Na Ukrajine zúri vojna už 6 mesiacov. Prečítajte si najdôležitejšie udalosti doterajšieho konfliktu

TA3/ novinky.cz, CNN Prima, seznamspravy.cz
24.8.2022 10:47

V noci z 23. na 24. februára sa Ukrajinci prebudili do krutej reality. Ruský prezident Vladimir Putin zahájil útok na Ukrajinu z Ruska, Bieloruska, aj z Krymu. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj následne vyhlásil mobilizáciu. Rusom sa však nepodaril bleskový a hladký útok, ukrajinský odpor ich zaskočil. V stredu, 24. augusta, je to presne pol roka od začiatku vojenského konfliktu na území susednej krajiny. Odvtedy Ukrajinu opustilo viac ako 10 miliónov obyvateľov. Prečítajte si najdôležitejšie udalosti doterajšieho priebehu konfliktu.

Chronológia prvých dní konfliktu

Invázia na Ukrajinu pritom už visela na vlásku niekoľko týždňov, ak nie mesiacov. Západné spravodajské zložky už od novembra minulého roka upozorňovali, že Rusko kumuluje pri hraniciach s Ukrajinou ťažkú vojenskú techniku. V priebehu februára sa potom pri hraniciach zhromaždilo takmer 200 tisíc vojakov. Predzvesťou otvorenej vojny bola 21. februára večer ruská invázia na Donbas - na východ Ukrajiny, kde ležia dva samozvané proruské štáty Donecká ľudová republika a Luhanská ľudová republika.

24. februára Vladimír Putin oznámil, že dal súhlas na „špeciálnu vojenskú operáciu“, ako zvykne Rusko označovať vojnu na Ukrajine. Cieľom tejto operácie má byť demilitarizácia a „denacifikácia“ Ukrajiny. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyhlásil vojnový stav a prerušil diplomatické vzťahy s Ruskom.

25. februára Ruská armáda oznámila, že sa zmocnila strategického letiska Hostomel neďaleko Kyjeva.

26. februára Ruská armáda dobyla Melitopol.

28. februára Ukrajinská armáda potvrdila, že Rusi sa zmocnili prístavného mesta Berďansk.

1. marca ukrajinský prezident Volodymir Zelenskyj prehovoril k Európskemu parlamentu. Za jeho reč si vyslúžil standing ovation. Hneď nasledujúci deň Rusi obsadili dôležité, ekonomické mesto Cherson.

9. marca sa terčom ruského náletu stala detská nemocnica v Mariupole. Ukrajinský prezident kvôli tomu niekoľko krát žiadal EÚ o vyhlásenie bezletovej zóny nad Ukrajinou, NATO to však odmietlo. "Deštrukcia je kolosálna," uviedla na sociálnych sieťach mariupolská mestská rada. Zelenskyj na Twitteri napísal, že pod troskami budovy sú "ľudia, deti" a útok na nemocnicu označil za "zverstvo", informovala agentúra AP.

Zdevastovaný Mariupol

Mariupol sa stal akousi hlavnou tvárou vojenského konfliktu na Ukrajine. Viac ako 90% strategického, prístavného mesta bolo zničených. Ruskí okupanti a ukrajinskí obrancovia oňho zviedli tvrdé boje, Rusko nakoniec mesto dobylo. Začiatkom júna svetové médiá informovali, že celkový počet obetí bojov, ktoré sa v meste odohrávali, by sa mohol blížiť až k 50 000. 

Podľa DPA sa Mariupol stal "medzinárodným symbolom brutality ruskej útočnej vojny". Nemecká agentúra pripomenula, že útoky na miestnu pôrodnicu a divadlo vyvolali "medzinárodné zdesenie", pretože tieto budovy využívali civilisti ako protiletecký kryt. 

Mariupol sa celé týždne objavoval na titulných stranách novín po celom svete, keď ruskí vojaci obliehali oceliarne Azovstaľ, kde sa skrývali poslední ukrajinskí obrancovia. 

