Zubár radí: Takto spoznáte prvé príznaky parodontitídy

Parodontitída – zápalové ochorenie závesného aparátu zuba – už dávno nie je výlučne problémom vyššieho veku. Stále častejšie sa s ňou stretávajú tridsiatnici, štyridsiatnici a dokonca aj deti. O príčinách, prejavoch a liečbe tohto závažného ochorenia sme sa rozprávali so stomatológom MUDr. Mikulášom Hovančíkom v relácii Zdravie na TA3.

Hneď v úvode lekár vysvetlil, že stomatológia ako medicínsky odbor sa neobmedzuje len na liečbu zubov. „Zubné lekárstvo je lekárskym odborom, ktorý sa špecializuje na ochorenia celej ústnej dutiny. Je to medziodborové štúdium – komunikujeme aj s viacerými lekármi, pretože zubný lekár niekedy vie ako prvý diagnostikovať ochorenie, ktoré priamo nesúvisí s ústnou dutinou,“ uviedol.

Komplexné vyšetrenie zahŕňa kontrolu tvárovej oblasti, lymfatických uzlín, temporomandibulárneho kĺbu, jazyka či slizníc, ktoré môžu ukrývať aj prednádorové zmeny.

Medzi základné pododbory patria terapeutické zubné lekárstvo, protetické zubné lekárstvo, detská stomatológia, parodontológia, dentoalveolárna chirurgia, implantológia a maxilofaciálna chirurgia.

Ako je zub „ukotvený“

Zub tvorí korunka, krčok a koreň. Vo vnútri je dreňová dutina, koreňové kanáliky a nervovo-cievny zväzok.

Parodont tvoria ďasná pokrývajúce alveolárny hrebeň a vypĺňajúce medzizubné priestory, alveolárna kosť (čeľuste a sánky), cement zuba na povrchu koreňa a periodontium, čo je ozubica obsahujúca periodontálne väzy, ktoré fixujú zub v zubnom lôžku.

Ako vzniká parodontitída

„Parodontitída je zápalové ochorenie s deštruktívnym priebehom. Spočiatku poškodzuje ďasná, neskôr postihuje celý závesný aparát zuba,“ vysvetlil Hovančík.

Najčastejšou príčinou je nedostatočná hygiena, čo vedie k tvorbe povlakov, zubného kameňa, krvácaniu ďasien a vzniku parodontálnych váčkov plných baktérií a toxínov.

Neliečená parodontitída končí kývavosťou až stratou zubov a úbytkom alveolárnej kosti.

Zápal ďasien vs parodontitída

Gingivitída (zápal ďasien) je prvé štádium ochorenia, prejavujúce sa začervenaním a krvácaním ďasien počas čistenia zubov. Zvrátiť sa dá zlepšením hygieny a profesionálnym očistením (dentálna hygiena) a nemusí prejsť do štádia parodontitídy.

Lekár odlíši gingivitídu od parodontitídy klinickým vyšetrením pomocou parodontologickej sondy na meranie hĺbky vačkov a röntgenologickým vyšetrením, kde je vidieť úbytok alveolárnej kosti.

Rizikové faktory

„Určite rizikovým faktorom je fajčenie, zlá životospráva, hormonálne poruchy, cukrovka a celkový zdravotný stav pacienta,“ dodáva lekár.

Parodontitída postihuje aj mladšie ročníky a dokonca aj deti, často v súvislosti s nedostatočnou hygienou, imunodeficitom alebo systémovými ochoreniami.

Liečba – od hygieny po chirurgiu

Základom je pravidelná dentálna hygiena – minimálne dvakrát ročne, pri rizikových pacientoch každé štyri mesiace.

„Potom sú aj chirurgické možnosti – osteostimulácia kosti pomocou membrán, ktoré regenerujú mäkké aj tvrdé tkanivá závesného aparátu,“ priblížil.

Ak už došlo k strate zuba, prichádzajú do úvahy implantáty, no ich úspech závisí od dostatku kostného tkaniva.

Ako sa správne starať o zuby?

Dôležité je čistiť si zuby aspoň dvakrát denne mäkkou kefkou jemnými krúživými pohybmi. Takisto si treba čistiť ďasnový žliabok, ktorý je pri krčku zuba, pod uhlom 45 stupňov.

Zabúdať netreba ani na čistenie medzizubných priestorov medzizubnými kefkami alebo dentálnou niťou a na záver čistenie jazyka použiť kefky alebo špeciálnej škrabky.

Pomôžu aj ústne vody s chlórhexidínom, ktoré sú voľne predajné.

„Preventívna prehliadka by sa mala absolvovať aspoň raz ročne, u detí do 18 rokov dvakrát ročne,“ hovorí odborník. Vyšetrenie zahŕňa anamnézu, klinickú prehliadku a röntgen. Žiaľ, mnohí pacienti podľa neho prídu až po rokoch, keď je už problém vážny.

Detská stomatológia

Prvú návštevu odporúča hneď po prerezaní mliečnych zubov. „Dôležité je edukovať rodičov k správnemu čisteniu zubov a výžive. Deti si samé zuby nevyčistia, často im treba zuby dočisťovať až do 12. roku života,“ upozorňuje.

Prístup k detskému pacientovi vyžaduje psychologický prístup, budovanie terapeutického vzťahu a vyhýbanie sa odstrašujúcim slovám a veciam. Pri ťažkej spolupráci je možnosť ošetrenia v sedácii alebo celkovej narkóze, čo si vyžaduje predoperačné vyšetrenia. Počas takýchto vyšetrení je prítomný aj rodič a u menších detí sedí s dieťaťom v kresle.

Stomatológ rodičom odporúča, aby u detí obmedzili pitie sladených nápojov a konzumáciu sladkostí, najmä v noci po umytí zubov.

Predčasná strata mliečneho zuba môže mať negatívny vplyv na prerezávanie trvalých zubov a viesť k čeľustnoortopedickým anomáliám.

Viac zaujímavostí si pozrite vo VIDEU.

Čítajte viac

Diabetes pod lupou: Kedy hrozí najväčšie riziko a prečo sladkosti „dia" nie sú riešenie?