Top udalosti týždňa: Napätá situácia na Ukrajine, vojská NATO na Slovensku, rekordný počet nakazených, analýza o povinnom očkovaní

TA3
30.1.2022 19:40

Svet sleduje zvyšujúce sa napätie medzi Ruskom a Ukrajinou. Svetoví lídri chcú Ukrajine pomôcť vojakmi. NATO uvažuje o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Opozícia v stredu usporiadala protest proti obrannej dohode s USA. Na Slovensku sme zaznamenali rekordný počet nakazených. Bašternák ide na slobodu. Zverejnili výsledky analýzy o povinnom očkovaní.

Top udalosti týždňa: Napätá situácia na Ukrajine, vojská NATO na Slovensku, rekordný počet nakazených, analýza o povinnom očkovaní
TASR/AP

Napätie medzi Ruskom a Ukrajinou

Mierové rozhovory uviazli na mŕtvom bode, hovorí sa o možnej invázii i vojne. Rusko mobilizuje svoje jednotky i vojenský arzenál, podobne reagujú aj spojenci v Severoatlantickej aliancii. O čo ide Putinovi? Podľa analytikov to už nie je len o obyčajnom cvičení.

Rusko poslalo svoje jednotky k ukrajinským hraniciam a oznámilo rozsiahle námorné cvičenia. Ukrajinská vojenská rozviedka tvrdí, že Rusko najíma žoldnierov a svojim zástupným silám v Doneckej a Luhanskej oblasti dodáva palivo, tanky a delostrelectvo. Balistické rakety krátkeho doletu či elitné jednotky dorazili aj do Bieloruska. Podľa západných analytikov je Moskva čoraz bližšie k tomu, aby ohrozila Kyjev, píše britský denník The Guardian.

Rozmiestnenie vojenských síl znepokojuje aj USA. "To, čo nás znepokojuje, je celkový obraz," uviedol vysoký predstaviteľ ministerstva zahraničných vecí. "Ide o zhromaždenie 100-tisíc vojakov pozdĺž hraníc s Ukrajinou v kombinácii s presunom síl do Bieloruska. Tieto čísla sú nad rámec toho, čo by sme očakávali pri normálnom vojenskom cvičení," dodal s tým, že nové posily v Bielorusku len posilňujú možný útok zo strany Ruska.

Obavy Bidena z ruskej agresie

Americký prezident Joe Biden uvažuje o vyslaní vojnových lodí, lietadiel a až 5-tisíc vojakov do Pobaltia a ďalších krajín na východe Európy kvôli rastúcim obavám z agresie Ruska voči Ukrajine.

V pondelok to napísal denník The New York Times s odkazom na nemenovaných činiteľov Bidenovej administratívy. Takýto krok by mieril presne proti bezpečnostným požiadavkám Moskvy a znamenal by posun v americkej stratégii, ktorej cieľom doteraz bolo vyhnúť sa konfrontácii a provokáciám, píše denník. Vláda USA však stále neuvažuje o tom, že by v prípade vypuknutia konfliktu vyslala vlastné jednotky priamo na Ukrajinu.

Biden so svojimi poradcami cez víkend prerokúval rôzne možnosti ďalších krokov po tom, čo ruský prezident Vladimir Putin zosilnil hrozby voči Ukrajine a diplomatické rokovania ho zjavne neprinútili k prehodnoteniu postoja.

NATO v pohotovosti

V pohotovosti je aj NATO, ktoré posiela ďalšie lode a vojenské kapacity do východnej Európy. "NATO bude naďalej prijímať všetky potrebné opatrenia na ochranu a obranu všetkých spojencov vrátane posilnenia východnej časti Aliancie. Vždy budeme reagovať na akékoľvek zhoršenie nášho bezpečnostného prostredia, a to aj posilnením našej kolektívnej obrany," uviedol šéf Severoatlantickej aliancie Jens Stoltenberg.

Podľa analytikov i svetových lídrov sa zdá, že Rusko dokončuje svoje prípravy na útok. Ak aj nikdy nepríde, podľa analytikov sa už zrejme nevrátime k stavu, ktorý bol predtým. "Myslím si, že je jasné, že aj ak sa vyhneme vojne, nevrátime sa už k situácii v roku 2021," uviedla Angela Stent, riaditeľka Centra pre ruské, východoeurópske a eurázijské štúdiá na Georgetownskej univerzite. Podľa nej by táto kríza mohla viesť k "tretej reorganizácii euroatlantickej bezpečnosti od 40. rokov".

Vojaci NATO na Slovensku?

V Severoatlantickej aliancii uvažujú o prípadnom vyslaní posíl aj na Slovensko. Potvrdil to minister zahraničných vecí Ivan Korčok (nominant SaS) po zahraničnom výbore v Národnej rade SR.

