Aké veľké mená sa objavia na GLOBSECu? Vystúpia Metsolová, Macron aj von der Leyenová

ta3 GLOBSEC / nf;pm
29.5.2023 12:25

V Bratislave sa koná 18. ročník poprednej medzinárodnej strategickej konferencie GLOBSEC 2023 Bratislava Forum. Vystúpia mnohé popredné mená slovenskej i svetovej politiky. Medzi nimi nechýbajú ani Ursula von der Leyenová, Roberta Metsolová, Jan Lipavský, Jiří Šedivý, Michail Chodorkovský či Olha Stefanišynová. Zúčastní sa aj súčasný premiér Slovenskej republiky Ľudovít Ódor.

Aké veľké mená sa objavia na GLOBSECu? Vystúpia Metsolová, Macron aj von der Leyenová
foto: TASR/AP; koláž: Nicolette Ftackova

Ursula von der Leyenová

Je predsedníčkou Európskej komisie od roku 2019. Zastupuje Komisiu na zasadnutiach Európskej rady, na samitoch G7 a G20, ale aj s krajinami mimo EÚ a na veľkých diskusiách v Európskom parlamente a Rade.

Na post ju vymenovali vedúci predstavitelia jednotlivých štátov a zvolil ju Európsky parlament po tom, ako predstavila svoje politické usmernenia. Inšpirovali ju diskusie s politickými skupinami parlamentu, ako aj strategický program Európskej rady na roky 2019 – 2024. Stanovila sa tam práca európskych inštitúcií okolo šiestich hlavných ambícií pre Európu na dané obdobie.

Na konferencii GLOBSECu vystúpi aj súčasný priémer SR Ľudovít Ódor.

Na snímke Ursula von der Leyenová. TASR/AP

Roberta Metsolová 

Narodila sa na Malte v roku 1979. Je predsedníčkou Európskeho parlamentu, kde pôsobí od roku januára 2022. Prvýkrát ju tam zvolili v roku 2013 a stala sa jednou z prvých maltských poslankýň v Európskom parlamente, píše GLOBSEC na svojej oficiálnej webstránke

V Európskom parlamente bola predsedníčka Metsola v období od januára 2017 do roku 2020 koordinátorom skupiny PPE vo Výbore pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci. Je autorom iniciatívnej správy parlamentu o potrebe chrániť novinárov v Európskej únii pred strategickými žalobami proti účasti verejnosti. 

Profesionálne je právnička, ktorá sa špecializuje na európske právo a politiku. Počas svojich študentských rokov aktívne viedla kampaň za členstvo Malty v EÚ. Absolvovala Maltskú univerzitu a College of Europe v Bruggách. Je matkou štyroch chlapcov.

Na snímke Roberta Metsola. TASR/AP

Emmanuel Macron

Je prezidentom Francúzskej republiky. Spustil hnutie En Marche!, a bol jeho lídrom až do víťazstva v prezidentských voľbách v roku 2017.

Macron sa narodil v decembri 1977 v meste Amiens. Študoval filozofiu a neskôr navštevoval Ecole Nationale d’Administration, kde v roku 2004 promoval. Potom nastúpil na Generálny inšpektorát financií, kde pracoval štyri roky pred vstupom do bankového sektora. V roku 2012 sa stal zástupcom generálneho tajomníka Republikového predsedníctva. 

Z funkcie odišiel v júli 2014 a od augusta 2014 do augusta 2016 pôsobil ako minister hospodárstva, priemyslu a digitálnych záležitostí.

Na snímke Emmanuel Macron. TASR/AP

Petr Fiala

Je český politológ, univerzitný profesor a politik. Je predsedom vlády v Česku, tiež aj Občianskej demokratickej strany. Bol rektorom Masarykovej univerzity a ministrom školstva.

Vyštudoval češtinu a históriu na brnenskej univerzite, potom pracoval ako historik v múzeu. Po novembri 1989 sa podieľal na založení odboru politológie. Ako rektor viedol po dve funkčné obdobia Masarykovu univerzitu (2004–2011). V rokoch 2012 – 2013 bol ministrom školstva vo vláde Petra Nečasa.

V novembri 2013 vstúpil do ODS, v januári 2014 bol zvolený za jej predsedu. V októbri 2017 viedol ako líder ODS vo voľbách, v ktorých sa strana stala druhou najsilnejšou politickou stranou. Na jeseň 2020 sa stal celoštátnym lídrom novo vytvorenej volebnej koalície SPOLU (ODS, KDU-ČSL, TOP 09). V októbri 2021 koalícia SPOLU zvíťazila v parlamentných voľbách so ziskom 27,8 percent.

Za predsedu vlády ho vymenovali 28. novembra 2021. Poslanecká snemovňa Parlamentu ČR vyslovila dôveru vláde Petra Fialu 13. januára 2022.

Na snímke Petr Fiala. TASR/František Iván

Michail Chodorkovskij

Michail Chodorkovskij je spoluzakladateľom Ruského protivojnového výboru. Tiež je úspešný podnikateľ, bol šéfom najväčšej ruskej súkromnej ropnej firmy JUKOS, kde zaviedol medzinárodné kódexy riadenia a podstatne zvýšil produkciu. 

V roku 2003 kritizoval endemickú korupciu a je zástancom demokratických zmien v Rusku. Neskôr ho v tom istom roku zatkli a uväznili za obvinenia z daňových únikov a podvodov. Obvinenia poprel a rázne sa bránil. Chodorkovského odsúdili na štrnásť rokov väzenia. 

Amnesty International ho vyhlásila za väzňa svedomia. Nakoniec ho prepustili v decembri 2013. V súčasnosti obhajuje alternatívnu víziu svojej krajiny - silný a spravodlivý štát, ktorý sa zaviazal dodržiavať ľudské práva, slobodné a spravodlivé voľby a právny štát.

 

Na snímke Michail Chodorkovskij. Profimedia
Článok pokračuje na ďalšej strane
Strana 1 / 2 Ďalšia strana
zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok