj historický rozmer. CNN pripomína, že americká ponorka naposledy potopila nepriateľskú vojnovú loď v roku 1945 na samom konci druhej svetovej vojny. Odvtedy sa podobné prípady v americkom námorníctve nevyskytli.
Niektorí pozorovatelia prirovnávajú incident k potopeniu argentínskeho krížnika ARA General Belgrano britskou ponorkou počas vojny o Falklandy v roku 1982. Aj vtedy útok vyvolal kontroverziu, keďže loď sa nachádzala mimo vyhlásenej bojovej zóny.
Súčasný konflikt medzi Spojenými štátmi, Izraelom a Iránom sa pritom postupne rozširuje na čoraz väčšie územie. Útok na iránsku fregatu pri Srí Lanke posunul bojisko až na okraj Indického oceánu, tisíce kilometrov od samotného Iránu.
Iránsky minister zahraničných vecí zároveň varoval, že Teherán bude incident považovať za nebezpečný precedens. „Zapamätajte si moje slová: Spojené štáty budú trpko ľutovať precedens, ktorý týmto krokom vytvorili,“ napísal Arakčí na sociálnej sieti X.
Pozrite si zhrnutie najnovšieho vývoja vojny v Iráne:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"