Zdôraznil, že žiadne rozhodnutie urobené nebolo. O úvahách NATO informovala vo štvrtok britská stanica Sky News s tým, že po tisíc vojakov by mohlo byť vyslaných do Rumunska, Bulharska, Maďarska a na Slovensko.

"To nie je požiadavka zo slovenskej strany, je to súčasť normálneho obranného plánovania v reakcii na vzniknutú situáciu,“ povedal minister. NATO sa má otázkou zaoberať v najbližších dňoch a týždňoch. "Takéto vojenské štruktúry sú v Pobaltí, Poľsku a sú tam v reakcii na to, čo sa dialo v roku 2014. Keďže sme si mysleli, že nedôjde k takejto eskalácii ako v roku 2014, tak prítomnosť štruktúr NATO sa nebudovala ďalej," uviedol.

Korčok na štvrtkovom neoficiálnom rokovaní zahraničného výboru informoval štyroch prítomných poslancov o dianí na Ukrajine a jej hranici, prebiehajúcich diplomatických rokovaniach. "Môj záver bol v tom, že situácia je naozaj napätá, ale riešiteľná. Musia byť však určite kroky k deeskalácii, musíme dostať zo stola reálnu hrozbu toho, že tu môže byť vykonaná vojenská akcia voči Ukrajine, toto je neakceptovateľné," zhodnotil. Zároveň vyzval opozíciu, aby sa jasne vyjadrila, kde stojí v potenciálnom konflikte.

Protesty proti obrannej dohode s USA

Pred Prezidentským palácom sa zišli v stredu podvečer ľudia, aby protestovali proti vláde, obrannej dohode s USA, povinnému očkovaniu či zdražovaniu cien potravín a energií. Predstavitelia viacerých opozičných strán hovorili o predčasných parlamentných voľbách. Považujú ich za jediné možné východisko.

"Slovensko musí byť pripravené na povstanie občanov proti vláde," povedal šéf Smeru-SD Robert Fico. Avizoval blížiaci sa začiatok petičnej akcie za referendum o predčasných voľbách. Jeho súčasťou by mala byť aj otázka o amerických základniach a zdražovaní. Fico tvrdí, že Ruská federácia nijakým spôsobom neohrozuje SR.

Podpredseda Smeru-SD Erik Kaliňák zdôraznil, že Slovensko potrebuje strany, ktoré majú štandardné štruktúry. Podľa podpredsedu parlamentu Juraja Blanára sú jedinou možnosťou predčasné voľby. 

Protestu sa zúčastnili aj Hlas a SNS

Okrem zástupcov opozičného Smeru-SD, ktorý protest organizoval, vystúpili na pódiu aj Matúš Šutaj Eštok z Hlasu-SD, tiež predseda mimoparlamentnej SNS Andrej Danko a Artur Bekmatov z hnutia Socialisti.sk. 

Danko vyhlásil, že by si vedel na prezidentskej stoličke predstaviť expremiéra Fica. Účasť viacerých opozičných strán na proteste vníma ako prvotný signál spolupráce.

Polícia počas zhromaždenia nezaznamenala narušenie verejného poriadku alebo páchanie inej protiprávnej činnosti. "Na verejný poriadok dohliadal dostatočný počet policajtov poriadkovej, kriminálnej ako aj dopravnej polície," priblížil bratislavský krajský policajný hovorca Michal Szeiff. Protestujúci v stredu podvečer zaplnili Hodžovo námestie pred Prezidentským palácom. Smer-SD na sociálnej sieti informoval, že sa na proteste zúčastnili tisíce ľudí.

Rekordných viac ako 15-tisíc nakazených

Prostredníctvom 33.668 vykonaných RT-PCR testov odhalili v piatok na Slovensku 15.118 prípadov nákazy novým koronavírusom. Pribudlo 17 obetí. Informuje o tom Národné centrum zdravotníckych informácií na webe covid-19.nczisk.sk.

Pribudlo taktiež 1775 pozitívnych z 22.811 vykonaných antigénových testov. Pozitivita PCR testov je na úrovni 44,90 a pozitivita antigénových testov 7,78 percenta.

Kratšia karanténa v súvislosti s omikronom

Izolácia po pozitívnom teste sa  od utorka skracuje z desiatich na 5 dní. Hlavný hygienik tak reaguje na rýchlo sa šíriaci variant omikron. Ministerstvo zdravotníctva priznáva, že nejde o medicínske, ale o pragmatické rozhodnutie.

Izolácia bude trvať päť dní, pokiaľ sa počas posledných 24 hodín u pozitívneho nevyskytli príznaky znemožňujúce pracovnú činnosť, vtedy o tom rozhodne lekár. Nasledujúcich päť dní musí táto osoba nosiť na verejnosti respirátor bez výdychového ventilu. Deti v školách a školských zariadeniach môžu nosiť aj rúško. Za pozitívneho je po novom človek považovaný aj po vykonaní domáceho antigénového testu, ktorý však musí posúdiť jeho všeobecný lekár.

Podnikateľ Bašternák ide na slobodu

Odsúdený podnikateľ Ladislav Bašternák ide podmienečne na slobodu. Rozhodol o tom senát Krajského súdu v Trenčíne v stredu na neverejnom zasadnutí. KS tak potvrdil uznesenie Okresného súdu Trenčín. Rozhodnutie je právoplatné. Informoval o tom hovorca KS Trenčín Roman Tarabus.

„Okresný súd Trenčín uznesením z 15. novembra 2021 rozhodol, že odsúdeného podmienečne prepúšťa z výkonu trestu odňatia slobody, určil mu skúšobnú dobu 30 mesiacov a súčasne nariadil probačný dohľad v trvaní 12 mesiacov,“ doplnil Tarabus.

Ako dodal, v čase trvania probačného dohľadu má podmienečne prepustený zakázané opustiť Slovensko, dodržiavanie tohto zákazu budú kontrolovať technickými prostriedkami.

Bašternák čelí ďalšej obžalobe

Ladislav Bašternák sa dostal na slobodu, teraz čelí ďalšej obžalobe. Navrhuje ju Národná kriminálna agentúra, ktorá ukončila vyšetrovanie kauzy Bonaparte. Spis smeruje prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry.

Vyšetrovateľ Národnej kriminálnej agentúry navrhuje podanie obžaloby na Ladislava Baštrnáka v súvislosti s bytovým komplexom Bonaparte. Informovala o tom Andrea Dobiášová z Prezídia Policajného zboru.

"Vyšetrovateľ národnej kriminálnej agentúry dnes ukončil vyšetrovanie v súvislosti s bytovým komplexom Bonaparte, kde je obvinený Bašternák, návrhom na podanie obžaloby a spis predložil príslušnému prokurátorovi Úradu špeciálnej prokuratúry," uviedla Dobiášová. 

„Prokurátor po preštudovaní veci rozhodne vzhľadom na rozsah a zložitosť spisového materiálu v primeranej lehote o ďalšom postupe," reagoval hovorca Generálnej prokuratúry SR Dalibor Skladan. V inej ekonomickej kauze Ladislava Bašternáka v stredu podmienečne prepustili z väzenia na slobodu. Čelí aj obžalobe pre zločin krátenia dane a poistného v prípade neoprávnenej daňovej vratky súvisiacej s kúpou bytov v bratislavskom bytovom komplexe Five Star Residence.

Slovensko a povinné očkovanie

Povinné očkovanie je podľa analýzy rezortov spravodlivosti a zdravotníctva na Slovensku možné zaviesť. O zavedení povinného očkovania na ochorenie Covid-19 sa bude uvažovať vtedy, ak sa objaví nový koronavírusový variant, ktorý by dostával ľudí do nemocníc. Slovensko je momentálne v stúpajúcej vlne omikronu a očakáva sa, akým spôsobom sa prejaví v nemocniciach.

Pred rokovaním vlády to uviedol premiér Eduard Heger. Tvrdí, že povinné očkovanie na ochorenie Covid-19 je legitímnym nástrojom štátu s cieľom ochrany verejného zdravia. "V analýze sa jasne uvádza, že vakcíny používané proti Covid-19 sú bezpečné, zabraňujú šíreniu ochorenia, znižujú riziko hospitalizácie a taktiež riziko následného úmrtia. Benefity vakcinácie sú preukázateľné," skonštatoval predseda vlády.

Zaviesť sa dá štyrmi spôsobmi

Povinné očkovanie by sa dalo na základe analýzy na Slovensku zaviesť štyrmi spôsobmi. Mohli by sa novelizovať vyhláška Ministerstva zdravotníctva SR alebo vyhláška hygienikov. Taktiež by sa mohol novelizovať zákon o ochrane verejného zdravia. Štvrtým spôsobom je prijatie samostatného zákona o zavedení povinného očkovania, priblížil Heger.

Poznamenal, že povinné očkovanie začal riešiť v čase, keď na Slovensku "silno úradoval" variant delta a nemocnice zaplňovali ľudia vo veku 60+. Slovensko zatiaľ nemá dostatočné dáta v súvislosti so zaplňovaní nemocníc pri variante omikron.

Čakajú na dáta o omikrone

"Preto je dôležité, aby sme počkali na doznenie tejto vlny," podotkol premiér. Poukazuje, že omikron sa šíri rýchlo a u nezaočkovaných je o 25 percent nižšie riziko hospitalizácie. Dôležité podľa premiéra bude sledovanie a vyhodnocovanie dát v súvislosti s omikronom.

zdielať
zdielať
mReportér
Komentáre k článku
Zdielajte článok