
Budeme si nové zuby v budúcnosti „pestovať“? Revolučný výskum sľubuje tretí chrup
Moderná čeľustná ortopédia prechádza technologickou renesanciou. Umelá inteligencia, 3D tlač a inteligentné materiály zásadne menia spôsob liečby pacientov a vzdelávania budúcich stomatológov. O aktuálnych trendoch hovoril v relácii Zdravie na ta3 hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre čeľustnú ortopédiu a prodekan Lekárskej fakulty UK v Bratislave, doc. MUDr. Andrej Thurzo, PhD..
Základný princíp posunu zubov tlačením na ne v kosti ostáva rovnaký od staroveku. Tento proces je prirodzený pre telo (aktivácia osteoklastov a osteoblastov) a funguje aj u dospelých, hoci u detí a rastúcich jedincov je jednoduchší. Zatiaľ čo v minulosti sa na posun zubov používali napríklad sušené kozie črevá, dnes ortodonti plánujú liečbu digitálne.
„Za posledné desaťročie sa práca čelustných ortopédov presunula od fyzických úprav strojčekov k digitálnemu plánovaniu a analýzam,“ vysvetľuje.
Vďaka 3D tlači je dnes možné vyrábať presne prispôsobené aparáty pre každého pacienta. Umožnila vznik personalizovanej medicíny a výrobu vysokošpecifických strojčekov, ktoré presne kopírujú anatómiu pacienta. Bola kľúčová pre vznik neviditeľných strojčekov. Prvý pacient na Slovensku ich mal okolo roku 2008/2009.
Významnou novinkou sú 4D technológie, kde štvrtou dimenziou je čas. Materiál mení svoju vlastnosť alebo tvar s časom a často reaguje na zmeny podmienok, napr. teplotu. Majú "Shape Memory", tzv. tvarovú pamäť a dokážu tak obnoviť svoj pôvodný tvar napríklad po pôsobení tepla v ústach, čím vyvíjajú presne tie tlaky, ktoré sú potrebné. Tieto materiály by mali viesť k rýchlejším a pohodlnejším liečbam.
AI ako pomocník
„Umelá inteligencia je asi najväčší objav ľudstva v našich životoch,“ priznal. Jej potenciál vo vzdelávaní, klinike i diagnostike je podľa docenta Thurzu obrovský. Na jeho klinike už vyvinuli AI asistentov – chatboty, ktoré vedia poradiť pacientovi, študentovi aj lekárovi.
„AI dokáže čítať 2D a 3D röntgeny (CBCT) s vysokou presnosťou, identifikovať nálezy a dokonca dokáže nájsť veci, kedy už dnes predčí mnohých skúsených lekárov. Je ťažké si to priznať, ale AI dokáže spracovať snímky za pár sekúnd, čo predtým trvalo lekárom oveľa dlhšie,“ uviedol.
Umelá inteligencia dokáže predikovať priebeh liečby, identifikovať riziká a dokonca sledovať správanie pacienta a odhaliť stratu spolupráce a motivácie. Verí, že AI lekárov nenahradí.
„AI nemôže a pochopiteľne nebude vedieť tak kvalitne nadväzovať vzťah lekár - pacient. Stáva sa ale mimoriadne schopným pomocníkom a poradcom,“ dodal.
Koniec klasických učebníc?
Umelá inteligencia ovplyvňuje aj vzdelávanie medikov. Študenti používajú moderné technológie na zjednodušené vysvetlenie tém, preskúšanie sa, alebo získanie aktuálnych informácií.
„Je pravda, že sa výrazne zmenia zručnosti našich absolventov. Pripravuje sa nové kurikulum, ktoré zohľadňuje nové postupy liečby, formy poskytovania zdravotnej starostlivosti (telemedicína) a formy výučby. Okrem manuálnych zručností sú dôležité digitálne zručnosti, ale najmä kritické myslenie, schopnosť adaptability, pretože zmeny budú veľmi rýchle. Mať informácie spred 10 rokov je nebezpečné," dodal.
Regeneratívna stomatológia a „tretie zuby“
Veľmi aktuálna a zaujímavá téma je revolučný výskum tzv. tretích zubov. Japonský výskum na ľuďoch, ktorého výsledky sa očakávajú v auguste, skúma aktiváciu týchto zárodkov. Zistilo sa, že proteín Usag-1 ich uspáva. Ak sa tento proteín vypne protilátkou, narastie nadpočetný zub. Lekár dúfa, že tieto zuby budú plnohodnotné.
„Ak by sa to potvrdilo, mohlo by to zmeniť 80% vecí, čo našich medikov učíme, a to opravovať pokazené a bude to viesť k nahradzovaniu zubov novými, vlastnými zubami,“ uviedol.