Vianočné dezerty z európskych stolov. Na akých koláčoch si cez sviatky pochutnávajú Francúzi či Taliani?
Po výdatnej štedrovečernej večeri nesmie chýbať na stole sladká bodka, na Slovensku v podobe medového rezu či lineckého koláčika. Aj v ostatných európskych krajinách si ľudia zvyknú na Vianoce pripravovať koláče, ktoré majú dlhú a často veľmi zaujímavú tradíciu. Počuli ste už o tradičnom francúzskom vianočnom polene? A poznáte aj históriu talianskeho Panettone?
Anglický vianočný puding
Typickým anglickým vianočným dezertom je vianočný puding, známy aj ako slivkový alebo figový puding. Okrem Angličanov sa toto jedlo spája s Vianocami aj v Amerike, v príbehoch Charlesa Dickensa sa nachádzajú celé verše venované figovému pudingu. Na rozdiel od amerických pudingov je britský vianočný puding tmavá, lepkavá a hustá hmota pripomínajúca špongiu.
Pre nezainteresovaných môže vianočný puding pripomínať mix ovocného koláča a pripálenej haggis, škótskeho národného jedla z ovčích drobov, cibule, loja a ďalších ingrediencií, varených v ovčom žalúdku. Vianočný puding má svoje korene v stredovekých anglických klobásach, keď sa tuk, korenie a ovocie (najlepšie konzervačné látky svojej doby) zmiešali s mäsom, obilninami a zeleninou a zabalili sa do zvieracích žalúdkov a čriev, aby vydržali čo najdlhšie.
Prvé záznamy o slivkových nákypoch pochádzajú zo začiatku 15. storočia, keď sa ako predjedlo podávala "slivková kaša“. Paradoxné je, že tradičný vianočný puding slivky ani neobsahoval. Táto kuriozita súvisí s faktom, že slovo "slivka“ v minulosti označovalo akékoľvek sušené ovocie, najčastejšie hrozienka a ríbezle. Koncom 16. storočia, vďaka množstevnému i druhovému rozšíreniu sušeného ovocia v Anglicku sa stal slivkový puding viac sladkým, ako slaným jedlom.
V polovici 17. storočia bol slivkový puding natoľko spojený s Vianocami, že keď sa Oliver Cromwell v roku 1647 dostal k moci, dal ho zakázať spolu so spievaním kolied a betlehemom. V roku 1660 boli puritáni zosadení a vianočný puding spolu s anglickou monarchiou obnovený.
Rovnako ako v prípade mnohých anglických vianočných tradícií, štandardná forma vianočného pudingu sa upevnila počas viktoriánskej éry, keď anglickí novinári, politickí vodcovia a spisovatelia pracovali na vyhlásení štandardizovaných anglických Vianoc vhodných pre rodinu. Medzi chudobnými v Anglicku vznikli kluby vianočného šetrenia, ktoré pomáhali gazdinkám odkladať si haliere počas celého roka na nákup ingrediencií do pudingu.
V 19. storočí boli ingrediencie viac-menej štandardizované na loj, hnedý cukor, hrozienka, kandizovanú pomarančovú kôru, vajcia, strúhanku, muškátový oriešok, klinčeky, nové korenie a veľa alkoholu, vďaka čomu získava puding komplexnú chuť a charakteristickú tmavú farbu. S prípravou tohto vianočného dezertu sa začína veľmi skoro, štyri až päť týždňov pred Vianocami.