Putin na konferencii Valdaj: Konflikt na Ukrajine sme nezačali, snažili sme sa to ukončiť. Nepotrebujeme ďalšie územia, sme najväčšia krajina na svete

6.10.2023 05:45

Ruský prezident Vladimir Putin, na ktorého rozkaz ruské vojská vlani 24. februára vpadli na Ukrajinu, tvrdil, že Rusko vojnu nerozpútalo, ale naopak sa ju snaží ukončiť. Na konferencii diskusného klubu Valdaj v čiernomorskom letovisku Soči tiež uisťoval, že Rusko je taká veľká krajina, že nepotrebuje cudzie územie.

Russia_Putin721935.jpg
Foto: TASR/AP

Tlak zo Západu

Ruský prezident dal pritom vlani v septembri pokyn k anexii ďalších štyroch ukrajinských regiónov. Moskva už na jar 2014 v rozpore s medzinárodným právom anektovala ukrajinský polostrov Krym. Putin vo svojom prejave tvrdil, že všetko zavinil Západ a že Rusko iba odpovedá na ich tlak. V debate označil Odesu na juhu Ukrajiny za „ruské mesto“.

„Ustavične silnie vojenský a politický tlak (Západu) a na to musíme reagovať. Neraz som hovoril, že my sme nezačali takzvanú vojnu na Ukrajine. Naopak, my sa ju snažíme zakončiť,“ povedal Putin, ktorého vystúpenie vysielala televízia Rossija 24 v priamom prenose.

Za začiatok ukrajinského konfliktu ruský prezident opäť označil dianie v Kyjeve na prelome rokov 2013 a 2014, ktoré označil za „krvavý a protiústavný“ a Západom organizovaný štátny prevrat.

Západní diplomati sa vtedy snažili krízu urovnať sprostredkovaním dohody medzi proruským prezidentom Viktorom Janukovyčom a opozičnými demonštrantami, ktorí však po streľbe policajtov do davu dohodu odmietli a Janukovyča zvrhli.

Zvrhnutý prezident utiekol do Ruska, ktoré vzápätí anektovalo Krym a rozpútalo povstanie separatistov na východe Ukrajiny proti novej prozápadnej vláde v Kyjeve.

Dejiny Západu „kronika nekonečnej expanzie“, tvrdil Putin. Ale západný vplyv vo svete je podľa neho „obrovská vojenská a finančná pyramída“, ktorá ustavične potrebuje nové palivo, a to aj cudzie, len aby sa udržala. Ale toto sebectvo a arogancia vedú do slepej uličky, myslí si ruský prezident.

Kontroverzné vyhlásenia

Putin vyhlásil, že úlohou Ruska je vybudovať „nový svet“. Okrem toho prisúdil zodpovednosť za vojnu na Ukrajine snahám Západu o „celosvetovú hegemóniu“.

„Západ neustále potrebuje nejakého nepriateľa. Európa sa pred nami zatvára a buduje novú železnú oponu. My dvere nezatvárame, zatvára ich Európa,“ ozrejmil.

„Rusko (vo vojne na Ukrajine) bráni svoje tradície, svoju kultúru a ľudí,“ vyhlásil Putin v odpovedi na jednu z otázok.

„Ukrajinská kríza nie je konfliktom o území. Rusko je najväčšia a najrozľahlejšia krajina na svete. Nemáme žiadny záujem, pokiaľ ide o dobývanie akýchkoľvek území, veď ešte stále musíme rozvíjať Sibír, východný Sibír a Ďaleký východ. Nie je to územný konflikt a dokonca nie je ani o nastolení regionálnej geopolitickej rovnováhy. Otázka je oveľa širšia a zásadnejšia. Ide o princípy, na ktorých bude založené nové usporiadanie sveta,“ zdôraznil.

V debate na otázku maďarského novinára vyhlásil, že „Odesa je, samozrejme, ruské mesto, ale trošku židovské. Ale len trošku. Odesa môže byť jablkom sváru aj symbolom riešenia konfliktov a symbolom nájdenia nejakého riešenia všetkého, čo sa teraz deje,“ priblížil Putin.

