Vrátia protesty v Iráne na trón korunného princa? Pahlaví je späť v hre, v uliciach sa objavujú vlajky monarchie
Masové protivládne protesty v Iráne dostali v posledných dňoch novú politickú dynamiku. Do centra pozornosti sa opäť dostal Reza Pahlaví, syn posledného iránskeho monarchu, nazývaného šach, ktorý z exilu vyzýva Iráncov na otvorený odpor proti teokratickému režimu. Podľa zahraničných médií sa snaží využiť bezprecedentnú vlnu nespokojnosti a profilovať sa ako jeden z kľúčových aktérov povolebného či porevolučného usporiadania krajiny.
Iránske vedenie čelí najrozsiahlejším protestom od islamskej revolúcie v roku 1979. Nespokojnosť, ktorá sa pôvodne sústreďovala na zhoršujúcu sa ekonomickú situáciu a infláciu, sa rýchlo premenila na otvorené spochybňovanie samotných základov islamskej republiky. Stanica Sky News upozorňuje, že práve verejné výzvy Rezu Pahlavího pomohli posunúť protesty z roviny sociálnych požiadaviek do politickej konfrontácie s teokraciou.
V uplynulých dňoch Pahlaví vyzval demonštrantov, aby obsadzovali centrá miest a udržiavali tlak na bezpečnostné zložky. „Naším cieľom už nie je len vyjsť do ulíc. Cieľom je pripraviť sa na obsadenie centier miest a udržať ich,“ vyhlásil v odkaze zverejnenom na sociálnych sieťach.
Tieto slová, citované katarským denníkom Al Jazeera, iránske štátne médiá označili za podnecovanie k „terorizmu“ a „vnútornej ozbrojenej vojne“.
Syn šacha a dedič trónu
Reza Pahlaví sa narodil 31. októbra 1960 ako následník trónu svojho otca, Mohammada Rezu Pahlavího. Vyrastal v luxuse kráľovského dvora a v mladosti bol symbolom kontinuity monarchie, ktorú v 50. rokoch upevnil aj prevrat podporený Spojenými štátmi a Britániou.
Portál Euronews pripomína, že jeho detstvo a dospievanie prebiehali v ostrom kontraste k realite veľkej časti iránskej spoločnosti, ktorú trápila nerovnosť a represie tajnej služby SAVAK.
V roku 1978 odišiel ako 17-ročný do USA na pilotný výcvik. O rok neskôr jeho otec utiekol z krajiny a islamská revolúcia definitívne zvrhla monarchiu. Po smrti šacha v exile sa Reza Pahlaví formálne vyhlásil za jeho nástupcu, no do Iránu sa nikdy nevrátil.
Desaťročia v exile a hľadanie politickej úlohy
Takmer päť desaťročí žije Pahlaví prevažne v Spojených štátoch. Po revolúcii sa pokúšal udržať kontakt s Iránom rôznymi spôsobmi, od tajných rozhlasových a televíznych vystúpení v 80. rokoch až po dnešné videá a odkazy na sociálnych sieťach.
Sky News pripomína, že už v roku 1986 sa objavili informácie o jeho krátkom ilegálnom televíznom vysielaní do Iránu, v ktorom sľuboval návrat a „šťastie a prosperitu prostredníctvom slobody“.
Jeho vplyv však dlhé roky narážal na nedôveru časti iránskej spoločnosti. Spomienky na autoritársku vládu jeho otca, generačná priepasť a obvinenia z odtrhnutosti od reality dnešného Iránu oslabovali jeho širšiu podporu. Napriek tomu sa postupne vyprofiloval ako najviditeľnejšia postava monarchistickej opozície.
Monarchia či republika? Pahlaví hovorí o referende
V posledných rokoch Pahlaví zmiernil rétoriku o návrate monarchie. Opakovane zdôrazňuje, že nechce obnovu absolútnej kráľovskej moci a že konečné rozhodnutie musí vzísť z vôle občanov. Euronews uvádza, že podporuje myšlienku referenda, v ktorom by si Iránci sami zvolili medzi republikou a konštitučnou monarchiou.
„Neusilujem sa o moc ani o titul. Mojím cieľom je, aby Iránci mohli slobodne rozhodnúť o svojej budúcnosti,“ odkázal vo viacerých verejných vyhláseniach. Zdôrazňuje pritom sekulárny charakter budúceho štátu, oddelenie náboženstva od politiky a rešpektovanie ľudských práv.
Pahlavího pozícia však nie je bez rozporov. Kritiku vyvoláva jeho blízkosť k Izraelu a stretnutia s izraelskými predstaviteľmi, ktoré režim v Teheráne využíva ako dôkaz „zahraničného sprisahania“. Katarský denník upozorňuje aj na napätie v samotnej opozícii, kde mu niektorí vyčítajú ostrú rétoriku a útoky na iných disidentov.
Iránske úrady navyše tvrdia, že jeho výzvy sú koordinované so Spojenými štátmi a Izraelom. Administratíva amerického prezidenta Donalda Trumpa však zatiaľ vystupuje zdržanlivo a deklaruje, že budúcnosť Iránu je výlučne v rukách jeho obyvateľov, informovala Sky News. Washington však Teherán varuje, že pokiaľ bude naďalej brutálne zasahovať proti demonštrantom, Spojené štáty zvážia použitie vojenskej sily.
Na iránskych uliciach sa zároveň v posledných dňoch objavujú slogany oslavujúce šacha aj predrevolučnú vlajku s levom a slnkom. Nie je však jasné, či ide o podporu konkrétne Rezu Pahlavího, alebo skôr o vyjadrenie túžby po období pred islamskou republikou. Zahraničné médiá sa zhodujú, že protestné hnutie je ideologicky rôznorodé a spája ho skôr odpor voči súčasnému režimu než jasná predstava o budúcej moci.
Pozrite si, ako vyzerajú protesty v Iráne, ktoré majú aj početné obete:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"