Masaker v Buči

2. apríla ukrajinská armáda získala naspäť kontrolu nad celou Kyjevskou oblasťou, ktorá bola v prvých týždňoch konfliktu pod ruskou nadvládou. Z Ukrajiny však začali prichádzať informácie o chladnokrvnom zabíjaní civilistov ruskými vojakmi. Najviac zarezonovali vraždy civilistov v Buči, kde sa našli mŕtve telá zviazané na uliciach, veľakrát s vrecom na hlave. Niektorí masaker v Buči nazývali "nová Srebrenica." V Kyjevskej oblasti bolo podľa ukrajinskej prokuratúry zavraždených okolo 1 300 ľudí a odhalili tam niekoľko masových hrobov.

Fotografie tiel zastrelených mužov ležiacich na dvore, z ktorých niektorí mali zviazané ruky, boli jednými z obrázkov, ktoré vzbudili po stiahnutí ruských vojsk z Buče zo začiatku apríla medzinárodnú pozornosť. Ruskí lídri opakovane popierali, že by sa ich vojaci dopustili neprávostí v Buči, a fotografie, ktoré z mesta prichádzali, vyhlasovali za provokácie a podvrhy.

Príspevky spochybňujúce zločiny spáchané ruskou armádou v ukrajinskom meste Buča sa na Facebooku zdieľali častejšie než pravdivé a overené informácie. Vo svojej analýze k tomu dospeli odborníci z londýnskeho Inštitútu pre strategický dialóg. 

Potopenie ruského krížnika Moskva

14. apríla sa potopila vlajková loď ruského námorníctva, raketový krížnik Moskva. Rusko tvrdilo, že sa plavidlo potopilo v rozbúrenom mori počas snahy odtiahnuť ho do prístavu po explózii a požiari munície na palube. Ukrajinskí predstavitelia uviedli, že loď zasiahli ukrajinské protilodné strely Neptún. Americkí predstavitelia sa prikláňajú skôr k ukrajinskej verzii.

Rusko tiež uviedlo, že celá posádka bola bezpečne evakuovaná. Nezávislý ruský denník Novaja gazeta Európa však s odvolaním sa na matku jedného z členov posádky informoval, že pri potopení krížnika mohlo zahynúť približné 40 ruských vojakov a ďalší boli nezvestní alebo zranení.

Podľa ukrajinskej agentúry Unian sa krížnik Moskva neslávne preslávil už na začiatku invázie ruských vojsk na Ukrajinu. Posádka tohto plavidla vtedy vyzvala ukrajinských obrancov Hadieho ostrova, aby sa vzdali. Ukrajinskí vojaci to však nevyberavými slovami odmietli. "Ruská vojnová loď, choď do riti," odkázal vtedy jeden z Ukrajincov. Toto gesto sa stalo inšpiráciou na ukrajinskú poštovú známku. 

Ruské straty vo vojne

Nižšie si môžete pozrieť prehľad ruských strát vo vojne k 24. augustu.

Skaza v oceliarňach Azovstal

Ďalším symbolom rusko-ukrajinskej vojny boli krvavé boje v oceliarňach Azovstal v meste Mariupol. TASS pripomína, že boje o Mariupol, prístavné mesto pri Azovskom mori, začali 25. februára, teda deň po ruskom vpáde na Ukrajinu. Hovorca ruského ministerstva obrany 20. mája ohlásil "úplné oslobodenie" oceliarní Azovstaľ, poslednej bašty ukrajinských vojakov v Mariupole.

Do ruského zajatia upadlo vyše 6000 ukrajinských vojakov, uviedol hovorca ministerstva obrany na konci júna, keď komentoval výmenu 144 vojnových zajatcov z oboch strán. Medzi 144 prepustenými Ukrajincami bolo aj 95 obrancov mariupolských oceliarní Azovstaľ, z toho 43 vojakov pluku Azov, čo vyvolalo nádej na oslobodenie aj ďalších zajatých príslušníkov tejto jednotky.

Šéf samozvanej proruskej Doneckej ľudovej republiky Denis Pušilin pritom uviedol, že do konca leta by sa mal uskutočniť súd so zajatými príslušníkmi ukrajinského pluku Azov. Ak Rusko zaháji súd s ukrajinskými vojakmi v Mariupole, znemožní tým akékoľvek rokovania, povedal k tomu ukrajinský prezident Zelenskyj.

Sankcie

Agresorský ruský útok na Ukrajinu mal takmer okamžite aj ekonomický dosah. Rusko bolo po rozhodnutí EÚ, Veľkej Británie, Kanady a USA odstrihnuté od globálneho bankového systému SWIFT. Rubeľ klesol na historické minimum. "Ide o najväčší balík sankcií v histórii Únie. Rozhodnutie o odpojení kľúčových ruských bánk od siete SWIFT vyšle Vladimirovi Putinovi a Kremľu ďalší jasný signál," uviedla v správe pre médiá Ursula von der Leyenová. Zoznam dotknutých bánk bol zverejnený v Úradnom vestníku EÚ. Patria tam napríklad VTB, druhá najväčšia banka v Rusku, Bank Rossiya, Otkritie, Novikombank, Promsvjazbank, Sovkombank a VEB.RF. 

Sankcie boli uvalené aj na ľudí v okolí Vladimíra Putina a časť ruských oligarchov. Podrobný sankčný zoznam Európskej únie si môžete pozrieť tu.

„Na zozname sú aj vysokopostavení vojenskí velitelia a personál, politici vymenovaní na ukrajinských územiach, ktoré obsadilo Rusko, členovia nacionalistického motocyklového klubu Noční vlci, propagandisti a poprední podnikatelia,“ oznámila Rada EÚ.

Na sankcie uvalené na Rusko reagoval aj Eduard Heger. "Sankcie spôsobili dôležitý domino efekt, ktorý sme chceli vyvolať, aby sme ekonomicky odizolovali Vladimira Putina a zároveň vyslali jasný signál pre kohokoľvek, koho by v 21. storočí napadlo rozpútať vojnu na cudzom území, že bude automaticky ekonomicky odizolovaný," skonštatoval predseda vlády. 

Chronologický prehľad sankcií uvalených na Rusko v dôsledku invázie na Ukrajinu nájdete tu.

Potravinová a energetická kríza

Ruská invázia na Ukrajine spôsobila okrem strát tisícov životov aj problémy v globálnom potravinovom reťazci. Ruskí vojaci blokovali viaceré čiernomorské prístavy, odkiaľ sa vyváža obilie do celého sveta. Kvôli ruskej agresii proti Ukrajine v krajine čakalo na vývoz cez 25 miliónov ton obilia, pripomenula agentúra Reuters. Ukrajinské obilie je kľúčové pre rad chudobnejších krajín sveta a výpadok jeho dodávok by významne narušil globálnu potravinovú bezpečnosť.

Po dlhých mesiacoch znemožneného exportu, 1. augusta ráno z ukrajinského prístavu Odesa, vyplávala loď s nákladom ukrajinských obilnín. Išlo o prvú loď, ktorá prepravila obilie z Ukrajiny na základe dohody sprostredkovanej Tureckom a OSN.

Od začiatku invázie došlo k prudkému nárastu svetových cien kľúčových komodít, najmä palív. V EÚ aj na celom svete vzrástli obavy v súvislosti s bezpečnosťou dodávok energie. Krajiny EÚ museli okamžite hľadať alternatívne zdroje dodávok ropy a plynu, pretože mnohé z nich boli a sú výrazne závislé práve od dodávok z Ruska. Ministri energetiky EÚ dosiahli 26. júla politickú dohodu o dobrovoľnom znížení dopytu po zemnom plyne počas tejto zimy o 15 %. Práve v deň, kedy si pripomíname 6 mesiacov od vypuknutia vojny na Ukrajine, predkladá minister hospodárstva Richard Sulík návrh na schválenie všeobecného hospodárskeho záujmu pri zabezpečovaní dodávok plynu a elektriny. Podľa jeho rezortu by tieto dokumenty mali byť dôležitými krokmi k nižším cenám oboch komodít pre občanov. 

Hrozba jadrovej katastrofy

Desivým mementom konfliktu sa stali rastúce obavy ohľadom ukrajinskej Záporožskej jadrovej elektrárne. Elektráreň, ktorá je najväčšia v Európe a leží asi 200 kilometrov severovýchodne od Mykolajivu, je od začiatku vojny obsadená ruskými vojakmi a pravidelne čelí ostreľovaniu, čo vyvoláva obavy zo závažnej jadrovej katastrofy. Kyjev navyše obvinil Moskvu, že v areáli elektrárne skladuje ťažké zbrane a muníciu. Rusko zas tvrdí, že sú to Ukrajinci, kto ostreľuje mesto Enerhodar, kde Záporožská jadrová elektráreň leží.

Ukrajina vyhlásila, že útoky z 5. augusta poškodili káble elektrického vedenia a vynútili si odstavenie jedného z reaktorov. Následné útoky vo štvrtok, 11.augusta, poškodili prečerpávaciu stanicu a senzory radiácie. Ukrajina, podporovaná západnými spojencami, vyzvala na zriadenie demilitarizovanej zóny okolo Záporožskej jadrovej elektrárne a na stiahnutie ruských ozbrojených síl. 

Sám Zelenskyj varoval, že Rusko môže v Záporožskej jadrovej elektrárni vyvolať najväčšiu haváriu v dejinách, čo by v podstate podľa neho znamenalo použitie jadrovej zbrane. "Každý z vás zvažoval, ako postupovať, ak Rusko použije taktické jadrové zbrane. Ale zvážte ešte jedno - Rusko môže spôsobiť najväčšiu radiačnú haváriu v dejinách na Záporožskej jadrovej elektrárni, ktorej faktické následky by mohli byť ešte katastrofálnejšie ako Černobyľ. V podstate by to bolo to isté ako nasadenie jadrových zbraní Ruskom, ale bez jadrového útoku," povedal Zelenskyj vo videu účastníkom darcovskej konferencie v Kodani.

Protiútok na Krym?

Z ukrajinského polostrova Krym, ktorý Rusko anektovalo v roku 2014, prichádza v poslednej dobe množstvo hlásení o explóziách. Kyjev sa v prípade hlásených explózií a incidentov z Krymu zdržal oficiálnych komentárov, zároveň však niektorí predstavitelia naznačili, že by za nimi mohli byť ukrajinské zložky a zbrane dlhého doletu alebo sabotáže, poznamenal Reuters. 

Výbuchy boli podľa ruskej redakcie BBC zaznamenané na leteckej základni Saky, kde explodovala letecká munícia, ako aj v Jevaptorii na čiernomorskom pobreží. V pondelok večer, 22. augusta, zostrelila protivzdušná sila nad predmestím Sevastopoľu objekt letiaci vo veľkej výške, najskôr bezpilotné lietadlo, uviedol Sevastopoľský gubernátor Michail Razvožajev. Sevastopoľ je sídlom ruskej Čiernomorskej flotily, ktorej veliteľstvo sa už dvakrát počas mesiaca stalo terčom náletu dronu.

Podľa kyjevského politológa Olexija Hraňa však Ukrajina nepodnikne frontálny útok na Krym, skôr bude usilovať o jeho odrezanie od Ruska.

Slovensko a Ukrajina

Vojna na Ukrajine mala okamžite dopad aj na Slovensko, keďže sa jedná o nášho východného suseda. Na naše územie začali takmer okamžite prúdiť tisícky vystrašených a konfliktom priamo zasiahnutých ukrajinských rodín. Do štvrtka 24. augusta vstúpilo z Ukrajiny na územie SR takmer 730 000 osôb, z ktorých vyše 90 000 bolo udelené dočasné útočisko.

