Vojna v Iráne môže byť začiatkom oveľa väčšieho otrasu. Revolúcia nie je ako automat na kolu, tvrdí expert
Vojna nemusí byť pre iránsky režim najväčšou hrozbou. Tou môže byť vlastná ekonomika. Podľa bývalého izraelského spravodajského dôstojníka Erana Lermana totiž v Iráne rastúce ceny, inflácia a problémy so základnou infraštruktúrou postupne podkopávajú podporu vlády. Konflikt by tak mohol časom vyvolať aj vnútorné otrasy – od protestov až po pokus o prevrat.
Ozbrojený konflikt medzi Izraelom, Spojenými štátmi a Iránom sa podľa izraelského bezpečnostného experta môže skončiť pomerne rýchlo. Bývalý vysokopostavený dôstojník izraelskej vojenskej rozviedky AMAN a niekdajší člen izraelskej Národnej bezpečnostnej rady Eran Lerman odhaduje trvanie intenzívnych bojových operácií na niekoľko týždňov.
„Myslím si, že konflikt potrvá minimálne dva týždne, maximálne päť týždňov,“ uviedol Lerman v rozhovore pre Seznam Zprávy.
Izrael podľa jeho slov otvorene hovorí o širšom politickom cieli operácií. Súčasť stratégie predstavuje snaha vytvoriť podmienky, ktoré by mohli viesť k zásadnej zmene politického usporiadania v Iráne.
Expert: Režim stráca legitimitu
Analytik zároveň upozorňuje na rastúcu slabosť iránskeho režimu. Teokratický systém vlády duchovných podľa neho postupne vyčerpal svoju politickú legitimitu.
„Koncept vlády duchovných, toho teokratického systému, ktorý založil Rúholláh Chomejní a potom v ňom pokračoval Alí Chámeneí, už je vyčerpaný, vyprázdnený,“ uviedol Lerman.
Podľa jeho hodnotenia pociťuje vedenie krajiny silný tlak na vlastné prežitie. Tvrdé zásahy proti protivládnym protestom z posledného obdobia vníma ako dôkaz rastúcej nervozity režimu.
„Režim má strach o prežitie, preto stupňuje represie proti nespokojným,“ povedal.
Podľa bývalého dôstojníka zohráva dôležitú úlohu aj zhoršujúca sa ekonomická situácia. Sociálne napätie v krajine súvisí nielen s otázkami politických slobôd či práv žien, ale aj so základnými životnými podmienkami.
„Témou je v Iráne zjednodušene povedané chlieb,“ konštatuje Lerman.
Iránska spoločnosť podľa neho čelí vysokým cenám, inflácii a problémom so základnou infraštruktúrou. Obyvatelia majú problémy s dodávkami elektriny či vody a inflácia postupne ničí úspory domácností. Takýto vývoj podľa experta postupne oslabuje podporu režimu aj medzi skupinami, ktoré ho v minulosti podporovali.
Napriek tomu si vláda duchovných stále udržiava časť podporovateľov. Ide najmä o ľudí, ktorí z existujúceho systému profitujú a získavajú mocenské postavenie.
Možný prevrat alebo náhle zmeny?
Lerman nevylučuje, že vojenský konflikt a vnútorné problémy krajiny môžu vyvolať zásadné politické zmeny. V Iráne by podľa neho mohol vzniknúť scenár prevratu alebo povstania, hoci momentálne takýto vývoj nie je zrejmý.
„Revolúcia nie je ako automat na kolu, že vhodíte mincu a vypadne plechovka,“ uviedol.
Impulz na prípadné prevzatie moci by podľa jeho odhadu mohol prísť skôr z prostredia armády než z radov elitných Revolučných gárd. Gardy totiž tvoria jeden z hlavných pilierov súčasného režimu a zásadná zmena by ohrozila ich postavenie aj bezpečnosť.
Prvé dni bojov priniesli prekvapenia
Začiatok konfliktu podľa Lermana priniesol aj niekoľko nečakaných momentov. Iránske vedenie podľa jeho slov počítalo s možnými izraelskými leteckými útokmi najmä počas noci.
„Prekvapilo ma, že iránske vedenie predpokladalo izraelské vzdušné útoky len v noci. Desiatky špičiek režimu sa v Chámeneího sídle stretli v sobotu ráno. To už zrejme nepočítali, že sa niečo môže stať,“ povedal.
Izrael podľa neho využil sledovanie situácie v reálnom čase a letectvo dokázalo reagovať veľmi rýchlo.
Prekvapením zostala aj reakcia Teheránu. Irán odpovedal rozsiahlym nasadením rakiet a dronov proti viacerým krajinám v regióne.
„Nečakal som, že Irán v odvete pošle rakety a drony do všetkých smerov a na takmer všetky okolité krajiny, dokonca na Cyprus,“ uviedol Lerman.
Takýto krok nepovažuje za racionálny, keďže môže prispieť k zmene postojov viacerých arabských štátov a posilniť ich spoluprácu so Spojenými štátmi.
Izrael sa snaží komunikovať s iránskou spoločnosťou
Izrael podľa analytika dlhodobo oslovuje iránsku spoločnosť aj národnostné menšiny v krajine.
„Snažíme sa oslovovať Iráncov, snažíme sa oslovovať aj národnostné menšiny v Iráne, ako sú Kurdi,“ uviedol.
Podrobnosti o prípadných kontaktoch v iránskych bezpečnostných štruktúrach však bývalý dôstojník odmietol komentovať.
„K tomu vám môžem povedať tri veci. Po prvé sa nemôžem vyjadrovať k niečomu, o čom neviem. Po druhé sa nemôžem vyjadrovať ani k tomu, o čom viem. A po tretie vám neprezradím, či platí prvá, alebo druhá veta,“ uzavrel Lerman.
Nepokoje na Blízkom východe pokračujú:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"