Kanada ako 28. člen EÚ? Nie tak celkom, no v pozadí sa podľa Carneyho črtá spojenectvo, aké nemá obdobu
Kanadský premiér Mark Carney chce s Európskou úniou vybudovať vzťah, aký nemá obdobu mimo starého kontinentu. V hre je vraj kanadský plyn pre Európu, podmorské káble či práca bez víz. Konkrétne detaily však zatiaľ chýbajú a doma premiér čelí kritike.
„Nebolo by krásne, keby bola Kanada 28. štátom Európskej únie, a nie 51. štátom Spojených štátov?“ Tieto slová fínskeho prezidenta Alexandra Stubba sa objavili v sobotňajšom článku amerického denníka The Wall Street Journal. Denník v ňom tvrdil, že Kanada sa po Trumpových clách usiluje stať „pridruženým členom“ Únie.
Stubbove slová sa pritom zdajú byť niečím väčším než len vtipnou reakciou na opakované narážky amerického prezidenta Donalda Trumpa. Informácie WSJ sa totiž aspoň sčasti potvrdili. Kanadský premiér Mark Carney na správu reagoval v nedeľu slovami, že jeho krajina do Únie vstúpiť nechce, no začne s ňou rokovať o „jedinečnom spojenectve“.
Ottawa tak chce s EÚ uzavrieť nový typ partnerstva, ktorý by siahal ďaleko za hranice obchodu. Zahŕňať by mohlo spoluprácu v energetike, obrane, technológiách či pri získavaní kritických surovín.
Takýto vzťah EÚ nemá zatiaľ so žiadnou inou krajinou mimo Európy. „Máme rovnaké hodnoty, rovnaké priority a silné stránky, ktoré sa navzájom veľmi dobre dopĺňajú,“ vyhlásil Carney podľa kanadskej verejnoprávnej stanice CBC.
Ottawa sa k Európe obracia pre napäté vzťahy so Spojenými štátmi. Tie sú jej najväčším obchodným partnerom, no Kanada čelí Trumpovým clám a medzi krajinami sa prehlbuje obchodná vojna. Kanada sa preto snaží znížiť ekonomickú závislosť od svojho južného suseda.
Podrobnosti spojenectva zatiaľ nie sú známe. Viac by mohol prezradiť Carneyho štvrtkový prejav v Európskom parlamente alebo samit EÚ a Kanady, ktorý je naplánovaný na koniec októbra.
Von der Leyenová otvára dvere
Kým europoslanci na Carneyho prejav ešte čakajú, Európska komisia už jasne ukázala, akým smerom by sa vzťahy mohli uberať. Jej predsedníčka Ursula von der Leyenová v prejave v europarlamente vyhlásila, že Kanada by sa mala stať prvým pridruženým členom EÚ. V sále pritom sedel aj kanadský premiér.
„Rada by som sa spoločne s vami usilovala o otvorenie dverí k tomu, aby sa Kanada stala prvým pridruženým členom Európskej únie,“ povedala nemecká politička. Zatlieskal jej Carney aj veľká časť zaplnenej sály.
Kanada podľa šéfky európskej exekutívy nie je len kľúčovým obchodným partnerom. Na dnešný svet sa pozerá podobne ako Európa, či už ide o ochranu demokracie, boj proti klimatickej zmene, alebo výzvy spojené s umelou inteligenciou. Užšie zbližovanie má EÚ aj Kanade pomôcť vyvážiť globálnu mocenskú politiku v čase, keď pritvrdzuje konkurencia zo strany USA a Číny.
Plyn, káble aj život v Európe bez víz
Americká televízia CNN s odvolaním na WSJ zhrnula, o čom kanadskí a európski predstavitelia doteraz hovorili. Na zozname je znižovanie obchodných bariér, podmorské káble medzi Európou a Kanadou či presmerovanie plynovodov, aby sa kanadský plyn dostal do Európy. Rokovalo sa aj o spoločnej infraštruktúre pre umelú inteligenciu. Najodvážnejšou myšlienkou je, že by Kanaďania mohli v Európe žiť a pracovať bez víz.