Slovenská vláda, ako aj prezidentka Čaputová, sa od začiatku konfliktu pevne postavili na stranu Ukrajiny. Ruská vláda na to neskôr zareagovala zaradením Slovenska na „zoznam cudzích štátov, ktoré vykonávajú nepriateľské akcie voči ruským diplomatickým a konzulárnym misiám v zahraničí”. Premiér Eduard Heger na Facebooku napísal, že ukrajinský prezident Zelenskyj v osobnom rozhovore, ktorý ukrajinská hlava štátu a slovenský premiér viedli počas jeho návštevy Ukrajiny, 8. apríla, poďakoval Slovensku za podporu jeho krajiny vo vojne s Ruskom. Heger tiež uviedol, že Ukrajina patrí do Európskej únie. „Chcem odkázať všetkým Ukrajincom a Ukrajinkám, že sme veľmi vďační, že bojujete aj za nás a za naše hodnoty. Bojujete za slobodu a demokraciu, ktorú aj my vyznávame. Aj my sme žili dlhé roky v režime pod Sovietskym zväzom a o to viac si vážime slobodu, ktorú dnes máme a za ktorú vy dnes bojujete,“ povedal Heger po boku ukrajinského prezidenta.

Prezidentka SR Zuzana Čaputová navšívila Ukrajinu 31. mája a odkázala krajine veľkú podporu zo strany Slovenska pre vstup do EÚ. „Ukrajina patrí do Európskej únie a bude jej súčasťou. Slovensko a ja osobne urobíme všetko pre to, aby sa tak stalo čo najskôr a budem o tom aj naďalej hovoriť s ďalšími lídrami," zdôraznila v príhovore.

Slovensko aktívne participovalo aj na vojenskej pomoci napadnutej Ukrajine. Tá rezonovala aj počas návštevy amerického ministra obrany Lloyda Austina v polovici júna v Bratislave. Austin vtedy oznámil, že Bratislava rozšíri svoje vojenskú pomoc Kyjevu. Minister obrany Jaroslav Naď na sociálnej sieti vzápätí uviedol, že štyri vrtuľníky Mi-17 a jeden vrtuľník Mi-2, ako aj munícia do systému Grad sú už po bezpečnom odovzdaní v užívaní ozbrojených síl Ukrajiny. Minulý týždeň potom Ministerstvo obrany SR ipotvrdilo, že ukrajinská strana si prevzala prvé kusy z ôsmich samohybných húfnic Zuzana 2, ktoré sa Slovensko zaviazalo dodať Ukrajine na základe kontraktu na komerčný predaj uzatvoreného v júni tohto roku. 



Ekologická katastrofa

Ruská invázia na Ukrajinu má tiež drastický dopad na životné prostredie. Od začiatku vojny uhynuli v Čiernom mori až tisíce delfínov, uviedol biológ Ivan Rusev z ukrajinského národného parku Tuzlovskej lagúny, píše Seznam Správy.

„Delfíny ohluchli a kvôli tomu mohli naraziť na námorné míny. Nachádzame zranené aj mŕtve zvieratá, ktoré nemohli loviť ryby, takže každý deň im ubúdalo na váhe. Napríklad delfín skákavý by mal každý deň uloviť 30 kg rýb, a keď schudne, oslabuje to jeho imunitný systém a tým pádom nie je odolný proti vírusovým infekciám,“ vysvetlil Rusev vo vysielaní Ukrajinského rozhlasu.

Ďalším dôvodom úhynu takého veľkého množstva zvierat, môže byť podľa vedca aj bitka o čiernomorský Hadí ostrov a mnoho explózií. „Keď bomba spadne do vôd Čierneho mora, delfíny sa rýchlo vynoria na hladinu a dostanú kesonovú alebo dekompresnú chorobu,“ objasnil Rusev.

Problémom sú aj škodlivé emisie v ovzduší. Zásahy a požiare ropných skladov viedli k úniku 290-tisíc ton emisií, odhadol ukrajinský minister životného prostredia Ruslan Strilec. Závažným problémom v dôsledku bojov, je aj znehodnotenie pitnej vody. Strilec dodáva, že tento problém zaznamenali aj na západe krajiny, kam uteká do bezpečnejšej zóny väčšina Ukrajincov z východu.

zdielať
zdielať
sledovať
mReportér edit
Komentáre k článku
Zdielajte článok