Mali by sme byť nielen strážcami demokracie, ale aj kontrolórmi štátnej verejnej moci, hovorí sociologička. Aký význam majú protesty v spoločnosti?
Protesty sú súčasťou zdravej demokracie. Aký je ich význam? O téme sme sa rozprávali so sociologičkou Silviou Porubänovou.
Protest je legitímnym formátom v legislatívnej spoločnosti. Z významu vyplýva, že ide o vyjadrenie námietky, nesúhlasu alebo odporu. "Nedá sa usudzovať, že čím viacej protestov, tým menej demokracie. Ale naopak dá sa usudzovať, že tým možno vyspelejšia občianska spoločnosť a vedomie každého jednotlivca, osobnosti o tom, aká je úloha štátu, politických aktérov a nás občanov a občianok," povedala sociologička Silvia Porubänová.
Strážcovia demokracie
Slovensko z hľadiska historickej genézy má možno tak 30-ročnú skúsenosť v rámci slobodnej spoločnosti. Prejavy protestov a vyjadrovanie nesúhlasu sú práve prvky, ktoré sú podstatné k dovŕšeniu zdravej demokracie. "Nezabúdajme, že sme nielen mladá demokracia, ale aj mladá občianska spoločnosť. Hovoríme o nej už od 90. rokov. Pod občianskou spoločnosťou nevnímame iba súhrn nejakých inštitúcii a organizácii alebo o nejakom opaku verejnej moci. Patrí sem aj angažovanosť každého jednotlivca, ktorý je presvedčený, že jeho úlohou je byť nielen strážcom demokracie, ale aj kontrolórom štátnej verejnej moci," vysvetľuje sociologička.
Spochybňovanie protestov
Istým spôsobom práve politici zvyknú spochybňovať podstatu občianskych protestov. Tvrdia, že protesty sú spolitizované. Podľa sociologičky je "absurdné už to, že predmetom dehonestácie môže byť práve tento prívlastok politický," povedala s tým, že v podstate v spoločenskom živote, vo verejnom živote, v oblasti námietok občanov voči verejnej moci môže byť všetko politickou záležitosťou. "Nedovoľme, aby tento prívlastok bol degradovaný na niečo negatívne až patologické. Práve naopak, je to niečo, čo je očakavateľné a je to v poriadku. Akékoľvek protesty oprávnene majú svoje politické pozadie," dodala sociologička Porubänová.
Generačné rozdiely
Tak, ako iné krajiny majú na dennom poriadku štrajky, ako napríklad Francúzsko alebo Španielsko, v priebehu niekoľkých rokoch môžeme očakávať aj u nás pravidelné protesty. "Ľudia si uvedomujú, že pasivita a neutralita neprináša žiadne výsledky a nevytvára žiadny tlak na politických aktérov, ktorý nemajú zrkadlo o tom, aká je momentálna situácia medzi širokou populáciou," hovorí sociologička s tým, že zrkadlom nálad sú aj parlamentné voľby, ktoré sa v našej krajine konajú raz za štyri roky, a preto je pre ľudí prirodzené štrajkovať. "Samozrejme generácia, ktorá sa narodila do demokratickej spoločnosti, si prináša všetky znalosti a výsledky občianskeho reagovania zo spomínaných krajín a reagujú na situáciu vo svojom okolí. Cítia sa byť globálnejšie zakotvený, ako ich rodičia, ktorý žili v predchádzajúcom režime," dodala.
Celý rozhovor o význame protestov si môžete pozrieť nižšie.
Aktuálne protesty
Parlamentné strany Progresívne Slovensko, KDH a SaS spojili sily. Spoločne organizujú sériu protestov. Prvé zhromaždenie zvolali 7. decembra 2023 pred Úradom vlády SR.
Druhé zhromaždenie sa konalo 14. decembra a nabralo celoslovenský rozmer. Tisícky ľudí vyšli na námestia aj o necelý týždeň neskôr, 19. decembra.
Štvrté zhromaždenie sa konalo 11. januára, kde sa pridali aj apolitické protesty. Na štvrtok 18. januára zvolala opozícia ďalšiu vlnu zhromaždení.