Veľvyslankyňa EÚ v Kanade Geneviève Tutsová už skôr naznačila, že pôjde o partnerstvo, aké dnes neexistuje. Podrobnosti však neprezradila.
Kanadská vláda sa pritom od označenia „pridružený člen“ dištancuje. Vysoko postavený kanadský predstaviteľ, ktorý nechcel byť menovaný, pre CBC uviedol, že nejde o právny pojem. Bol to vraj len jeden z viacerých zvažovaných názvov a Kanada ho nenavrhla.
Vláda podľa neho analyzovala, ako EÚ spolupracuje s Nórskom, Švajčiarskom, Britániou či Gruzínskom. Ani jeden z týchto modelov Ottawe nevyhovuje, lebo za prístup k európskemu trhu sa nechce vzdať časti svojej nezávislosti. Kanaďania by podľa neho mali získať najmä viac možností, kde študovať, cestovať, podnikať či tráviť dôchodok.
Blízko Európe, no na nesprávnom kontinente
Hoci sa o ňom v minulosti zopárkrát hovorilo, plné členstvo v Únii by bolo pre Kanadu zrejme nereálne. Krajina by pravdepodobne splnila politické, ekonomické aj právne kritériá, no chýba jej jedna podstatná vec - neleží v Európe. Kanada má s Európou dokonca pozemnú hranicu. Delí sa s Dánskom o malý ostrov Hans pri pobreží Grónska, ktorý si obe krajiny po desaťročiach sporu rozdelili v roku 2022.
Carney má k Európe blízko aj osobne. Pred vstupom do politiky viedol Bank of England, britskú centrálnu banku. Keď sa v marci 2025 stal premiérom, jeho prvá zahraničná cesta nesmerovala do Washingtonu, ako to býva zvykom, ale do Paríža. Tam Kanadu opísal ako „najeurópskejšiu z neeurópskych krajín“.
S fínskym prezidentom Stubbom si podľa CNN píšu každý deň a na oficiálnych cestách si spolu stihnú zabehať alebo zahrať hokej.
Obchodne sú si Kanada a EÚ blízko už teraz. Od roku 2017 platí veľká časť ich obchodnej dohody CETA a vzájomný obchod vlani dosiahol takmer 131 miliárd eur. Za desať rokov tak vzrástol o viac ako 80 percent. Desať členských štátov však dohodu stále neratifikovalo.
Európsky parlament medzitým oznámil, že v Ottawe otvorí svoju kanceláriu. Carney vystúpi pred europoslancami vo štvrtok v Štrasburgu, deň po prejave predsedníčky Európskej komisie Ursuly von der Leyenovej.
Časť Kanaďanov je za, opozícia prská
Väčšina Kanaďanov užšiu spoluprácu s Európou podporuje. Podľa prieskumu agentúry Abacus Data z tohto mesiaca si približne 80 percent z nich želá hlbšiu spoluprácu s EÚ v zahraničnej politike, obrane a ekonomike. Viac ako polovica ľudí má pocit, že Kanada má viac spoločného s európskymi krajinami ako s USA. Za vstup do Únie by bolo 49 percent opýtaných.
Opozícia je však ostro proti. Líder konzervatívcov Pierre Poilievre označil Carneyho snahy za odtrhnuté od reality. Na sieti X napísal: „NIKDY nebudeme 51. štátom USA. A NIKDY nebudeme 28. štátom EÚ.“
Zdržanlivý je aj Achim Hurrelmann, spoluriaditeľ Centra pre európske štúdiá na Carletonovej univerzite v Ottawe. Podľa neho sa nová dohoda pripravuje narýchlo a môže ísť skôr o sériu menších dohôd ako o veľký prelom.
„Iniciatív je veľa, ale podľa toho, čo vidím, zatiaľ naozaj nepredstavujú systematicky nový krok vo vzťahoch. Nie som si celkom istý, či obsah skutočne obháji nový názov,“ povedal pre CBC.
O obchodnej vojne medzi USA a Kanadou sa viac dozviete v reportáži:
Sledujte ta3 na Google news
po kliknuti zvoľte "Sledovať"