Ekonomika je zdravá

Arogancie Západu podľa Putina spočíva v nastoľovaní hegemónie, a to vojenskej, politickej, ekonomickej a „dokonca aj morálnej“. Rusko sa vraj nemieni riadiť cudzími záujmami, viesť si podľa „pravidiel“, diktovaných Západom, a podriaďovať sa „varovaniam od hegemónov“.

Rusko prekonalo všetky následky sankcií, ktoré Západ zaviedol v reakcii na vpád ruských vojsk do susednej krajiny, tvrdil ruský prezident.

Odmietol, že za hospodárskym rastom je militarizácia ruskej ekonomiky. Pripustil, že výdavky na obranu a bezpečnosť sa síce zdvojnásobili, z troch na šesť % hrubého domáceho produktu, ale v treťom štvrťroku dosiahol štátny rozpočet prebytku, argumentoval s dodatkom, že ku koncu roka sa počíta so schodkom vo výške jedného % HDP. Táto situácia podľa Putina svedčí o zdraví ruskej ekonomiky.

Zatiaľ čo Putin rečnil, rubeľ oslabil voči doláru, poznamenala agentúra Reuters v narážke na kurz viac ako 100 rubľov za dolár, zatiaľ čo deň pred Putinom nariadeným vpádom ruských vojsk do susednej krajiny stál dolár zhruba 80 rubľov.

Russia_Putin721747.jpg Foto: TASR/AP Na sníme ruský prezident Vladimir Putin.

Medzikontinentálna raketa

Putin nevylúčil, že by Rusko mohlo po troch desaťročiach obnoviť jadrové skúšky a že by mohlo odstúpiť od ratifikácie zmluvy o ich všeobecnom zákaze.

Oznámil tiež, že Rusko úspešne vyskúšalo medzikontinentálnu strelu s plochou dráhou letu a s jadrovým pohonom Burevestnik, ktorej schopnosti označil za bezkonkurenčnú. Putin tiež ohlásil dokončenie vývoja „superťažkej“ medzikontinentálnej rakety Sarmat, ktorá by mala byť v najbližšom čase zaradená do výzbroje.

Práve Putin prijíma konečné rozhodnutia v najväčšej jadrovej mocnosti, poznamenala agentúra Reuters.

„Vykonali sme posledné úspešné skúšky Burevestnika, strely s globálnym doletom a jadrovým pohonom,“ povedal šéf Kremľa podľa agentúry RIA Novosti.

Tá pripomenula, že prvýkrát o Burevestniku ako strele s prakticky neobmedzeným doletom a ďalších zbraniach, schopných zaistiť strategickú rovnováhu vo svete na desiatky rokov dopredu, informoval Putin 1. marca 2018 vo svojom posolstve pred prezidentskými voľbami.

Strela schopná niesť jadrovú hlavicu by podľa ruských vojakov nemala byť zachytiteľná súčasnými i budúcimi systémami protiraketovej a protivzdušnej obrany.

Na Rusko si nikto nedovolí

Šéf Kremľa povedal, že nie je potrebné meniť ruskú jadrovú doktrínu, pretože akýkoľvek útok na Rusko by v zlomku sekundy vyvolal odvetu v podobe stoviek jadrových striel, ktorých úder by žiadny nepriateľ nemohol prežiť.

„Musíme to zmeniť? A prečo? Všetko sa dá zmeniť, ale ja to jednoducho nevidím ako potrebu,“ povedal Putin o jadrovej doktríne s tým, že existencia ruského štátu nie je ohrozená.

„Myslím, že nikoho so zdravým rozumom a jasnou pamäťou nenapadne použiť jadrové zbrane proti Rusku,“ povedal.

Poznamenal, že Spojené štáty podpísali zmluvu o všeobecnom zákaze jadrových skúšok, ale neratifikovali ju, zatiaľ čo Rusko ju podpísalo a ratifikovalo. Zmluva z roku 1996 ešte nenadobudla platnosť, pretože ju doteraz neratifikoval dostatočný počet krajín.

Vojenskí analytici tvrdia, že obnovenie jadrových skúšok zo strany Ruska, Spojených štátov alebo oboch veľmocí by bolo hlboko destabilizujúce v čase, keď je napätie medzi oboma krajinami najväčšie za posledných 60 rokov, podotkol Reuters a pripomenul, že Putin vo februári pozastavil účasť Ruska na zmluve s USA obmedzujúce počet strategických jadrových zbraní.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok